Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 Cdo 139/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej F., so sídlom v B., v mene ktorej koná doc. JUDr. B., PhD., advokát a konateľ,
proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná M., o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 6 C 258/2012,
o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. decembra
2013 sp. zn. 15 NcC 64/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Revúca žalobu, ktorou
sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“).
V žalobe medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom
Okresný súd Revúca, preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť.
Vzhľadom na to žiadala, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho
istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).
Oznámením z 28. októbra 2013 sudcovia Okresného súdu Revúca JUDr. M. a JUDr.
Ľ. dali predsedovi súdu na vedomie, že vo veci sa cítia byť zaujatí z dôvodu, že v predmetnej
veci sa má preskúmavať postup Okresného súdu Revúca, na ktorom pôsobia ako sudcovia.
Vec bola následne predsedom súdu predložená Krajskému súdu v Banskej Bystrici na
rozhodnutie.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 17. decembra 2013, sp. zn.
15 NcC 64/2013, rozhodol, že sudcovia JUDr. M. a JUDr. Ľ. nie sú z prejednávania
a rozhodovania vo veci vylúčení. V odôvodnení uviedol, že nezistil také kvalifikované
skutočnosti podľa § 14 ods. 1 O.s.p., ktoré by boli spôsobilé vzbudiť odôvodnené pochybnosti
o nezaujatosti sudcov. Podľa názoru krajského súdu analýza skutočností uvádzaných sudcami
neumožňuje prijatie záveru, že títo sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.
Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici podala žalobkyňa
dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že v konaní rozhodovali vylúčení sudcovia (§ 237
písm. g/ O.s.p.), dovolaním napadnuté rozhodnutie je vecne nesprávne a zasahuje do jej práva
na nestranný súd a zákonného sudcu. Žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
po preskúmaní dovolania zistil, že nie sú splnené procesné podmienky na vecné preskúmanie
napadnutého rozhodnutia v dovolacom konaní.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým Krajský súd
v Banskej Bystrici rozhodoval nie ako odvolací súd (po podaní odvolania niektorým
z účastníkov konania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa), ale ako nadriadený súd (§ 16
ods. 1 O.s.p.).
Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 10a ods. 1, 2 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
súdov odvolacích rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky a o dovolaniach proti
rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný
senát tohto súdu.
Citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku upravuje funkčnú príslušnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu vydané
v odvolacom konaní. Zhodne s tým je podľa § 236 ods. 1 O.s.p. spôsobilým predmetom
dovolania len také rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým tento súd rozhodoval v konaní
o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.
Rozhodovanie krajského súdu o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 O.s.p. nemožno
považovať za rozhodnutie odvolacieho súdu. Aby mohol krajský súd v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia o námietke zaujatosti rozhodnúť, musí zákonom vymedzeným
postupom (§ 15, § 15a ods. 1 O.s.p.) predseda okresného súdu, alebo vec prejednávajúci
sudca okresného súdu túto predložiť nadriadenému súdu (v danom prípade krajskému súdu).
Nadriadený súd o tom, či sú sudcovia vylúčení alebo nie rozhoduje nie na základe odvolania,
ale na základe zákonom predpokladaného postupu inštančne nižšieho súdu. Krajský súd,
resp. Najvyšší súd Slovenskej republiky, v daných prípadoch rozhodujú ako súdy vyššieho
stupňa (v zmysle hierarchického usporiadania súdnej sústavy), teda ako súdy, ktoré v súdnej
sústave zaujímajú vyššie postavenie.
Rozhodnutie krajského súdu o tom, či sú sudcovia okresného súdu vylúčení, je síce
rozhodnutím konečným, ale vyneseným mimo rámec inštančného postupu, kedy nerozhoduje
ani ako súd prvého stupňa ani ako súd druhého stupňa. Proti takémuto rozhodnutiu
nie sú potom zákonom pripustené žiadne opravné prostriedky, preto tu neexistuje ani žiaden
funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto neprípustnom opravnom prostriedku
rozhodnúť.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak do právomoci súdov patrí, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,
preto muselo byť konanie podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.
zastavené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky o trovách dovolacieho konania nerozhodoval
z dôvodu, že dovolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým by sa konanie medzi
účastníkmi končilo. Vo veci bude ďalej konať súd prvého stupňa, ktorý rozhodne aj o trovách
doterajšieho konania, t.j. vrátane trov dovolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. júna 2014
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová