Najvyšší súd Slovenskej republiky

4 Cdo 15/2014

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ľ., bývajúcej v R., proti odporcovi Ing. M., bývajúcemu v P., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému M., bývajúcemu u matky, v konaní zastúpenom

kolíznym opatrovníkom Ú. v B., za účasti starých rodičov J. a J., bývajúcich vo V., o dovolaní

otca maloletého Ing. M. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. januára 2013,

sp. zn. 17 CoP 1/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Brezno rozsudkom z 5. októbra 2012, č.k. 2 P 54/2011-376, rozviedol

manželstvo účastníkov (bod I. výroku), zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky

(bod II. výroku), otca zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletého sumou  

30% zo sumy životného minima určeného na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného

zákona, mesačne vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom

právoplatnosti rozsudku (bod III. výroku), otcovi dieťaťa zakázal styk s maloletým dieťaťom

(bod IV. výroku), upravil styk starých rodičov zo strany otca s maloletým  

dieťaťom (bod V. výroku) a o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania (bod VI. výroku).

Proti rozsudku okresného súdu podal otec maloletého včas odvolanie čo do výroku

o zákaze styku s maloletým dieťaťom.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie otca

a rozsudkom z 30. januára 2013, sp. zn. 17 CoP 1/2013, rozsudok okresného súdu

v napadnutom výroku IV., ktorým zakázal otcovi dieťaťa styk s maloletým a v súvisiacom

výroku VI., ktorým žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, ako vecne

správny potvrdil. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

odvolacieho konania.  

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletého dieťaťa. Dovolanie

podal osobne na Okresnom súde Ružomberok 22. októbra 2013. Okresnému súdu Brezno

bolo jeho dovolanie doručené 31. októbra 2013.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skôr, než  

sa mohol podaným dovolaním vecne zaoberať, skúmal včasnosť jeho podania, pričom zistil,

že bolo podané zjavne oneskorene.

Podľa § 240 ods. 1 veta prvá O.s.p., účastník môže podať dovolanie do jedného

mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

Podľa § 240 ods. 2 O.s.p. zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť.

Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom

súde.

Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia

sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti

určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty

pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci

pracovný deň.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok Krajského súdu  

v Banskej Bystrici z 30. januára 2013, sp. zn. 17 CoP 1/2013, nadobudol právoplatnosť  

7. februára 2013. Pretože právoplatnosť je skutočnosťou určujúcou začiatok jednomesačnej

lehoty na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 veta prvá O.s.p.), pripadol koniec tejto lehoty  

na 7. marca 2013 (t.j. na štvrtok, ktorý bol riadnym pracovným dňom), a ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu. Zo spisu nepochybne

vyplýva, že otec maloletého podal dovolanie na súde až 22. októbra 2013, teda zjavne

oneskorene.

Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne v zmysle § 243b  

ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako oneskorene podané odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.  

a § 224 ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie ods. 2 tohto ustanovenia.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. februára 2014  

  JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová