4Cdo/138/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti VODOMONT- VODOHOSPODÁRSKE STAVBY, a. s., Šaľa, Murgašova 27, IČO: 31 412 157, zastúpenej advokátskou spoločnosťou LMH Legal, s. r. o., Modra, Moyzesova 314/39, IČO: 55 137 652, proti žalovanej Obec Borinka, Borinka 110, IČO: 00 304 689, zastúpenej advokátskou spoločnosťou ius aegis s. r. o., Bratislava, Nedbalova 12, IČO: 36 857 203, o zaplatenie poplatku z omeškania, vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 6C/491/2008, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. februára 2024 sp. zn. 10Co/35/2023, takto

rozhodol:

Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Malacky (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom (v poradí druhým) z 24. februára 2023 č. k. 6C/491/2008 - 792 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni poplatok z omeškania vo výške 276.389,17 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II.) a priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania, ako aj oboch odvolacích konaní, v rozsahu 31,22 % (III.). Svoje rozhodnutie založil na aplikácii § 763 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 299 ods. 1, § 318a ods. 1, § 375, § 375a ods. 2 a 4, § 376, § 378 ods. 1, § 141, § 142, § 130, § 131, § 131a, § 131b ods. 3, § 131d, § 385 ods. 2 zákona č. 109/1964 Zb. Hospodársky zákonník v znení účinnom od 01. mája 1990. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2, 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“).

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie strán sporu rozsudkom z 29. februára 2024 č. k. 10Co/35/2023 - 861 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v napadnutej časti o trovách konania potvrdil (I.) a žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (II.). Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 387 ods. 1 a 2 CSP a konštatoval, že vzhľadom na obsah súdneho spisu a z nehovyplývajúci skutkový stav, ktorý nebol medzi stranami sporný a postup súdu prvej inštancie nevykazujúci z procesnoprávneho hľadiska žiadne vady sa stotožňuje v plnom rozsahu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie s tým, že súdy jej nesprávnym procesným postupom znemožnili, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP) a rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP). Na základe uvedeného navrhla rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň navrhla odložiť vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia.

4. Žalobkyňa sa k dovolaniu vyjadrila tak, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa všetky zákonné obsahové náležitosti podľa § 220 CSP a nevykazuje žiadne známky svojvôle, čo by malo zakladať prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP a rovnako tak nebola založená prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, keďže žalovaná nevymedzila dovolací dôvod zákonným spôsobom. Padané dovolanie navrhla odmietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

5. Žalovaná podaním zo dňa 07. októbra 2024 vzala dovolanie vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v celom rozsahu späť a žiadala dovolacie konanie v celom rozsahu zastaviť a žiadnej zo sporových strán náhradu trov dovolacieho konania nepriznať.

6. Podľa § 446 CSP ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) so zreteľom na dispozitívny úkon žalovanej, ktorým vzala podané dovolanie späť v celom rozsahu, konanie o dovolaní v zmysle § 446 CSP zastavil.

8. Zastavenie dovolacieho konania procesne zavinila dovolateľka, a preto má žalobkyňa nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 256 ods. 1 CSP). O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods. 2 CSP).

9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.