4Cdo/139/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu V. Y., bývajúceho v Ž., A..B.. C. X, zastúpeného JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom v Žiline, M.R. Štefánika 71, proti žalovanej Kooperatíva poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, o zaplatenie 26 000 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žilina sp. zn. 8C/130/2011, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 11. septembra 2013 sp. zn. 7Co/38/2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Žiline z 11. septembra 2013 sp. zn. 7Co/38/2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 22. októbra 2012 č. k. 8 C 130/2011 - 116 vyslovil, že základ nároku žalobcu je daný. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že nastala náhodná udalosť krádeže motorového vozidla žalobcu, ktoré bolo predmetom poistenia poistnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu podľa § 788 ods. Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že žalobca je oprávnený na vyplatenie poistného plnenia podľa § 797 Občianskeho zákonníka ako účastník poistnej zmluvy - poistník, pričom zároveň na jeho majetok v podobe predmetného motorového vozidla sa poistenie vzťahuje, teda je zároveň aj poistený. Dospel k záveru, že nedošlo k riadnemu dojednaniu takej jednotlivej podmienky, ktorú konkrétne žalovaná videla vo výluke poistenia, resp. nešlo o riadne dojednanú povinnosť podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorú by žalobca nesplnil a ktorá by mohla mať za následok nevyplatenie poistného plnenia zo strany žalovanej.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 11. septembra 2013 sp. zn. 7 Co 38/2013 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dojednanie výluky z poistenia bolo medzi stranami jasné a táto časť zmluvy sa na daný právny vzťah uplatní, keď strany si dohodli poistné podmienky, obsahom ktorým bola aj dojednaná výluka z poistenia. Uzavrel, že žalobca ani na základe konkrétnych okolností uzatvorenia predmetnej poistnej zmluvy nemohol dôvodne vychádzať iba z toho, že keď má v predmetnom motorovom vozidle zabudované zariadenie GPS bez jeho aktivácie, tak táto samotná okolnosť má dostatočný význam pre uzatvorenie poistnej zmluvy a nebolo potrebné zaoberať sa ďalšou podmienkou jeho fungovania a touzatvorením zmluvy s prevádzkovateľom vyhľadávacieho systému. S poukazom na čl. V písm. k/ zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko dospel k záveru, že základ nároku žalobcu nie je daný. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“), ktorého prípustnosť a zároveň dôvodnosť odôvodnil ustanovením § 420 písm. f/ C.s.p. s tým, že odvolací súd znemožnil žalobcovi uskutočňovať procesné práva pred súdom v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, keď z odôvodnenia rozsudku možno iba dedukovať, na základe čoho odvolací súd rozhodol inak ako súd prvej inštancie. Vytkol odvolaciemu súdu, že namiesto jasných skutkových a právnych záverov používa vágne pojmy „sa nemožno dôvodne domnievať“ alebo „žalobca nemohol dôvodne vychádzať iba z toho“ a podobne. Prípustnosť dovolania vyvodzoval i z § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., keď mal za to, že v danom prípade rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte vyriešená a to či súčasťou poistnej zmluvy sú poistné podmienky, ktoré boli poistenému oznámené až po uzavretí poistnej zmluvy vo fáze likvidácie poistnej udalosti. Bol názoru, že súčasťou zmluvy sú poistné podmienky iba vtedy, ak sa naň poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo ak poistné podmienky boli poistenému pred uzavretím zmluvy oznámené. Nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu, že na poistnú zmluvu sa vzťahujú osobitné poistné podmienky EUROKASKO, nakoľko z čl. III poistnej zmluvy jednoznačné vyplýva, že k poistnej zmluve sa vzťahujú všeobecné a osobitné poistné podmienky č. 105, 355, 155 a 205 a teda žiadne iné poistné podmienky. Na prípad krádeže motorového vozidla sa tak vzťahujú iba osobitné poistné podmienky č. 205 a nie osobitné poistné podmienky EUROKASKO. Zdôraznil, že s poistnými podmienkami EUROKASKO sa oboznámil až pri likvidácii poistného plnenia, keď mu žalovaná odmietla plniť poistné plnenie. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.), a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je nielen procesne prípustné, ale aj dôvodné.

6. Podľa § 420 písm. f/ C.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov, ako napr. právnej istoty, legitímneho očakávania, legality a pod., ktoré sú obsahom právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

8. Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, pričom sa musí vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti. Porušením práva na spravodlivý proces je aj stav, keď v hodnotení skutkových zistení a skutkových záverov absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, eventuálne - alebo tým skôr - pokiaľ boli stranami sporu namietané, no napriek tomu ich odvolací súd náležitýmspôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil bez toho, že by dodatočným spôsobom odôvodnil ich bezvýznamnosť či irelevantnosť (4 Cdo 102/2017). Pokiaľ takto odvolací súd postupoval aj v prejednávanej veci, dopustil sa svojvôle zakázanej preň v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a založil tým nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia, a v dôsledku toho aj jeho protiústavnosť. Ak nie sú totiž zrejmé dôvody toho-ktorého rozhodnutia, nastávajú obdobné následky ako tie, ktoré vedú k nezákonnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v rozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu; len náležité, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ - ústavné kritériá vyplývajúce preň z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (I. ÚS 33/2012). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, 4 Cdo 34/2018, 4 Cdo 3/2019, 5 Cdo 57/2019, 8 Cdo 152/2018).

9. V súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 393 ods. 2 C.s.p. musí súd v odôvodnení rozhodnutia podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozhodnutia a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu nižšej inštancie navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie súdu nižšej inštancie neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 393 ods. 2 C.s.p., je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces (čo zakladá vadu konania podľa § 431 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 420 písm. f/ C.s.p.), pretože jej upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.

10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom z 22. októbra 2012 č. k. 8C/130/2011 - 116 vyslovil, že základ nároku žalobcu proti žalovanej je daný. Vychádzal pritom zo záveru, že nedošlo k riadnemu dojednaniu takej jednotlivej poistnej podmienky, ktorú žalovaná videla vo výluke poistenia, resp. nešlo o riadne dojednanú povinnosť podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď podľa obsahu podpísaného návrhu poistnej zmluvy neboli súčasťou poistnej zmluvy „zmluvné dojednania pre havarijné poistenie Eurokasko“. Zo samotnej podpísanej listiny návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy vyplývajú základné náležitosti poistnej zmluvy, ktorej predmetom je povinnosť žalobcu platiť poistné v dojednanej výške a povinnosť žalovanej poskytnúť žalobcovi plnenie v rozsahu zostatkovej ceny motorového vozidla, ak nastane náhodná udalosť, ktorá ďalej podľa čl. III návrhu poistnej zmluvy v spojení so všeobecnými poistnými podmienkami žalovanej pre poistenie majetku č. 105, osobitnými podmienkami žalovanej č. 355 pre motorové vozidlá, osobitnými podmienkami č. 155 pre živel a osobitnými podmienkami č. 205 pre prípad krádeže veci vrátane krádeže vozidla. Uviedol, že z návrhu poistnej zmluvy vyplýva, že sa dojednáva podľa čl. IV tohto návrhu základné poistenie, nedojednávajú sa dodatkové poistenia podľa čl. V a v tomto zmysle je predmet poistnej zmluvy jasne dojednaný vzhľadom na rozsah základného poistenia bližšie upraveného podľa osobitných poistných podmienok č. 155, 205, a 355. K argumentu žalovanej, že listina Zmluvných dojednaní je podľa svojho názvu nevyhnutne súčasťou poistnej zmluvy aj bez formálneho uvedenia v čl. III návrhu poistnej zmluvy súd uviedol, že argument názvom takejto listiny nie je rozhodujúci, keď takáto listina nie je podpísaná priamo účastníkmi zmluvy a nie je ani jednoznačne podľa svojho označenia súčasťou poistnej zmluvy na základe podpísaného návrhu poistnej zmluvy. Na základe odvolania žalovanej odvolací súd rozsudkom z 11. septembra 2013 č. k. 7 Co 38/2013 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dojednanie výluky z poistenia bolo medzi stranami jasné a táto časť zmluvy sa na daný právny vzťah uplatní, keď strany si dohodli poistné podmienky, obsahom ktorým bola aj dojednaná výluka z poistenia.

