Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 Cdo 15/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Mgr. D., bývajúcej v Ž.,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. M.M., so sídlom v Ž., IČO: X., v mene ktorej
koná konateľka a advokátka JUDr. M., proti žalovanej H., so sídlom v Ž., IČO: X.,
o zaplatenie 9 580,33 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 7
C 216/2010, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 10. októbra 2012
sp. zn. 6 Co 340/2012, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Co 340/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina rozsudkom z 15. februára 2012 č.k. 7 C 216/2010-51 uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 9 580,33 Eur s úrokom z omeškania 13,25% ročne
od 22. januára 2008 až do zaplatenia a trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku
574,50 Eur a trov právneho zastúpenia 1 469,85 Eur na účet právnej zástupkyne žalobkyne
do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Takto rozhodol po vykonaní dokazovania oboznámením
sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise a to zmluvou o budúcej
zmluve o prevode vlastníctva nebytového priestoru a pozemku z 24. júla 2007, originálom
dodatku k zmluve z 8. novembra 2007, odstúpením od zmluvy o budúcej zmluve
z 5. júna 2008, výzvou na zaplatenie zmluvnej pokuty zo 7. novembra 2008, na základe čoho
mal za to, že v danej veci sú splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 153b
ods. 1 až 3 O.s.p. a § 157 ods. 4 O.s.p.). Právne rozsudok odôvodnil citáciou § 289
ods. 1, § 344, § 349 ods. 1, § 300, § 302, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 544
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že boli splnené podmienky pre
rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie, súd na základe žalobkyňou tvrdeného skutkového stavu, ktorý považoval za nesporný, žalobkyni priznal uplatnený nárok
s príslušenstvom titulom zmluvnej pokuty a úroku z omeškania v zmysle citovaných
ustanovení. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151
ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Žiline na odvolanie žalovanej rozsudkom z 10. októbra 2012 sp. zn.
6 Co 340/2012 rozsudok Okresného súdu Žilina z 15. februára 2012 č.k. 7 C 216/2010-51
zmenil tak, že žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť žalobkyni 9 580,33 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 13,25% ročne počítanými
zo sumy 9 580,33 Eur od 22. novembra 2008 až do zaplatenia, zamietol. Žalovanej náhradu
trov konania nepriznal. Odvolací súd mal za to, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi
24. júla 2007 je vzhľadom na to, že sa týka prevodu vlastníctva k nebytovému priestoru
a pozemku rýdzo občianskoprávnym vzťahom, preto bolo potrebné odstúpenie od zmluvy
a zmluvnú pokutu posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa názoru
odvolacieho súdu je zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania v časti dohodnutej zmluvnej
pokuty absolútne neplatná pre jej rozpor so zákonom (§ 39 a § 41 Občianskeho zákonníka), pretože v zmysle Občianskeho zákonníka odstúpenie od zmluvy je výkonom práva,
nie porušením zmluvnej povinnosti (§ 48 Občianskeho zákonníka) a zaplatenie zmluvnej
pokuty nemožno viazať na dva predpoklady – porušenie zmluvnej povinnosti a následné
odstúpenie od zmluvy. Na ostatné skutočnosti a dôkazy odvolací súd neprihliadol, pretože
v zmysle § 202 ods. 1 O.s.p. mohlo byť odvolanie podané len z dôvodu, že neboli splnené
podmienky pre vydanie rozhodnutia podľa § 153b O.s.p. alebo z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Navrhla
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť a jej žalobe
vyhovieť. Za dovolacie dôvody označila § 241 ods. 2 písm. a/ - odňatie možnosti pred súdom
konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. – inú vadu, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. – nesprávne právne posúdenie
veci. Nesúhlasila s názorom odvolacieho súdu, že v danej veci ide medzi ňou a žalovanou
o občianskoprávny vzťah. V konaní vystupovala ako živnostníčka a žalovaná je právnickou
osobou, medzi nimi bola uzavretá dohoda, podľa ktorej sa ich vzťahy riadia ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Zdôraznila, že čl. VII bod 5 zmluvy koncipuje objektívnu zodpovednosť za porušenie zmluvnej povinnosti, preto nebolo potrebné skúmať zavinenie
žalovanej. Žalovaná porušila zmluvnú povinnosť, dovolateľka preto riadne odstúpila
od zmluvy, čo v konaní bolo preukázané, preto jej vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty zo strany žalovanej.
Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.); Občiansky
súdny poriadok v ďalšom texte v znení do 31. decembra 2014, po zistení, že dovolanie podala
včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorá je zastúpená advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu § 242 ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že dovolanie žalobkyne je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov,
že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania (§ 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p.), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom
neposudzuje len podľa toho ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného
prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z najzávažnejších procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie v tejto veci
nie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. a/ až f/ O.s.p. Takéto vady v konaní
nevyšli najavo. Dovolateľka osobitne namietala vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. (odňatie
možnosti pred súdom konať), ktorú však bližšie vo vzťahu k prejednávanej veci
nešpecifikovala. Všeobecne namietala porušenie práva na súdnu ochranu citujúc Ústavu
Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(čl. 36 ods. 1).
Pokiaľ ide o iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.), dovolateľka v tejto súvislosti poukazovala na to, že napadnuté
rozhodnutie je v rozpore s listinnými dôkazmi vykonanými v priebehu konania a s tvrdeniami
účastníkov, argumentácia odvolacieho súdu nemá oporu v zistenom skutkovom stave.
V súvislosti so správnosťou zisteného skutkového stavu treba podotknúť, že v prejednávanej
veci dokazovanie neprebiehalo podľa bežných pravidiel vzhľadom na vydanie rozsudku pre
zmeškanie súdom prvého stupňa. Skutkový stav bol súdom prvého stupňa ustálený na základe
predložených dôkazov a tvrdení žalobkyne, keď súd tento považoval za nesporný a pre
rozhodnutie vo veci postačujúci. S vydaním rozsudku pre zmeškanie súvisí aj následné
obmedzenie odvolacích dôvodov (§ 202 ods. 1 O.s.p.) a nadväznosti na to aj možnosť
odvolacieho súdu preskúmať rozsudok súdu prvého stupňa len z hľadiska (ne)správnosti
právneho posúdenia veci. Odvolací súd však bez akýchkoľvek pochybností musí mať
za to, že skutkový stav zistený súdom prvého stupňa mu umožňuje ten právny názor, ktorý
prezentuje v rozhodnutí napadnutom dovolaním.
Z obsahu spisu vyplýva, že skutkový stav nebol v konaní nesporný, čo je zrejmé
z niekoľkých skutočností. K žalobnému návrhu neboli pripojené Dodatky k zmluve, ktoré
menili dátum termínu jej uzavretia (existencia Dodatku vyplýva z č.l. 11), teda nie je zrejmé,
či Dodatkami neboli menené aj podmienky pre povinnosť platiť zmluvnú pokutu. V odstúpení
od zmluvy (č.l. 11 spisu) adresovanom žalovanej sa spomína zmluva týkajúca sa bytu
a pozemku, pričom v prejednávanej veci išlo o prevod vlastníctva k nebytovému priestoru
a pozemku, takže nie je zrejmé, či táto výzva súvisela s prejednávanou vecou. Aj zo samotnej
Zmluvy z 24. júla 2007 o budúcej zmluve o prevode vlastníctva nebytového priestoru
a pozemku sa zmluvné strany dohodli na uzavretí Zmluvy o prevode vlastníctva
k nebytovému priestoru a pozemku najneskôr do 31. januára 2008 (čl. II bod 1). Na inom
mieste zmluvy (čl. III bod 2 písm. b/) je však spomínaná,,podrobná špecifikácia bytu
a komory...“ Rovnako vo výzve na zaplatenie zmluvnej pokuty (viď č.l. 12 spisu) adresovanej
žalovanej sa používa pojem byt, nie nebytový priestor. Z odpovede na výzvy (č.l. 13 spisu)
adresovanej žalobkyni vyplýva, že výziev na úhradu zmluvnej pokuty adresovaných žalovanej
bolo zo strany žalovanej viac, pričom nie je zrejmé, či sa táto odpoveď týka výzvy súdu
predloženej na č.l. 12; okrem toho ani jedna suma uvedená v tejto odpovedi na výzvy
nekorešponduje so sumou vo výzve na č.l. 12.
Dovolací súd má za to, že v otázke platnosti ustanovenia zmluvy o zmluvnej pokute
nemožno súhlasiť s názorom odvolacieho súdu, že ide o čiastočnú neplatnosť zmluvy
v ustanoveniach o zmluvnej pokute pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 a § 41 Občianskeho
zákonníka. Odvolací súd založil odôvodnenie tohto záveru na tom základe, že odstúpenie
od zmluvy je výkonom práva, nie porušením zmluvnej povinnosti, preto ak bola zmluvná
pokuta dohodnutá pre prípad odstúpenia od zmluvy, je zmluva v tejto časti neplatná pre
rozpor so zákonom. Podľa odvolacieho súdu zmluvnú pokutu je potrebné vždy viazať
na prípad porušenia zmluvnej povinnosti a dohodnúť ju vždy ako nepodmienenú, pričom
nemožno kumulovať dva predpoklady pre jej zaplatenie – porušenie povinnosti a následné
odstúpenie od zmluvy. Odvolací súd tak prezentoval názor, ktorý sa sformoval z ustálenej
judikatúry, že odstúpenie od zmluvy je výkonom práva, nie porušením zmluvnej povinnosti,
preto nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 5/2000, sp. zn. 2 Cdo 141/2000). Ide však o situáciu,
kedy je za odstúpenie od zmluvy sankcionovaná zmluvnou pokutou tá zmluvná strana, ktorá
od zmluvy odstúpila. V prejednávanej veci však zo zmluvy medzi účastníkmi vyplýva,
že zmluvnú pokutu je povinná zaplatiť žalovaná žalobkyni v prípade, ak od zmluvy pre
porušenie zmluvnej povinnosti žalovanou (omeškanie s uzatvorením zmluvy) odstúpi
žalobkyňa. Právo odstúpiť od zmluvy a právo na zaplatenie zmluvnej pokuty sa teda kumuluje v jednej osobe, u žalobkyne, a obe sú ponímané ako sankcia za porušenie zmluvnej
povinnosti žalovanou (uzavrieť zmluvu v určenej lehote). Zmluvná pokuta v prejednávanej
veci preto nebola dohodnutá ako sankcia za odstúpenie od zmluvy, ale prvotne bola určená
na zabezpečenie splnenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovanej (čl. VII bod 5 výslovne
označuje za dôvod porušenie zmluvnej povinnosti). Na tom nič nemení ani skutočnosť,
že predpokladom vzniku nároku na jej zaplatenie je, že žalobkyňa od zmluvy odstúpi.
Rovnako tvrdenie odvolacieho súdu, že zmluvnú pokutu možno dohodnúť vždy ako
nepodmienenú, pričom nemožno kumulovať dva predpoklady pre jej zaplatenie – porušenie
povinnosti a následné odstúpenie od zmluvy nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení
a ani dohoda medzi účastníkmi v tejto otázke nie je obmedzená. Povinnosť vykonať ďalší
úkon (odstúpiť od zmluvy) na to, aby vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu po porušení
zmluvnej povinnosti bola v zmluve dohodnutá na strane žalobkyne, ktorá takýto úkon
aj vykonala. Podobnú podmienku si účastníci dohodli aj pri splatnosti zmluvnej pokuty, ktorú
podmienili ďalším úkonom – výzvou na zaplatenie zmluvnej pokuty, od ktorej doručenia
sa začala odvíjať lehota na splatnosť pokuty. V oboch prípadoch ide o vôľu zmluvných strán,
ktorá je v zmluve vyjadrená a nie je v tomto prípade obmedzená zákonným ustanovením. Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ odvolací súd vychádzal z iných právnych
záverov nemožno jeho rozhodnutie považovať za vecne správne, keďže spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) preto ho dovolací súd
podľa § 243b ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
(§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. októbra 2015
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová