4Cdo/152/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu WM Consulting & Communication, s. r. o., so sídlom v Piešťanoch, Žilinská cesta 130, IČO: 34 127 798, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica a partneri s. r. o., so sídlom v Piešťanoch, Žilinská cesta 130, IČO: 36 866 598, proti žalovanej L. Q., bývajúcej vo L.Q. Q. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou JAKUBIS & PARTNERS s. r. o., so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, IČO: 50 990 365, o zaplatenie 5 098,75 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 3 C 108/2016, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 20. marca 2019 sp. zn. 5 Co 235/2018, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Partizánske rozsudkom z 12. apríla 2018 č. k. 3 C 108/2016-128 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 098,75 eur spolu so zmluvnými úrokmi a úrokmi z omeškania z nezaplatenej istiny špecifikovanými vo výroku do troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalovanej rozsudkom z 20. marca 2019 sp. zn. 5 Co 235/2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol, a rozhodol, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky banky (Slovenskej sporiteľne, a. s.) zo zmluvy o splátkovom úvere v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, preto je zmluva o postúpení pohľadávok uzavretej medzi bankou a ním ako postupníkom, na základe ktorej mal o. i. nadobudnúť aj pohľadávku proti žalovanej, pre rozpor so zákonom neplatná. Z tohto dôvodu v konaní nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu, čoho procesným následkom je zamietnutie žaloby.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie z dôvodu uvedeného v § 421 ods. 1písm. a/ a b/ C.s.p. Namietal, že uvedené rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pretože podľa jeho názoru všetky podmienky pre postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách splnené boli. Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedla, že dovolacie dôvody podľa § 421 C.s.p. nie sú naplnené, a preto navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol ako procesne neprípustné alebo zamietol ako nedôvodné.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ C.s.p.).

6. Pokiaľ žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 C.s.p., dovolací súd konštatuje, že v danom prípade uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu, či napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, bránilo ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a/ C.s.p. Žalobca sa v konaní domáha - ako uviedol vo svojej žalobe - nezaplatenej istiny vo výške 3 125,63 eur, kapitalizovaného príslušenstva ku dňu uzavretia dohody o splátkach pozostávajúceho z úroku, úrokov z omeškania a poplatkov spolu vo výške 1 973,12 eur a zmluvných úrokov spolu s úrokom z omeškania z nezaplatenej istiny odo dňa nasledujúceho po uzavretí dohody o splátkach. V prejednávanej veci teda výška peňažného plnenia (bez ohľadu na príslušenstvo) uplatňovaného žalobcom zo spotrebiteľskej zmluvy v pozícii dodávateľa, ktoré je predmetom dovolacieho konania, predstavuje sumu 3 125,63 eur, pričom desaťnásobok minimálnej mzdy ku dňu podania žaloby na súde prvej inštancie (t. j. 29. apríla 2016), je 4 050,- eur (porov. § 1 písm. a/ nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 279/2015 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2016). Z uvedeného vyplýva, že výška predmetu dovolacieho konania neprevyšuje zákonom stanovenú hranicu majetkového cenzu obmedzujúceho prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 C.s.p. pri peňažnom plnení (ratione valoris), preto je prípustnosť dovolania žalobcu v zmysle § 422 C.s.p. vylúčená. Obdobný právny názor na vec dovolací súd zaujal tiež v rozhodnutiach sp. zn. 1 Cdo 263/2018, 4 Cdo 186/2018, 5 Cdo 158/2018, 6 Cdo 42/2018, 7 Cdo 256/2018; znížený majetkový cenzus (§ 422 ods. 1 C.s.p.) sa v spotrebiteľskom spore uplatní, len ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ (R 29/2019).

7. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ C.s.p.).

8. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C.s.p.). O výške náhrady trov dovolacieho konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.