11. Odvolací súd tým, že zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, dal najavo, že otázku dojednania výluky z poistenia, dôležitú pre rozhodnutie o návrhu vo veci samej, vyriešil kladne. Nedostatkom jeho rozhodnutia ale je, že otázku, ktorú bolo potrebné vyriešiť, riadne neodôvodnil vecne ani právne. Jehomyšlienkový postup, ktorý ho viedol k uvedenému záveru, nie je v odôvodnení jeho rozhodnutia riadne vysvetlený s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním. Odvolací súd okrem uvedenia, že „dospel k opačnému záveru ako súd prvej inštancie a to, že dojednanie výluky z poistenia bolo medzi účastníkmi jasné a táto časť zmluvy sa na daný právny vzťah uplatní“, svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil vecne, no najmä rozhodnutie vôbec neodôvodnil právne. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu neobsahuje uvedenie žiadneho ustanovenia podľa ktorého odvolací súd prejednávanú vec posúdil. Takéto odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nezodpovedá v plnom rozsahu požiadavke preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí. Povinnosťou odvolacieho súdu bolo vec právne posúdiť a vykonať výklad použitých právnych predpisov zohľadňujúcich okolnosti daného sporu.

12. V preskúmavanej veci došlo podľa názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p., ktoré spočíva predovšetkým v nedostatočnom a najmä nezrozumiteľnom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu v podstatných otázkach, od ktorých záviselo správne rozhodnutie sporu. V dôsledku toho je rozsudok odvolacieho súdu nepresvedčivý a táto skutočnosť je sama osebe dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.

13. Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj závery vyplývajúce zo stanoviska Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra 2015, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 1/2016 pod č. 2). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie súdu závislé.

14. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu o otázke či „Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie Eurokasko“, obsahom ktorým boli aj výluky z poistenia, boli žalobcovi predložené na oboznámenie a teda či medzi stranami sporu došlo k dojednaniu výluky z poistenia, keď sa odvolací súd obmedzil len na konštatovanie, že dojednanie z výluky z poistenia bolo medzi účastníkmi jasné a táto časť zmluvy sa na daný právny vzťah uplatní, je bez ďalšieho nedostačujúce, nezrozumiteľné a nič neobjasňujúce. Z uvedeného nie je totiž zrejmý dôvod, na ktorom založil odvolací súd svoje rozhodnutie.

15. Tento nedostatok odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu v otázke vád konania namietaných dovolateľom má za následok, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky stanovené súdu v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 393 ods. 2 C.s.p. na riadne odôvodnenie rozsudku. Z tohto dôvodu je dovolanie žalobcu procesne prípustné podľa § 420 písm. f/ C.s.p. a dovolateľ v ňom dôvodne namieta ním uvádzanú procesnú vadu zmätočnosti, pretože mu týmto nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnené realizovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Vzhľadom k zisteniu, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f/ C.s.p., ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 C.s.p.).

17. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 C.s.p.). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C.s.p.).

18. Nad rámec dovolacieho konania dovolací súd uvádza, že podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníkasúčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Podľa uvedeného ustanovenia tvoria súčasť poistnej zmluvy poistné podmienky, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené, alebo ktoré boli pred uzavretím poistnej zmluvy poistníkovi oznámené. Zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve zaviedol do nášho právneho poriadku pojmy „všeobecné poistné podmienky“ a „osobitné poistné podmienky“, keď všeobecné poistné podmienky obsahujú najmä vymedzenie udalosti, z ktorej vzniká povinnosť poskytnúť poistné plnenie a kedy táto povinnosť nevzniká, rozsah a splatnosť poistného plnenie, ustanovenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku, ako aj poistné obdobie, čas platnosti poistnej zmluvy a princípy, podľa ktorý sa poistení budú podieľať na prebytkoch poistného. Osobitné poistné podmienky sú definované ako poistné podmienky, ktoré sa odchyľujú od všeobecných poistných podmienok alebo ich dopĺňajú a ktoré sa majú používať pre určité skupiny poistných zmlúv. Predpokladom vzniku platného poistnoprávneho vzťahu je pripojenie poistných podmienok k poistnej zmluve alebo oznámenie ich obsahu poistníkovi. Pre splnenie tejto povinnosti úplne postačuje, ak sú poistné podmienky v písomnej forme odovzdané poistníkovi pri uzatváraní poistnej zmluvy. Súčasťou poistnej zmluvy môžu byť vedľa v nej výslovne vymenovaných dokumentoch a listinách i ďalšie dokumenty a listiny, a to v rozsahu, v ktorom na ne poistná zmluva odkazuje. Pokiaľ by Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie Eurokasko mali byť súčasťou poistnej zmluvy, platí i vo vzťahu k nim povinnosť poistiteľa zoznámiť s nimi poistníka, ktorá povinnosť vyplýva z § 788 ods. Občianskeho zákonníka a ktorú poistiteľ splní tým, že ich pred uzavretím poistnej zmluvy poistníkovi predloží, alebo tým, že uvedie miesto, kde sa s nimi môže poistník zoznámiť.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.