4Cdo/17/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v P., zastúpeného JUDr. Jánom Benčurom, advokátom v Bratislave, Záhradnícka 41, proti žalovaným 1/ L., bývajúcemu v I., 2/ P., bývajúcej v I., 3/ S., bývajúcej v P., zastúpenej Mgr. Máriou Daskalovou, bytom v P., o povinnosti žalovanej zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva žalobcu, vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 9 C 138/2009, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. júna 2013 sp. zn. 11 Co 150/2012, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Okresný súd Rožňava rozsudkom zo 17. februára 2012 č.k. 9 C 138/2009-283 žalobu o ochranu vlastníckeho práva žalobcu - uloženia povinnosti žalovaným 1/ až 3/ zabrániť ohrozovaniu susedných stavieb a pozemku vedeného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I., určenia hranice medzi susediacimi pozemkami s parcelným číslom KN-C XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 753 m2, vedeného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I. a parcelným číslom KN-C XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere v častiach 164 m2 a 165 m2 vedených na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I. a o uloženie povinnosti žalovaným 1/ až 3/ nevstupovať na pozemok žalobcu, zamietol. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Návrh na prerušenie konania zamietol. Žalobcu zaviazal uhradiť na účet súdu štátom zálohované trovy dokazovania v sume 516,53 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo preukázané, že by žalovaní zasahovali do vlastníckeho práva žalobcu a že by ohrozovali pozemky a stavby vo vlastníctve žalobcu, keď zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX Ing. K. jednoznačne vyplynulo, že nový plot oddeľujúci susediace pozemky účastníkov konania je postavený na pozemku s parcelným číslom XXX a výstavbou plota nedošlo k zabratiu časti pozemku žalobcu. Uviedol, že žalovaní v roku 2008 odstránili dreváreň, z ktorej sa zachovala pôvodná strecha - terajší prístrešok, pričom nebolo preukázané, že existencia a umiestnenie tohto prístrešku nachádzajúceho sa na pozemku žalovaných bráni aleboobmedzuje žalobcu vo výkone jeho vlastníckeho práva k hospodárskej budove. Návrh na prerušenie konania zamietol, nakoľko nebol dôvod prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ prvej vety O.s.p. a nebol dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, keď mal za to, že žalobca svoje tvrdenia ničím nepreukázal a preto išlo o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva na strane žalobcu. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu rozsudkom z 26. júna 2013 sp. zn. 11 Co 150/2012 pripustil späťvzatie žaloby žalobcom voči žalovaným 1/ a 2/, vo vzťahu medzi týmito účastníkmi rozsudok zrušil a konanie zastavil, vo zvyšných častiach rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Dospel k záveru, že súd prvého stupňa v potrebnej miere zistil rozhodujúci skutkový stav, dospel k správnym a úplným skutkovým zisteniam a na ich základe vec správne právne posúdil.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že postupom súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Namietal, že v konaní nebol vypočutý ani pred súdom prvého stupňa a ani pred odvolacím súdom, ktorý bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Zároveň sa domáhal odkladu vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. júna 2013, sp. zn. 11 Co 150/2012.

Žalovaná 3/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie odmietnuť. Uviedla, že žalobca sa zúčastnil najmenej jedného pojednávania pred súdom prvého stupňa, na ktorom sa mohol vyjadriť ku všetkým skutočnostiam.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti (dovolaním) napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom vo svojom výroku prípustnosť dovolania nevyslovil a v tejto veci nebolo dovolacím súdom vydané predchádzajúce rozhodnutie), je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcu z ustanovenia § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. vyvodiť nemožno.

So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., v znení účinnom do 31. decembra 2014 (ďalej len § 237 O.s.p.) dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p.,ale komplexne sa zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd existenciu vady takejto povahy však nezistil.

S prihliadnutím na obsah dovolania, ktoré žalobca odôvodnil aj tým, že odvolací súd neurčil pojednávanie, na ktoré ho ani nepozval a jeho (ne)uskutočnenie nedeklaroval, dovolací súd sa osobitne zameral na otázku, či postupom odvolacieho súdu nebola žalobcovi odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa ustanovenia§ 237 písm. f/ O.s.p. je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom. V danom prípade dovolateľ namietal porušenie (odňatie) jeho práva účasti na odvolacom pojednávaní tým, že v tejto veci nebolo nariadené odvolacie pojednávanie, keďže odvolací súd napadnutý rozsudok vyhlásil bez nariadenia pojednávania. Táto námietka žalobcu však opodstatnená nie je.

Zákon č. 335/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, nadobudol účinnosť 1. januára 2013. Uvedená zákonná novela okrem iného zmenila obsah predošlého znenia ustanovenia § 214 O.s.p. tým, že inak vymedzila prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie a kedy môže o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom od 1. januára 2013) na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,

c/ ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

d/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 1. januára 2013).

V prejednávanej veci bolo rozhodnuté odvolacím súdom 26. júna 2013, teda už za účinnosti uvedenej novely Občianskeho súdneho poriadku. Na základe tohto zistenia je potrebné posudzovať konanie na tomto súde podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1. januára 2013.

Keďže nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie (odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa), nešlo o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej n a pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem, t. j. neboli dané dôvody pre nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,odvolací súd v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodol o odvolaní žalobcu bez nariadenia pojednávania. Postupom odvolacieho súdu plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku (v znení účinnom od 1. januára 2013) nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalobcovi pred súdom konať.

Dovolací súd na tomto mieste poukazuje na ustanovenie § 156 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Na č. l. 350 spisu je založený písomný pokyn predsedu senátu odvolacieho súdu určený súdnej kancelárii, aby na úradnej tabuli súdu bolo oznámené, že rozhodnutie v danej veci bude vyhlásené 26. júna 2013 o 14.10 hod. Je tiež zrejmé, že tento pokyn bol súdnej kancelárii doručený 12. júna 2013 a v tento deň bol tento pokyn prijatý a spracovaný. Realizovaný (vykonaný) bol dňa 18. júna 2013. Zachovanie postupu odvolacím súdom pred vyhlásením rozsudku v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. vyplýva z písomných pokynov súdu (predsedu senátu) a ďalších nadväzujúcich úkonov pracovníkov súdnej kancelárie zabezpečujúcich ich vykonanie tak, aby bolo zachovanie uvedeného postupu zo súdneho spisu nepochybné. Uvedeným postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil § 156 ods. 3 O.s.p., tak nedošlo k odňatiu možnosti dovolateľa konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

K dovolacej námietke dovolateľa, že nebol vypočutý ani pred súdom prvého stupňa, dovolací súd uvádza, že táto námietka nezodpovedá skutočnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol súdom prvého stupňa predvolaný na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 18. októbra 2011 a ktorého pojednávania sa žalobca osobne zúčastnil (zápisnica z pojednávania na č. l. 202) a následne sa zúčastnil i obhliadky konanej dňa 18. októbra 2011 (zápisnica o obhliadke na č. l. 205). Postupom súdu prvého stupňa teda nedošlo k odňatiu možnosti dovolateľa konať pred súdom.

Pretože prípustnosť dovolania v tomto prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však žalovanej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloženie tejto povinnosti (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.