4Cdo/16/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ Q. R., bývajúcej v M.-L. XX, 2/ T.. Š. R., bývajúceho v M.-L. XX, oboch zastúpených Advokátskou kanceláriou BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom v Galante, Hlavná 979/23, IČO: 47 551 372, proti žalovanej T.. J. R., bývajúcej v M.-L. XXX, o vydanie vecí, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 17 C 130/2014, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 31. októbra 2018 sp. zn. 17 Co 60/2018, takto

rozhodol:

Dovolanie odmieta.

Žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Trenčín (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 13. októbra 2017 č. k. 17 C 130/2014-200 zaviazal žalovanú vydať žalobcom spoločne a nerozdielne červenú zámkovú dlažbu uvedenú v zápisnici z dedičského konania sp. zn. 15 D 509/2012, Dnot 76/2012 po poručiteľovi M. R., spísanej notárom B.. V. M., súdnym komisárom, dňa 22. februára 2013. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Zároveň žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 60 %.

2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ rozsudkom z 31. októbra 2018 sp. zn. 17 Co 60/2018 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania s poukazom na § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a rozhodol o trovách odvolacieho konania.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) pred tým, než by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a než by sa napadnutým rozhodnutím zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či sú splnené procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že dovolaniežalobcov 1/ a 2/ treba odmietnuť.

5. Podľa § 427 ods. 1 C.s.p. dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

6. Podľa § 427 ods. 2 C.s.p. dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

7. Podľa § 121 ods. 2 C.s.p. do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

8. Podľa § 121 ods. 3 C.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

9. V preskúmavanej veci je z obsahu súdneho spisu zrejmé, že dovolaním napadnuté rozhodnutie, t. j. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 31. októbra 2018 sp. zn. 17 Co 60/2018, bol doručený žalobcom 1/ a 2/ prostredníctvom ich právneho zástupcu dňa 12. decembra 2018 (doručenka na č. l. 245 spisu). Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nebolo vydané opravné uznesenie a nepripadá do úvahy použitie ustanovenia § 427 ods. 1 (veta druhá) C.s.p., pripadol koniec dvojmesačnej lehoty na podanie dovolania počítanej od doručenia napadnutého rozhodnutia dovolateľom na 12. februára 2019 (utorok). Dovolanie žalobcov 1/ a 2/ z 28. septembra 2020 však bolo podané prostredníctvom poštovej prepravy až 28. septembra 2020 (najvyššiemu súdu doručené 30. septembra 2020), teda zjavne po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty.

10. Dovolací súd navyše poukazuje na to, že v danom prípade nebola splnená ani procesná podmienka povinného zastúpenia podľa § 429 C.s.p. Zo spisu vyplýva, že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje poučenie o podmienkach podľa § 429 ods. 1 C.s.p., pričom žalobcovia 1/ a 2/ napriek tomu, že nie sú dovolateľmi uvedenými v § 429 ods. 2 C.s.p., podali dovolanie nespísané advokátom. Hoci z obsahu plnomocenstva predloženého v základnom konaní (č. l. 129 spisu) vyplýva, že Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o. je oprávnená zastupovať žalobcov 1/ a 2/ aj v dovolacom konaní, vzhľadom na nespísanie samotného dovolania týmto splnomocneným zástupcom - advokátom je potrebné konštatovať nesplnenie obligatórnej náležitosti dovolania v zmysle druhej vety § 429 ods. 1 C.s.p.

11. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcov 1/ a 2/ odmietol podľa § 447 písm. a/ C.s.p. ako oneskorene podané. Pritom, riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

12. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 C.s.p.), trovy dovolacieho konania jej však najvyšší súd nepriznal, nakoľko jej žiadne preukázateľné nevznikli (viď R 72/2018).

13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.