UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom v Žiline, Pri Rajčianke 8591/4B, IČO: 36 403 008, zastúpenej Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom so sídlom v Žiline, Mariánske námestie 29/6, proti odporcom 1/ R., bývajúcej v E., 2/ L., bývajúcemu v G., 3/ L., bývajúcemu v E., 4/ U. bývajúcej v E. a 5/ R., bývajúcemu v E., o zaplatenie 272,07 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 1 Ro 65/2012, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok z 3. októbra 2012 č.k. 1 Ro 65/2012-49, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odporcom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Ružomberok uznesením z 3. októbra 2012 č.k. 1 Ro 65/2012-49 na základe odvolania navrhovateľky potvrdil napadnutý výrok platobného rozkazu Okresného súdu Ružomberok z 5. júna 2012 č.k. 1 Ro 65/2012-29 o trovách konania. Odporcom 1/ až 5/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Proti tomuto potvrdzujúcemu uzneseniu podala navrhovateľka dovolanie. Uviedla, že v konaní požadovala náhradu trov vo výške 111,24 eur, súd jej ale náhradu trov konania priznal v krátenej výške. Napadnutému rozhodnutiu vytkla, že nesprávne posúdilo opodstatnenosť jej odvolania a spočíva na nenáležitej interpretácii § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), keď podľa názoru navrhovateľky, ak je nárok uplatnený v návrhu súhrnnou sumou a ide pritom o zaplatenie viacerých peňažných nárokov, z ktorých každý by mohol byť predmetom samostatného návrhu, môže právny zástupca navrhovateľa požadovať odmenu za zastúpenie ako pri spojení veci. Namietala, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) v dôsledku nerešpektovania § 374 ods. 4 O.s.p. Platobný rozkaz vydal vyšší súdny úradník a v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. mohol o odvolaní navrhovateľky proti výroku o trovách rozhodnúť sudca Okresného súdu Ružomberok, ale len ak by odvolaniu v celomrozsahu vyhovel. Odvolaniu ale vyhovené nebolo, preto mal o odvolaní rozhodnúť odvolací súd.
Odporcovia sa k dovolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podala účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v konaní došlo k závažným procesným vadám vymenovaným v ustanoveniach § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. majúcim za následok tzv. zmätočnosť konania. O procesnú nesprávnosť takej povahy ide tiež v prípade procesného postupu súdu, ku ktorému došlo v procedúre prejednania veci a ktorým bola účastníkovi občianskeho súdneho konania odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), to znamená realizovať procesné oprávnenia, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok.
Podľa § 6 písm. f/ zákona č. 549/2003 Z.z. o súdnych úradníkoch, v občianskom súdnom konaní vyšší súdny úradník rozhoduje na základe poverenia sudcu aj o odstraňovaní vád podania. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa § 174 ods. 2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1 O.s.p.). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
Z citovaných ustanovení vyplýva viacero zásad: a/ proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie; odvolaním možno teda napadnúť aj také rozhodnutie, proti ktorému by inak (ak by ho vydal sudca) nebolo odvolanie prípustné, b/ ak bolo odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému by inak (ak by ho vydal sudca) nebolo odvolanie prípustné, dochádza priamo ex lege k zrušeniu rozhodnutia súdneho úradníka a vec sa dostáva do štádia, v akom bola pred vydaním tohto rozhodnutia, c/ ak odvolanie smeruje proti výroku o trovách platobného rozkazu, ktorý vydal vyšší súdny úradník, môže odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť sudca; ak odvolaniu vyhovieť nemieni, rozhodne o odvolaní odvolací súd, d/ odvolacím súdom je tu súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
V danom prípade navrhovateľka napadla odvolaním výrok o trovách konania takého platobného rozkazu, ktorý vydal vyšší súdny úradník. Vzhľadom na to, že odvolanie proti tomuto výroku bolo prípustné, nedošlo ex lege k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.
Ustanovenie § 174 ods. 2 veta tretia O.s.p. predstavuje výnimku z tých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, v ktorých sa upravuje funkčná príslušnosť súdu. Odvolanie proti výroku platobného rozkazu o trovách konania má síce suspenzívny účinok (odkladá sa právoplatnosť výroku o náhrade trov konania), nemá ale devolutívny účinok odvolania, ktorý v iných prípadoch znamená, že príslušnosť rozhodnúť o odvolaní prechádza na funkčne vyšší súd. Súd, ktorý vydal platobný rozkaz, je síce súdom prvého stupňa, ak ale rozhoduje o odvolaní proti výroku platobného rozkazu o trovách konania, má postavenie opravného (odvolacieho) súdu (viď aj R 13/1998, R 102/2001, II. ÚS 811/00, ako publikáciu Števček / Ficová a kolektív, Občiansky súdny poriadok, Komentár, Nakladatelství C. H. Beck, Praha,2009, str. 453). Obdobne v publikácii Krajčo a kolektív, Občiansky súdny poriadok, Komentár, I. diel, Eurounion, Bratislava, 2010, str. 668 sa uvádza, že „pokiaľ súd rozhoduje iba o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania, súd, ktorý platobný rozkaz vydal, je súčasne odvolacím súdom“. Zámerom takejto procesnej úpravy bolo zjednodušenie a zrýchlenie (zefektívnenie) rozkazného konania, v ktorom sa uplatňujú výlučne peňažné pohľadávky, ktoré vyplývajú zo skutočností uvedených navrhovateľom (§ 172 ods. 1 O.s.p.), a kde aj rozhodovanie o náhrade trov konania je podstatne jednoduchšie, než je to v iných sporových konaniach (obdobne porovnaj sp. zn. 3 Cdo 366/2014, 3 Cdo 476/2015).
Uznesenie, ktorým bol potvrdený platobný rozkaz vo výroku o trovách konania, je v zmysle vyššie uvedeného uznesením odvolacieho súdu.
Dovolanie navrhovateľky smeruje teda proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu, ktoré nemá znaky niektorého z uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné; jeho procesná prípustnosť preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva.
Vyššie už bolo uvedené, že v zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, teda aj proti takému, proti ktorému je v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neprípustné.
Procesné vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. navrhovateľka v dovolaní nenamietala a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľka tvrdí, že postupom súdov jej bola odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu táto jej námietka v prejednávanej veci neobstojí, lebo procesnú postup súdu bol v súlade so zákonom. Taký postup nemohol založiť procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Pokiaľ dovolateľka namieta, že rozhodnutie o trovách konania je nesprávne, lebo nemá oporu v § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. jej námietka sa - po obsahovej stránke - netýka postupu súdov (procedúry prejednania veci), ale právneho posúdenia, na ktorom súdy založili svoje rozhodnutia.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Súd sa ale nesprávnym právnym posúdením veci nedopúšťa procesnej vady konania v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 54/2012 a ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010).
Vzhľadom na to, že dovolanie navrhovateľky v zmysle § 239 O.s.p. prípustné nie je, nepotvrdila sa existencia dovolateľkou namietanej procesnej vady (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani iné vady konania vymenované v § 237 O.s.p., dovolací súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého uznesenia.
V dovolacom konaní úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov konania voči navrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal odporcom náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na jej priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.