Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 Cdo 166/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Mgr. K. R., bývajúcej v K., 2/ J. D., bývajúceho v K., 3/ J. R., bývajúceho v K., 4/ A. K., bývajúcej v K., 5/ L. V., bývajúceho v K., 6/ J. M., bývajúcej v K., všetci zastúpení JUDr. R. H., advokátom v K., proti žalovanej T. spol. s r.o., so sídlom v B., o nahradenie vyhlásenia vôle uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 17 C 329/2009, o dovolaní žalobcov 1/ až 6/ proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 27. decembra 2011 sp. zn. 1 Co 356/2011, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalobcov 1/ až 6/ o d m i e t a .
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I uznesením z 1. septembra 2011 č.k. 17 C 329/2009-171 na návrh žalobcov 1/, 2/, 4/ a 5/ vydal predbežné opatrenie, ktorým prvým výrokom uložil žalovanej zabezpečiť riadne užívanie nehnuteľností – rodinných domov súp. č. X., X., X. a X., nachádzajúcich sa v Košiciach, zapísaných na LV č. X., obec Košice – sever, k.ú. Severné Mesto, a to dodávaním pitnej vody, úžitkovej vody a úžitkovej teplej vody až do právoplatného skončenia konania, a druhým výrokom zakázal žalovanej až do právoplatného skončenia konania nakladať, najmä scudziť alebo zaťažiť nehnuteľnosti: dom súp. č. X., na parc. č. X., parcelu KNC parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m², dom súp. č. X. na parc. č. X. a parcelu KNC parc. č. X. - zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m², dom súp. č. X. na parc. č. X. a parcelu KNC parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m², dom súp. č. (zrejme X. vo výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa neuvedené a v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu uvedené nesprávne – poznámka dovolacieho súdu) na parc. č. X. a parcelu KNC parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m², zapísané Katastrálnym úradom v Košiciach, Správa katastra Košice na LV č. X., okres Košice I., obec Košice – sever, k.ú. Severné Mesto. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vo veci nejde o zjavne neopodstatnený nárok a súd nemá vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy pomerov účastníkov, preto sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov a tretích osôb. S poukazom na § 76 ods. 4 O.s.p. ďalšie odôvodnenie neuviedol.
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Košiciach uznesením z 27. decembra 2011 sp. zn. 1 Co 356/2011 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že súd prvého stupňa sa dostatočne nevyporiadal so zákonným podmienkami pre vydanie predbežného opatrenia, ktorými sú okrem iného i naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov a reálne ohrozenie práva, ktoré by bolo možné predbežným opatrením zabezpečiť, ktoré však žalobcovia 1/, 2/, 4/ a 5/ v konaní nepreukázali, preto bolo potrebné návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/ až 6/, ktorí ho žiadali zmeniť, prípadne zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolatelia v bližšom zdôvodnení dovolania inter alia uviedli, že z ustanovenia § 74 a nasl. O.s.p. nevyplýva, že by sa naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov mala posudzovať z hľadiska toho, ako dlho pred podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia trvá stav, ktorý sa predbežným opatrením má upraviť. Naliehavosť je podstatná vo vzťahu k bezprostredne hroziacej ujme, teda smerom do budúcna, a zároveň podľa aktuálneho stavu ku dňu nariadenia predbežného opatrenia, resp. ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu. Zároveň zdôraznili, že sa o riešenie predmetnej situácie snažili aj prostredníctvom iných orgánov, avšak zatiaľ bezúspešne, a poukázali tiež na v súčasnosti prebiehajúce prevody nehnuteľného majetku týkajúce sa predmetného sporu.
Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie ako nedôvodné v celom rozsahu zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či je tento opravný prostriedok prípustný, pričom skúmal nielen objektívnu stránku prípustnosti dovolania, ale i jej subjektívnu stránku, a dospel k záveru, že dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné ani z jednej z nich.
Objektívna stránka prípustnosti dovolania zohľadňuje skutočnosť, či je dovolanie prípustné z hľadiska zákonných ustanovení, t.j. skúma, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré vykazuje zákonné znaky rozhodnutia pripúšťajúce dovolanie (§ 236 až § 239 O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V predmetnej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydaného vo forme uznesenia sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p., dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
V treťom odseku ustanovenia § 239 O.s.p. sú vymenované prípady, ktoré vylučujú prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, proti ktorým by inak bolo dovolanie podľa odsekov 1 a 2 prípustné. Jedným z nich je aj prípad, keď dovolanie smeruje proti uzneseniu o predbežnom opatrení.
V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobcovia 1/ až 6/ dovolaním napádajú uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci predbežného opatrenia. Ich dovolanie je preto podľa § 239 ods. 3 O.s.p. procesne neprípustné.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy to, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). Ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia preto predmet konania nie je významný. Ak je teda konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie o predbežnom opatrení.
Procesné vady v zmysle § 237 písm. a/ až g/ žalobcovia 1/ až 6/ v dovolaní nenamietali a tieto v konaní ani nevyšli najavo. Dovolanie v tejto veci preto nie je prípustné ani podľa § 237 O.s.p.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 237 O.s.p., ani z ustanovenia § 239 O.s.p., dovolanie teda smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je z hľadiska zákonných ustanovení prípustné.
Dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania i z hľadiska jeho subjektívnej stránky, ktorá sa viaže na konkrétnu osobu dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto dovolanie podáva, teda skúma, či u konkrétneho dovolateľa je daný dôvod, ktorý by ho oprávňoval na podanie takéhoto opravného prostriedku, pričom je potrebné brať zreteľ najmä na skutočnosť, či bol konkrétny dovolateľ negatívne dotknutý napadnutým rozhodnutím (R 50/1999).
V predmetnej veci dovolací súd dospel k záveru, že z hľadiska žalobcov 3/ a 6/ nie je naplnená subjektívna stránka prípustnosti dovolania. Dôvodom je skutočnosť, že títo účastníci na svojich právach dotknutí neboli ani rozhodnutím súdu prvého stupňa, ani rozhodnutím odvolacieho súdu, nakoľko predbežné opatrenie bolo nariadené (resp. odvolacím súdom bol návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnuté) len vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktorých nájomcami sú žalobcovia 1/, 2/, 4/, 5/ (domy súp. č. X., X., X., X. nachádzajúce sa v Košiciach, zapísaných na LV č. X., obec Košice – sever, k. ú. Severné Mesto a k nim patriace parcely). Nehnuteľnosti v nájme žalobcov 3/ a 6/ (dom súp. č. X. a č. X. nachádzajúce sa v Košiciach, zapísaných na LV č. X., obec Košice – sever, k. ú. Severné Mesto a k nim patriace parcely) rozhodnutím dotknuté neboli. Vo vzťahu k týmto dovolateľom preto bolo potrebné dovolanie odmietnuť nielen z dôvodov, že nie je prípustné z hľadiska zákonných ustanovení O.s.p. (objektívna stránka prípustnosti), ale i preto, že nebola naplnená ani subjektívna stránka prípustnosti dovolania týchto účastníkov, teda nebol daný dôvod, pre ktorý by bolo potrebné rozhodnutie odvolacieho súdu z hľadiska ich oprávnených záujmov napadnúť dovolaním.
Pokiaľ ide o dovolateľmi uplatnené dovolacie dôvody podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p., dovolací súd sa týmito dôvodmi nezaoberal, nakoľko tieto sú síce relevantnými dovolacími dôvodmi, sami osebe však prípustnosť dovolania nezakladajú. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nie je možné napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a teda ani preskúmaniu týchto dovolacích dôvodov.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. odmietol bez toho, aby bola preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224 ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. júna 2013
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková