Najvyšší súd
4 Cdo 160/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. V. M., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. I. J., advokátom so sídlom v B., proti žalovanej Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto, so sídlom v Bratislave, Vajanského nábr. č. 3, o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme pozemkov, vedenej na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 21 C 79/2007, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 12. novembra 2008 sp. zn. 15 Co 280/2008 takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 26. februára 2008, č.k. 21 C 79/2007-57
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede zmluvy o nájme
pozemkov, danej žalovanou ako prenajímateľom bez uvedenia dôvodu, napriek zmluvnému
obmedzeniu výpovedných dôvodov. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že
predmetná zmluva je absolútne neplatná, preto takúto zmluvu ani nie je možné vypovedať
a súd sa nemôže zaoberať platnosťou či neplatnosťou výpovede. Nad rámec však uviedol, že
aj v prípade, keby zmluva bola platná, účastníci nemohli zmluvne obmedziť výpovedné
dôvody prenajímateľa, nakoľko je to v rozpore s účelom nájomnej zmluvy. Keď tak urobili,
zmluva by bola aj z tohto dôvodu v tejto časti absolútne neplatná, z čoho by vyplývala
možnosť žalovanej vypovedať zmluvu bez uvedenia dôvodu podľa § 677 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“).
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 12. novembra 2008 sp. zn.
15 Co 280/2008 rozsudok okresného súdu potvrdil. Žalovanej náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Odvolací súd síce na rozdiel od prvostupňového súdu došiel k záveru, že
zmluva je platná, avšak otázku, či je možné s poukazom na § 677 OZ nájomnú zmluvu,
uzavretú na dobu neurčitú vypovedať z akéhokoľvek dôvodu, alebo bez uvedenia dôvodu,
posúdil rovnako ako prvostupňový súd. Došiel k rovnakému právnemu záveru, že nájomnú
zmluvu žalovaná mohla vypovedať bez uvedenia dôvodu podľa § 677 OZ a rozhodnutie
prvostupňového súdu vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá preto potvrdil.
Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca dovolanie z dôvodu podľa
§ 242 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Vytýkal
odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie možnosti žalovanej ako prenajímateľa
vypovedať predmetnú nájomnú zmluvu bez uvedenia dôvodu, resp. z akéhokoľvek dôvodu
podľa § 677 OZ, napriek zmluvnému dojednaniu výpovedných dôvodov. Poukázal na § 2
ods. 3 OZ, ktorý výslovne upravuje dispozitívny charakter občianskoprávnych vzťahov,
na základe ktorého si subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu v rámci zmluvnej
autonómie usporiadať vzájomné vzťahy a ich obsah odlišne od zákonnej úpravy, pokiaľ to
zákon výslovne nezakazuje, alebo pokiaľ z povahy príslušného zákonného ustanovenia
nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaná nevyužila právo vyjadriť sa písomne k dovolaniu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal
predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému
rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239
O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie
§ 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu
vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti
dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa.
Podmienky prípustnosti dovolania bolo preto potrebné skúmať v zmysle § 238 O.s.p.,
podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd
prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4
(§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolaním žalobcu je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý
nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné;
prípustnosť jeho dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.
Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné, len ak by v konaní
došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., ku ktorým je dovolací súd
povinný prihliadnuť (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť, neobmedzil
sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/
O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti
účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania
vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).
Žalobca v dovolaní nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle
§ 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom
konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto ani z týchto ustanovení nevyplýva.
Avšak vzhľadom na konštatovanie odvolacieho súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia,
že rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil z iných právnych dôvodov, Najvyšší súd
Slovenskej republiky považuje za potrebné sa osobitne vyjadriť k tomu, či konanie je
postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá môže spočívať aj v tom, že v dôsledku
zmeny v právnom posúdení veci odvolacím súdom bola účastníkovi konania odňatá reálna
a efektívna možnosť skutkovo a právne argumentovať v dvojinštančnom súdnom postupe
ohľadne nového právneho názoru (tzv. prekvapivé rozhodnutie).
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa žalobu zamietol z dvoch právnych dôvodov,
pričom každý z nich možno samostatne považovať za spôsobilý dôvod k zamietnutiu žaloby,
a to že 1/ zmluva o nájme bola absolútne neplatná a 2/ aj v prípade, že by zmluva o nájme
nebola absolútne neplatná, bola neplatná v časti, v ktorej si zmluvné strany upravili
výpovedné dôvody prenajímateľa, a teda žalovaná ako prenajímateľ mohla zmluvu vypovedať
podľa § 677 OZ. Odvolací súd v rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
došiel síce k záveru, že zmluva nie je absolútne neplatná, ale pri druhom právnom dôvode
zamietnutia žaloby vychádzal z rovnakého právneho záveru ako súd prvého stupňa, keď
ustálil, že nájomnú zmluvu mohla žalovaná vypovedať aj bez uvedenia dôvodu podľa § 677
OZ. Vzhľadom na uvedené nejde o potvrdenie rozhodnutia odvolacím súdom z iných
právnych dôvodov ako nesprávne uviedol odvolací súd, keďže potvrdzujúci rozsudok
odôvodnil možnosťou žalovanej vypovedať zmluvu podľa § 677 OZ aj bez uvedenia dôvodu
(napriek zmluvnému dojednaniu výpovedných dôvodov) zhodne ako súd prvého stupňa.
Z uvedeného možno vyvodiť, že svoje rozhodnutie nezaložil na iných právnych záveroch, než
súd prvého stupňa v otázke samotnej (ne)platnosti výpovede zmluvy.
V nadväznosti na uvedené a prihliadajúc k tomu, že žalobca mal dostatočný právny
i faktický priestor vytvorený prvostupňovým i odvolacím súdom v inštančnom postupe pre
uplatnenie všetkých procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom (napr.
právo vyjadriť sa k tvrdeným skutočnostiam i k právnej stránke sporu, právo podať riadny
opravný prostriedok a namietať správnosť právneho názoru na inštančne vyššom súde a pod.), Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že nejde o tzv. prekvapivé rozhodnutie
odvolacieho súdu, ktoré by zakladalo vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ žalobca vychádzal z názoru, že prípustnosť jeho dovolania zakladá samo ním
tvrdené nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza,
že nesprávne právne posúdenie je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorým možno
odôvodniť procesne prípustné dovolanie, samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi
nižších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá. Pokiaľ nie sú splnené procesné
podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému
preskúmaniu. Preto i keby tvrdenia žalobcu boli opodstatnené (dovolací súd ich ale
z uvedeného aspektu neposudzoval), nezakladali by prípustnosť dovolania.
So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobcu smerovalo proti
rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné podľa § 238 O.s.p. nie je; keďže neboli
zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky
jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej
správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu sa dovolací súd nemohol nezaoberať.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224
ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože
žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júla 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová