Najvyšší súd

4 Cdo 14/2015

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého R.R., nar. X. bývajúceho u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ú., V., so sídlom vo V., dieťa

rodičov: matky Mgr. M., bývajúcej vo V., a otca JUDr. PhDr. B., bývajúceho v B.,

o pozbavenie výkonu rodičovských práv a povinností a iné, vedenej na Okresnom súde

Bratislava V pod sp. zn. 1 Pd 4/2014 o dožiadaní Okresného súdu Vranov nad Topľou vo veci

sp. zn. 4 P 102/2012, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. júna

2014 sp. zn. 20 CoP 72/2014 v spojení s jeho opravným uznesením z 25. septembra 2014 sp.

zn. 20 CoP 72/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V uznesením z 11. apríla 2014 č.k. 1 Pd 4/2014-31 uložil

otcovi maloletého poriadkovú pokutu 100 eur s poukazom na ustanovenie § 53  

ods. 1, 2, 3, 4 O.s.p. z dôvodu, že sa bez ospravedlnenia opakovane nedostavil  

na informatívny výsluch na dožiadanom súde v dňoch 23. marca 2014 a 11. apríla 2014,

napriek riadnemu doručeniu predvolania.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie otca uznesením z 30. júna 2014 sp. zn.  

20 CoP 72/2014 v spojení s jeho opravným uznesením z 25. septembra 2014 sp. zn.  

20 CoP 72/2014 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako

vecne správne potvrdil. Na zdôraznenie jeho správnosti uviedol, že v prejednávanej veci ide

o konanie o starostlivosti súdu o maloleté dieťa, v ktorom je súd povinný konať v súlade  

s § 176 ods. 3 O.s.p. a rozhodnúť bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov

odo dňa začatia konania. Neprimerané predlžovanie konania otcom nereagovaním na výzvy súdu prvého stupňa a jeho neefektívne úkony spôsobujú, že dochádza k porušeniu základného

práva oboch účastníkov konania na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol, že postup otca, ktorý sa opakovane nedostavil,

napriek riadne doručenému predvolaniu na informatívny výsluch na dožiadaný súd, a svoju

neprítomnosť neospravedlnil, vzhľadom na charakter prejednávanej veci (starostlivosť súdu

o maloleté dieťa) je neakceptovateľný z pohľadu Ústavou Slovenskej republiky

garantovaného práva na konanie bez zbytočných prieťahov.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie otec, ktorý navrhol zrušiť

obe uznesenia súdov nižších stupňov z dôvodu, že postupom oboch súdov mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V obsiahlom dovolaní (80 strán) namietal,

že uznesenie o poriadkovej pokute, protizákonným a protiústavným postupom okresného

súdu, vydala na dožiadanom súde neoprávnená osoba – vyšší súdny úradník – konajúci ako

„nezákonný sudca“ z dôvodu, že Ústavný súd Slovenskej republiky na základe jeho sťažnosti

doteraz neurčil miestne príslušný súd na konanie v predmetnej veci. Namietol miestnu

príslušnosť súdu na konanie v predmetnej veci, keď nesúhlasí s názorom Krajského súdu v Prešove, pretože protiprávnym konaním matky dieťaťa došlo k odňatiu dieťaťa

z opatrovania otca bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu, v súvislosti s čím dovolateľ

podrobne rozobral otázku únosov detí a zneužitia inštitútu predbežného opatrenia. Uviedol,  

že z argumentov uvedených v napadnutom uznesení odvolacieho súdu vo vzťahu

k problematike miestnej príslušnosti vyplýva, že štátne orgány súdnej moci sa rozhodli

podieľať na porušovaní a ohrozovaní základných práv maloletého dieťaťa, snažia  

sa manipulovať skutkový a právny stav predmetného súdneho konania a návrhu navrhovateľa

(otca dieťaťa) vo veci samej s cieľom nadržovania páchateľa únosu maloletého dieťaťa

v nadväznosti na zneužitie právomoci verejného činiteľa – sudkyne Okresného súdu Vranov

nad Topľou, ktorá zneužila inštitút predbežného opatrenia. V predmetnom konaní boli

porušené práva účastníka tým, že Krajský súd v Bratislave si voči dovolateľovi nesplnil

povinnosť zaslať potvrdenie o prevzatí a pridelení veci (predmetného odvolania) podľa § 51

ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v spojení § 139 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o

Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd

a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho bolo porušené právo účastníka

konania na zákonného sudcu zaručené čl. 48 ods. 1 Ústavy, § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z.

a tiež, že predmetné uznesenie Krajského súdu v Bratislave mu bolo doručené prvostupňovým

súdom, napriek tomu, že tak mal urobiť priamo odvolací súd, v dôsledku čoho nastalo dôvodné podozrenie, že v rámci pokračujúcej manipulácie súdnych konaní v predmetnej veci

na Okresnom súde Vranov nad Topľou v súčinnosti s vyšším súdnym úradníkom na

Okresnom súde Bratislava V došlo na Okresnom súde Bratislava V k ďalšiemu zneužitiu

právomoci verejného činiteľa, t.j., je dôvodné podozrenie, že namiesto senátu Krajského súdu

v Bratislave vyrobil predmetné uznesenie neznámy páchateľ na Okresnom súde Bratislava V,

čomu nasvedčuje aj právna skutočnosť, že v rozpore so zákonom je aj formálna stránka

napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré nemá úpravu v zmysle § 158 ods. 1 O.s.p.

Uviedol, že na rovnopisoch uznesenia nie sú vlastnoručné podpisy sudcov a jednotlivé listy

rozhodnutia nie sú správne spojené. Podľa jeho názoru by sa malo postupovať podľa

zaužívanej a záväznej praxe úpravy verejnej listiny vyžadovanej napríklad od notára ako

súdneho komisára v zmysle § 44 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

a v zmysle § 11 ods. 3 Kancelárskeho poriadku pre notárstvo; spojenie listov by malo byť

vykonané spôsobom preloženia ľavého horného rohu listov, zopnutím a odtlačením príslušnej

úradnej pečiatky. Uvedenému protiprávnemu konaniu nasvedčuje aj to, že na uznesení

Krajského súdu v Bratislave sa nachádza odtlačok pečiatky, ktorého priemer nezodpovedá

priemeru úradnej pečiatky súdu (priemer odtlačku na rozhodnutí je 35 mm, namiesto

zákonných 36 mm). Porušovanie zákona zo strany Okresného súdu Bratislava V sa prejavuje aj v tom, že zásielka určená do vlastných rúk v poštových obálkach s doručenkou ktorá

neobsahuje „kopír“, takže právna skutočnosť prevzatia zásielky je preukázateľne

zaznamenaná iba na doručenke, ktorá sa vracia odosielateľovi. Namietal, že poriadkovú

pokutu môže ukladať len legitímny – miestne príslušný súd a nie miestne nepríslušný súd

prostredníctvom neoprávnených súdnych osôb na základe nezákonného dožiadania na

„informatívny výsluch účastníka konania“, namiesto predvolania na verejné a ústne súdne

konanie vo veci na príslušný súd, ktorý má byť určený meritórnym nálezom Ústavného súdu

SR vo veci jeho predmetných sťažností podaných podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR. K odňatiu

možnosti konať pred súdom došlo aj postupom krajského súdu tým, že nenariadil podľa § 214

ods. 1 písm. a/ O.s.p. ústne a verejné súdne pojednávanie, napriek tomu, že bolo potrebné

doplniť a zopakovať dokazovanie, ktoré vôbec nevykonal súd prvého stupňa. Podľa názoru

dovolateľa konanie je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), keď odvolací súd nevykonal dokazovanie,

resp. nezopakoval dokazovanie, ktoré bol povinný vykonať už Okresný súd Bratislava V, ani

nevykonal dôkazy, ktoré navrhol a pripojil k predmetným námietkam navrhovateľa

doručeným Okresnému súdu Bratislava V dňa 14. marca 2014 a 8. apríla 2014, ako aj dôkazy,

ktoré uplatnil a navrhoval vykonať podľa § 205a ods. 1 O.s.p. odvolateľ v odvolaní proti predmetnému uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou z 30. mája 2012, č.k. 4 P

102/2012-156 (dôkaz, ktorého sprístupnenie bolo odmietnuté účastníkovi konania –

predmetné nezákonné dožiadanie zo strany Okresného súdu Vranov nad Topľou). Krajský súd

v Bratislave neobjasnil dokazovaním právne skutočnosti nevyhnutné na posúdenie právomoci

konať ďalej v predmetnej veci starostlivosti súdu o maloletého vrátane ukladania

poriadkových opatrení potom, ako Okresný súd Bratislava V (sp. zn. 20 P 135/2012)

nezákonne postúpil predmetný návrh navrhovateľa vo veci samej na miestne nepríslušný

Okresný súd Vranov nad Topľou, ktorý konal vo veci (sp. zn. 4 P 102/2012), čo sa stalo

predmetom opravných prostriedkov navrhovateľa, v ktorých namietal porušenie základného

práva na nezávislé a nestranné súdne konanie pred miestne príslušným zákonným sudcom na

legitímnom – miestne príslušnom súde. Rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva aj na

nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), keď odmietol aplikovať

príslušné ustanovenia právnych predpisov na posúdenie skutkového a právneho stavu

predmetného návrhu navrhovateľa o veci samej, ako aj priebehu súdneho konania

v predmetnej veci starostlivosti súdu o maloletého, rovnako na základe dôvodov odvolania

navrhovateľa v plnom rozsahu z 21. mája 2014, vrátane dôkazov označených alebo

pripojených navrhovateľom, preukazujúcich právne skutočnosti s právnym významom v

predmetnom súdnom konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletého, ako aj právne predpisy

upravujúce samotnú procesnú činnosť súdu pri prejednávaní a rozhodovaní o odvolaní proti

predmetnému uzneseniu Okresného súdu Bratislava V z 11. apríla 2014, č.k. 1 Pd 4/2014-31.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka

dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred  

1. januárom 2015)], po zistení, že dovolanie podala včas osoba na to oprávnená, skúmal

najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a  

ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto

opravný prostriedok nie je prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné,   ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu,

ktorým odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.)

alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie  

je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239  

ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa

o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239

ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo  

jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239  

ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide  

o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich  

sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza

do úvahy. V zmysle odseku 3 tohto ustanovenia je prípustnosť dovolania vylúčená, ak ide o uznesenie o uložení poriadkovej pokuty.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal

otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239

O.s.p. vylúčené.

Dovolateľ procesné vady konania v dovolaniach v zmysle § 237 písm. a/ až e/ O.s.p.

netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolaní

preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľ namieta, že mu súdy odňali možnosť pred súdom konať v zmysle § 237

písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia,  

je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka

občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany  

jeho práv.

V dovolaní bola najzásadnejšou námietkou dovolateľa námietka týkajúca sa miestnej

nepríslušnosti Okresného súdu Vranov nad Topľou, resp. Okresného súdu Bratislava

V v spojení s Krajským súdom v Bratislave na konanie v prejednávanej veci, v dôsledku čoho

došlo podľa dovolateľa k vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

Miestna príslušnosť sa riadi zásadou perpetuationis fori vyjadrenou v § 11  

ods. 1 O.s.p., t.j. že miestna príslušnosť všeobecného súdu dieťaťa určená podľa okolností,

ktoré tu boli v čase prvého rozhodnutia súdu, trvá po celú dobu konania. Je preto vylúčené,

aby súd, ktorého miestna príslušnosť bola založená prvým rozhodnutím vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa, pri podaní ďalšieho návrhu na začatie konania reagoval na zmenu

okolností, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť súdu, vyslovením miestnej nepríslušnosti podľa § 105 O.s.p. Zmena okolností daná zmenou bydliska dieťaťa, môže byť

iba dôvodom k preneseniu príslušnosti na iný súd, ak je to v záujme dieťaťa (§ 177  

ods. 2 O.s.p.). Účelom tejto úpravy je zabezpečenie dôslednej ochrany maloletého dieťaťa,

lebo o dieťati by mal vždy rozhodovať ten súd, ktorý si môže v rámci svojho obvodu zistiť

o dieťati čo najviac informácií, najmä v súčinnosti s orgánom sociálno-právnej ochrany detí

ako opatrovníkom dieťaťa (por. R 45/97).

Z obsahu spisu vyplýva, že dovolateľ 24. apríla 2012 podal na Okresný súd Bratislava

V samostatný návrh na úpravu práv a povinností k maloletému R. spojený s návrhom na

pozbavenie rodičovských práv matky k maloletému, ktorý jeho návrh postúpil Okresnému

súdu Vranov nad Topľou s odôvodnením, že tento súd rozhodoval už o návrhu matky na

nariadenie predbežného opatrenia, ktorým maloletého R. zveril dočasne do výchovy a opatery

matky (uznesenie z 10. apríla 2012 č.k. 9 P 129/2012). Konanie o návrhu otca sa vedie na

Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4 P 102/2012; v tomto konaní otec

maloletého vzniesol námietku voči postúpeniu veci Okresným súdom Bratislava V v zmysle §

105 O.s.p., o ktorej Krajský súd v Prešove uznesením z 31. augusta 2012 sp. zn. 2 CoP 69/2012 podľa § 105 ods. 3 O.s.p. rozhodol tak, že vyslovil, že na konanie vo veci sp. zn. 4 P

102/2012 Okresného súdu Vranov nad Topľou je príslušný Okresný súd Vranov nad Topľou.

Uznesenie Krajského súdu v Prešove, ktorým rozhodol o príslušností Okresného súdu Vranov

nad Topľou na konanie vo veci sp. zn. 4 P 102/2012, otec maloletého napadol dovolaním,

o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 28. februára 2013 sp. zn. 2

Cdo 381/2012 a konanie o dovolaní otca zastavil pre nedostatok funkčnej príslušnosti

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rozhodovanie o tomto dovolaní; uvedené

uznesenie Krajského súdu v Prešove teda zostalo nezmenené,   je právoplatné a týmto

rozhodnutím je určená miestna príslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou na konanie

vo veci starostlivosti súdu o maloletého R.. Takto založená príslušnosť Okresného súdu

Vranov nad Topľou so zreteľom na zásadu perpetuatio fori v zmysle § 11 ods. 1 O.s.p. trvá po

celú dobu konania vo veci starostlivosti súdu o maloletého (pokiaľ nedôjde k preneseniu

miestnej príslušnosti súdu postupom podľa § 177 ods. 2 O.s.p.), a je preto vylúčené, aby

mohlo dôjsť k zmene už raz určenej miestnej príslušnosti súdu vyslovením miestnej

nepríslušnosti súdu podľa § 105 O.s.p. inak ako postupom podľa § 177 ods. 2 O.s.p. (v tejto

súvislosti por. tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 236/2013 zo 7.

mája 2013).

Podľa § 39 ods. 1 O.s.p., úkony, ktoré by príslušný súd alebo rozhodcovský súd mohol

urobiť len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktoré v jeho obvode

nemožno urobiť, urobí na dožiadanie iný súd. Podľa ods. 2, ak dožiadaný súd nemôže urobiť

úkon vo svojom obvode, postúpi dožiadanie súdu, v obvode ktorého možno úkon urobiť,  

ak je mu tento súd známy; inak dožiadanie vráti. Podľa ods. 3, úkony dožiadaného súdu robí

samosudca; má pritom práva a povinnosti predsedu senátu.

Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Vranov nad Topľou dožiadaním z 3. februára

2014 požiadal Okresný súd Bratislava V o výsluch otca (dovolateľa), pričom dožiadanie

obsahovalo aj zoznam otázok, ktoré dožiadaný súd mal povinnosť otcovi (dovolateľovi)

položiť.

V záujme hospodárnosti konania zákon umožňuje všeobecnému súdu vykonávať

jednotlivé procesné úkony (vrátane vykonania dôkazu) prostredníctvom dožiadaného súdu.

Pre vykonávanie procesných úkonov na dožiadanom súde platia tie isté procesné práva

a povinnosti, ako pre vykonanie procesného úkonu súdom, ktorý koná a rozhoduje vo veci samej. Dožiadaný súd teda vystupuje pre dané úkony v postavení súdu príslušného na konanie

vo veci.

Ak teda právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Prešove uznesením  

z 31. augusta 2012 sp. zn. 2 CoP 69/2012 bola založená miestna príslušnosť Okresného súdu

V. na konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému R., ktorá doposiaľ trvá,

dovolacie námietky otca týkajúce sa miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Vranov nad

Topľou a ním dožiadaného Okresného súdu Bratislava V nie sú opodstatnené, a preto

konaním pred Okresným súdom Bratislava V a Krajským súdom v Bratislave a ich

rozhodnutiami nedošlo k odňatiu možnosti dovolateľa konať pred miestne a funkčne

príslušným súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdu nebola

dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že odvolací súd

vo veci nenariadil pojednávanie. Podľa dovolateľa odvolací súd bol povinný nariadiť

pojednávanie podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. z dôvodu, že bolo potrebné „doplniť a zopakovať dokazovanie, ktoré vôbec nevykonal súd prvého stupňa“. Dovolací súd z obsahu

spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou,

znemožňujúcou dovolateľovi realizáciu jeho procesných práv.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p.  

ale v ostatných prípadoch (než sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môže odvolací súd

rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z.z.  

