Najvyšší súd
4 Cdo 145/2015
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne E., so sídlom v P., IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou T., so sídlom v B., proti žalovanej A.,
bývajúcej v P., za účasti vedľajšieho účastníka S., so sídlom v B., zastúpeného H., S.,
o zaplatenie 5 107,15 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhom pod sp. zn. 7 C 239/2012, o dovolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského
súdu v Trenčíne z 8. októbra 2014 sp. zn. 5 Co 628/2014, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 27. marca 2014 č.k.
7 C 239/2012-90 zaviazal žalovanú a vedľajšieho účastníka zaplatiť žalobkyni spoločne
a nerozdielne náhradu trov konania 306 Eur a 1 318,67 Eur titulom trov právneho zastúpenia.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá mala vo veci plný
úspech priznal náhradu trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva proti
neúspešnej žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej. Priznanú výšku trov
právneho zastúpenia odôvodnil § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 15, § 16 ods. 3, § 17
ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie vedľajšieho účastníka uznesením
z 8. októbra 2014 sp. zn. 5 Co 628/2014 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Vedľajšieho
účastníka zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania 52,46 Eur na účet advokátskej kancelárii T., do troch dní. Takto rozhodol, keď dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvého stupňa je vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a zároveň za správne považoval
aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožnil (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Zároveň odvolací súd zdôraznil, že nevzhliadol ako dôvodné námietky vedľajšieho účastníka
na uvedené v odvolaní, v zmysle ktorých by bolo absurdné, keby vedľajší účastník musel
znášať trovy konania so žalovanou spoločne a nerozdielne. K uvedenému uviedol, že vedľajší
účastník má s poukazom na § 94 ods. 4 prvá veta O.s.p. rovnaké procesné práva a povinnosti
ako účastník, pričom mu nemožno ukladať žiadne hmotnoprávne povinnosti, ani priznať
práva vyplývajúce z hmotného práva. Právo na náhradu trov konania a povinnosť hradiť trovy
konania sú však procesnými právami a povinnosťami, pričom tak, ako má vedľajší účastník
v prípade úspechu právo na náhradu trov konania, treba ho v prípade procesného neúspechu
účastníka, na strane ktorého vystupuje, zaviazať povinnosťou nahradiť trovy konania
spoločne a nerozdielne s týmto účastníkom konania. V opačnom prípade by došlo
k obchádzaniu zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov v sporovom konaní. Odvolací súd
zdôraznil, že so zavedením inštitútu, vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na podporu
účastníka – spotrebiteľa (§ 93 ods. 2 O.s.p.), nedošlo k žiadnej takej zmene ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania (§ 142 až § 150 O.s.p.), ktorá by na
nový inštitút špecifickým spôsobom reagovala. Súčasne ani samotná právna úprava
uvedeného inštitútu problematiku náhrady trov konania neupravuje. Podľa názoru
odvolacieho súdu nie je tak daný žiadny zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe
z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá zaväzovala
k náhrade trov aj vedľajšieho účastníka a to solidárne s účastníkom, ktorého podporoval.
V ďalšom sa odvolací súd vyjadril aj k ostatným odvolacím námietkam vedľajšieho účastníka.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p., kedy žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní procesne úspešná a trovy odvolacieho
konania si riadne uplatnila, bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania voči
neúspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie vedľajší účastník.
Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 písm. f/ O.s.p. s tým, že postupom odvolacieho
súdu mu bola odňatá možnosť pred súdom konať, keď jeho rozhodnutie trpí absenciou
dostatočného zdôvodnenia, je arbitrárne formalistické a napokon nepreskúmateľnosť
rozhodnutia viedla k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu. Ako dovolací dôvod uvádzal,
že rozhodnutie trpí inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V dôvodoch dovolania poukázal na postavenie vedľajšieho účastníka
v spotrebiteľských sporoch s poukazom na § 93 ods. 2, 3, 4 O.s.p. a mal za to, že z § 93
ods. 4 veta prvá O.s.p. nevyplýva záver súdov nižších stupňov o povinnosti vedľajšieho
účastníka a žalovaného nahradiť trovy konania úspešnému žalobcovi spoločne a nerozdielne.
V dôvodoch rozhodnutia v súvislosti s povinnosťou súdu riadneho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia citoval niektoré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, či rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Žiadal
uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalobkyňa považovala dovolanie vedľajšieho účastníka za neprípustné a zároveň
nedôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu sú upravené v § 237 a § 239 O.s.p. (v danej veci v znení účinnom
do 31. decembra 2014).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu,
proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239
ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. (okrem iného) neplatia vtedy, ak ide
o uznesenie o trovách konania. Dovolateľ napadol dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd
rozhodol o trovách konania. Takéto uznesenie je v § 239 ods. 3 O.s.p. zaradené medzi
uznesenia, v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená. Prípustnosť
dovolania v predmetnej veci podľa § 239 O.s.p. neprichádza do úvahy.
S prihliadnutím na § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu
povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p.
(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p.,
ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/, tohto ustanovenia.
So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej
veci mu súdom bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Podľa dovolacieho súdu nie je opodstatnená námietka dovolateľa týkajúca
sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu, lebo
toto rozhodnutie vyhovuje požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167
ods. 2 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ako rozhodol súd prvého
stupňa, aké dôvody viedli vedľajšieho účastníka k podaniu odvolania a aké argumenty
k odvolaniu vyjadrila žalobkyňa. V odôvodnení rozhodnutia sa vyporiadal s otázkou náhrady
trov žalobkyne, osobitne prečo na ich náhradu boli spoločne a nerozdielne zaviazaní vedľajší
účastník a žalovaná, prijaté závery primerane vysvetlil.
Vedľajší účastník podľa obsahu dovolania vytýka odvolaciemu súdu predovšetkým
omyl pri aplikácii práva na daný prípad a teda, odňatie možnosti konať pred súdom spája
s právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci,
prípadne existencia tzv. inej vady konania (§ 241 ods. 2 písm. c/, b/ O.s.p.) súdmi nižších
stupňov sú v rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považované za relevantné dovolacie dôvody, ktorými možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie; zhodne
je ale zastávaný názor, že (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších
stupňov (či existencia tzv. inej vady) samo osebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia
a nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo (ani prípadným)
nesprávnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho
jeho procesného oprávnenia a neodníma mu možnosť pred súdom konať. I keby tvrdenia
dovolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci boli opodstatnené (dovolací súd
ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala
za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
Odvolací súd teda neporušil právo dovolateľa na spravodlivý proces, ani mu neodňal
možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z § 239 O.s.p.
a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší
súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok vedľajšieho účastníka odmietol
podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd tak, že úspešnej žalobkyni
náhradu týchto trov nepriznal, pretože trovy súvisiace s odmenou jej zástupcu za vyjadrenie
k dovolaniu nepovažoval za potrebné na účelné bránenie práva lebo v porovnaní
s jej vyjadreniami v základnom konaní neobsahovalo žiadne nové okolnosti, naopak
je totožné s vyjadrením k odvolaniu podanému vedľajším účastníkom.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. augusta 2015
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová