Najvyšší súd  

4 Cdo 160/2009

  Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. V. M., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. I. J., advokátom so sídlom v B., proti žalovanej   Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto, so sídlom v Bratislave, Vajanského nábr. č. 3, o určenie neplatnosti výpovede zmluvy   o   nájme pozemkov,   vedenej   na   Okresnom   súde

Bratislava   I   pod   sp. zn. 21 C 79/2007, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 12. novembra 2008 sp. zn. 15 Co 280/2008 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 26. februára 2008, č.k. 21 C 79/2007-57

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovede zmluvy o nájme

pozemkov, danej žalovanou ako prenajímateľom bez uvedenia dôvodu, napriek zmluvnému

obmedzeniu výpovedných dôvodov. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že

predmetná zmluva je absolútne neplatná, preto takúto zmluvu ani nie je možné vypovedať

a súd sa nemôže zaoberať platnosťou či neplatnosťou výpovede. Nad rámec však uviedol, že

aj v prípade, keby zmluva bola platná, účastníci nemohli zmluvne obmedziť výpovedné

dôvody prenajímateľa, nakoľko je to v rozpore s účelom nájomnej zmluvy. Keď tak urobili,

zmluva by bola aj z tohto dôvodu v tejto časti absolútne neplatná, z čoho by vyplývala

možnosť žalovanej vypovedať zmluvu bez uvedenia dôvodu podľa § 677 Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“).  

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 12. novembra 2008 sp. zn.

15 Co 280/2008 rozsudok okresného súdu potvrdil. Žalovanej náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Odvolací súd síce na rozdiel od prvostupňového súdu došiel k záveru, že

zmluva je platná, avšak otázku, či je možné s poukazom na § 677 OZ nájomnú zmluvu,

uzavretú na dobu neurčitú vypovedať z akéhokoľvek dôvodu, alebo bez uvedenia dôvodu,

posúdil rovnako ako prvostupňový súd. Došiel k rovnakému právnemu záveru, že nájomnú

zmluvu žalovaná mohla vypovedať bez uvedenia dôvodu podľa § 677 OZ a rozhodnutie

prvostupňového súdu vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá preto potvrdil.  

Proti tomuto rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca dovolanie z dôvodu podľa  

§ 242 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Vytýkal

odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie možnosti žalovanej ako prenajímateľa

vypovedať predmetnú nájomnú zmluvu bez uvedenia dôvodu, resp. z akéhokoľvek dôvodu

podľa § 677 OZ, napriek zmluvnému dojednaniu výpovedných dôvodov. Poukázal na § 2  

ods. 3 OZ, ktorý výslovne upravuje dispozitívny charakter občianskoprávnych vzťahov,  

na   základe   ktorého   si   subjekty   občianskoprávnych   vzťahov   môžu   v   rámci   zmluvnej

autonómie usporiadať vzájomné vzťahy a ich obsah odlišne od zákonnej úpravy, pokiaľ to

zákon výslovne nezakazuje, alebo pokiaľ z povahy príslušného zákonného ustanovenia

nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaná nevyužila právo vyjadriť sa písomne k dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241  

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal

predovšetkým jeho prípustnosť. Dospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému

rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie  

§ 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania, ktoré smerujú proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa.  

Podmienky prípustnosti dovolania bolo preto potrebné skúmať v zmysle § 238 O.s.p.,

podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým

bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4  

(§ 238 ods. 3 O.s.p.). Dovolaním žalobcu je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorý

nevykazuje znaky rozsudkov uvedených v § 238 O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné;

prípustnosť jeho dovolania preto z tohto ustanovenia nevyplýva.

Dovolanie by vzhľadom na uvedený záver bolo procesne prípustné, len ak by v konaní

došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., ku ktorým je dovolací súd

povinný prihliadnuť (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť, neobmedzil

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj

otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania

vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom).

Žalobca v dovolaní nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle  

§ 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom

konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto ani z týchto ustanovení nevyplýva.

Avšak vzhľadom na konštatovanie odvolacieho súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia,

že rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil z iných právnych dôvodov, Najvyšší súd

Slovenskej republiky považuje za potrebné sa osobitne vyjadriť k tomu, či konanie je

postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá môže spočívať aj v tom, že v dôsledku

zmeny v právnom posúdení veci odvolacím súdom bola účastníkovi konania odňatá reálna

a efektívna možnosť skutkovo a právne argumentovať v dvojinštančnom súdnom postupe

ohľadne nového právneho názoru (tzv. prekvapivé rozhodnutie).

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa žalobu zamietol z dvoch právnych dôvodov,

pričom každý z nich možno samostatne považovať za spôsobilý dôvod k zamietnutiu žaloby,

a to že 1/ zmluva o nájme bola absolútne neplatná a 2/ aj v prípade, že by zmluva o nájme

nebola absolútne neplatná, bola neplatná v časti, v ktorej si zmluvné strany upravili

výpovedné dôvody prenajímateľa, a teda žalovaná ako prenajímateľ mohla zmluvu vypovedať

podľa § 677 OZ. Odvolací súd v rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

došiel síce k záveru, že zmluva nie je absolútne neplatná, ale pri druhom právnom dôvode

zamietnutia žaloby vychádzal z rovnakého právneho záveru ako súd prvého stupňa, keď

ustálil, že nájomnú zmluvu mohla žalovaná vypovedať aj bez uvedenia dôvodu podľa § 677

OZ. Vzhľadom na uvedené nejde o potvrdenie rozhodnutia odvolacím súdom z iných

právnych dôvodov ako nesprávne uviedol odvolací súd, keďže potvrdzujúci rozsudok

odôvodnil možnosťou žalovanej vypovedať zmluvu podľa § 677 OZ aj bez uvedenia dôvodu

(napriek zmluvnému dojednaniu výpovedných dôvodov) zhodne ako súd prvého stupňa.

Z uvedeného možno vyvodiť, že svoje rozhodnutie nezaložil na iných právnych záveroch, než

súd prvého stupňa v otázke samotnej (ne)platnosti výpovede zmluvy.

V nadväznosti na uvedené a prihliadajúc k tomu, že žalobca mal dostatočný právny

i faktický priestor vytvorený prvostupňovým i odvolacím súdom v inštančnom postupe pre

uplatnenie všetkých procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom (napr.

právo vyjadriť sa k tvrdeným skutočnostiam i k právnej stránke sporu, právo podať riadny

opravný prostriedok a namietať správnosť právneho názoru na inštančne vyššom súde a pod.), Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že nejde o tzv. prekvapivé rozhodnutie

odvolacieho súdu, ktoré by zakladalo vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p.  

Pokiaľ žalobca vychádzal z názoru, že prípustnosť jeho dovolania zakladá samo ním

tvrdené nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza,

že nesprávne právne posúdenie je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorým možno

odôvodniť procesne prípustné dovolanie, samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi

nižších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá. Pokiaľ nie sú splnené procesné

podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmaniu. Preto i keby tvrdenia žalobcu boli opodstatnené (dovolací súd ich ale

z uvedeného aspektu neposudzoval), nezakladali by prípustnosť dovolania.

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobcu smerovalo proti

rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému prípustné podľa § 238 O.s.p. nie je; keďže neboli

zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky

jeho dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 218  

ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, otázkou vecnej

správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu sa dovolací súd nemohol nezaoberať.  

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224  

ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože

žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júla 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

  predsedníčka senátu  

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová