UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore navrhovateľov 1/ C. Y., narodeného X. I. XXXX, T., A. X a 2/ Y. Y., narodenej XX. C. XXXX, T., A. X, zastúpení splnomocneným zástupcom O., narodeným XX. januára XXXX, T., adresa pre doručovanie T., proti odporcovi O. L., narodenom XX. C. XXXX, T., P. XXXX/XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Filip Balla s. r. o., Košice, Hlavná 15/24, IČO: 56 101 716, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 25C/41/2023, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 30. apríla 2024 sp. zn. 2Co/40/2024, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Navrhovatelia majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 30. apríla 2024 sp. zn. 2Co/40/2024 potvrdil podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) odvolaním odporcom napadnuté uznesenie Mestského súdu Košice z 25. januára 2024 č. k. 25C/41/2023-60, ktorým súd prvej inštancie nariadil žalovanému, aby sa zdržal výkonu záložného práva priamym predajom nehnuteľnosti a akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXXX Okresného úradu T., katastrálneho odboru, pre katastrálne územie T. - I. ako byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na ulici A. X v T., súp. č. XXXX, na pozemku par. č. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 2282/100000 a pozemku, na ktorom je postavený bytový dom, v ktorom je byt umiestnený, zapísaným na LV č. XXXXX, Okresného úradu T., katastrálneho odboru ako pozemok evidovaný ako parcela registra „C“, výmera pozemku: 365 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobcov 2282/100000 (I.), žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť podať voči žalovanému žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od doručenia uznesenia (II.), a žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške (III.).
2. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca (ďalej aj „dovolateľ“). Namietal,že odvolací súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Namietal, že žalobcovia uviedli nepravdivé a špekulatívne tvrdenia, ako aj to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol žalovanému sprístupnený.
3. K dovolaniu sa vyjadrili aj navrhovatelia, ktorí uviedli, že nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci nie je konečným, meritórnym rozhodnutím vo veci samej a preto ho žiadajú odmietnuť.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
5. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť podaného dovolania na základe ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.
7. Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) uviedol, že základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
8. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.
9. V danom prípade bolo nariadené neodkladné opatrenie s tým, že žalobcom bola uložená povinnosť podať voči žalovanému žalobu vo veci samej v lehote 30 dní. Z judikatúry najvyššieho súdu (R 21/2018 a R 76/2018) vyplýva, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení, ktoré spĺňa kritérium prípustnosti dovolania „vo veci samej“ a ktorým sa „konanie končí“ v zmysle § 420 CSP, je také, ktoré konzumuje vec samú. Ide o prípady, kedy rozhodnutie o neodkladnom opatrení je iniciované a vydané ešte pred konaním vo veci samej a zároveň, na ktoré už nebude nadväzovať konanie vo veci samej. Ide teda o rozhodnutia, u ktorých sa nepredpokladá, že budú po ich vydaní dotknuté meritórnym rozhodnutím vydaným v súvisiacej veci. Rozhodnutia, ktoré nekonzumujú vec samú, sú najmä tie, ktoré sú vydané v priebehu súvisiaceho konania vo veci samej.
9. 1. Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že vylúčením prípustnosti dovolania proti takému uzneseniu odvolacieho súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, právna úprava obsiahnutá v § 420 CSP zohľadňuje, že v prípade takého rozhodnutia ide (len) o dočasné procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej. Zákonodarca tu bezpochyby zohľadnil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým pri tom môže dôjsť, sa v takomprípade vyznačujú nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení strán sporu.
10. Dovolací súd v zmysle uvedeného skúmal, či napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v prejednávanej veci je rozhodnutím vo veci samej, prípadne konečným rozhodnutím, keďže iba takáto povaha rozhodnutia umožňuje dovolaciemu súdu preskúmať prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade prípustnosť podaného dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nie je daná. Neodkladné opatrenie má v tomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej.
11. Z tohto dôvodu dovolací súd bez toho, aby uskutočnil dovolací meritórny prieskum, dovolanie odporcu ako procesne neprípustné odmietol (§ 447 písm. c) CSP).
12. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.