sa zúžili prípady, kedy je odvolací súd povinný na prejednanie odvolania nariadiť

pojednávanie. Túto povinnosť má odvolací súd len vtedy, ak ide o prejednanie odvolania proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej za predpokladu uvedeného v § 214  

ods. 1 písm. a/ - c/ O.s.p. O tom, či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie § 214

ods. 1 O.s.p. bude odvolacie pojednávanie nariadené, rozhoduje odvolací súd podľa okolností konkrétneho prípadu. V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní otca proti uzneseniu

súdu prvého stupňa o uložení poriadkovej pokuty. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd

nerozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej. Pokiaľ

odvolací súd rozhodol o odvolaní proti vyššie označenému rozhodnutiu, ktoré nebolo

rozhodnutím vo veci samej, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupoval v súlade  

so zákonom. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že postup odvolacieho súdu

nemal za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. V prejednávanej

veci preto dovolateľ neopodstatnene vytýka súdom, že ním namietaný procesný postup bol

nesprávny a viedol k procesnej vade konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

Dovolateľ v dovolaní namieta odňatie práva na zákonného sudcu v zmysle článku 48

ods. 1 Ústavy, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Uvedená

námietka súvisí s namietaným rozhodovaním „miestne nepríslušným“ súdom (por. vyššie).

Ústavne garantované právo na zákonného sudcu sa výslovne spája s osobou sudcu,  

nie so súdom. Postavenie zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je späté  

so sústavou súdov, ktorú upravuje zákon č. 757/2004 Z.z. So sústavou súdov priamo súvisí  

aj príslušnosť súdu o veci rozhodnúť upravená Občianskym súdnym poriadkom, a tým  

aj osoba zákonného sudcu, za ktorého treba považovať sudcu určeného v súlade s rozvrhom

práce vecne a miestne príslušného súdu (I. ÚS 52/97, II. ÚS 87/01, III. ÚS 116/06).

Nevyhnutným predpokladom toho, aby účastník konania nebol odňatý svojmu zákonnému

sudcovi, je rozhodovanie o jeho veci súdom, ktorý je podľa zákona na rozhodovanie  

o nej príslušný vecne, miestne i funkčne (viď § 11 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Touto námietkou

dovolateľ – z hľadiska obsahového (§ 41 ods. 2 O.s.p.) – namieta, že v konaní došlo

k procesnej vade v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. (i keď ju podraďuje pod § 237  

písm. f/ O.s.p.), t.j. že rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát.

V ustanovení § 237 písm. g/ O.s.p. sú uvedené dva rovnocenné dôvody, ktoré  

aj samostatne vedú k procesnej vade významnej podľa tohto ustanovenia. Týmito dôvodmi

sú: a/ rozhodovanie vylúčeným sudcom, b/ rozhodovanie súdom nesprávne obsadeným.  

So zreteľom na vyššie uvedený záver o založení miestnej príslušnosti Okresného súdu Vranov

nad Topľou uznesením Krajského súdu v Prešove z 31. augusta 2012 sp. zn. 2 CoP 69/2012

vo veci, ktorá sa vedie na uvedenom okresnom súde pod sp. zn. 4 P 102/2012, podľa názoru dovolacieho súdu spis nedáva žiadny podklad pre záver, že v konaní došlo k dovolateľom

namietanej procesnej vade – vec prejednali a rozhodli miestne, vecne a funkčne príslušné

súdy sudcami určenými rozvrhmi práce súdov, ktorých vylúčenie z prejednávania

a rozhodovania nemožno vyvodiť zo žiadnej súčasti spisu. Rozhodnutiami súdov nižších

stupňov teda nedošlo k porušeniu práva otca maloletého na zákonného sudcu v zmysle čl. 48

ods. 1 Ústavy a tento záver je potrebné vzťahovať aj na konanie pred dožiadaným súdom

(por. § 39 O.s.p.).

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolacia námietka otca

týkajúca sa prejednania veci nezákonným sudcom nie je opodstatnená a v konaní nedošlo

k procesnej vade v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p.

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru,  

že dovolanie otca je v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. procesne neprípustné a že prípustnosť  

jeho dovolania nemožno vyvodiť ani z § 237 O.s.p. Dovolanie preto odmietol podľa § 243b

ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný. So zreteľom na odmietnutie dovolania  

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti,

ani ďalšími námietkami nemajúcimi význam pre rozhodnutie o tomto dovolaní.

Dovolací súd však nad rámec dovolacieho konania na tomto mieste považuje  

za potrebné poukázať na ustanovenie § 53 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého uloženú poriadkovú

pokutu môže súd dodatočne, a to i po skončení konania odpustiť, ak to odôvodňuje neskoršie

správanie sa toho, komu bola uložená, alebo ak nastali dôvody hodné osobitného zreteľa;  

to neplatí, ak už bola poriadková pokuta zaplatená.

O trovách dovolacieho konania dovolací súd nerozhodoval, keďže o trovách konania

vrátane trov dovolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2015

JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová