4Cdo/138/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi O. T., ktorý zomrel X. V. XXXX a naposledy býval v C., B. XXX/XX, o prejednanie dedičstva vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 21D/197/2013, o dovolaní Slovenskej republiky, za ktorú koná Okresný úrad Košice, Košice, Komenského 52, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 23. januára 2020 sp. zn. 9CoD/1/2019, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvoinštančný súd“) uznesením z 1. augusta 2018 č. k. 21D/197/2013-835 rozhodol tak, že nákladné motorové vozidlo CITROËN JUMPER 2,5 TD, výrobné číslo vozidla VF7233J0215292805, identifikačné číslo motora - THZ, farba vozidla - červená, rok výroby 1996, zdvihový objem valcov 2446 cm3, evidenčné číslo MI-703 BO a prípojné vozidlo EUROTRAILER V2012, výrobné číslo vozidla U5EV200B121003011, rok výroby 2002, evidenčné číslo C.-XXX H., nadobúda Slovenská republika ku dňu smrti poručiteľa. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie vyplýva, že uznesením z 22. septembra 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5. novembra 2016, nariadil súd likvidáciu predĺženého dedičstva. Hnuteľné veci uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia prvoinštančného súdu sa speňažiť nepodarilo ani na opakovanej dražbe, preto súd rozhodol v zmysle § 175u ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) tak, že pripadajú štátu s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie Okresného úradu Košice uznesením z 23. januára 2020 sp. zn. 9CoD/1/2019 potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a považoval ho za vecne správne. Poukázal na to, že podstatou odvolacích námietok odvolateľa bolo tvrdenie, že nemá vedomosti o tom, kde sa veci, o ktorých bolo uznesením súdu rozhodnuté, že ichnadobúda Slovenská republika ku dňu smrti poručiteľa nachádzajú, kde sú kľúče a iné úradné doklady potrebné k ich prevádzke. Odvolateľ tiež namietal nesprávny postup súdneho komisára pri zabezpečení dedičstva, zároveň poukazoval na skutočnosť, že až do podania odvolania na predmetné hnuteľné veci (nákladné motorové vozidlo a prípojné vozidlo) je platené povinné zmluvné poistenie na meno poručiteľa, z ktorej skutočnosti odvolateľ vyvodil záver, že poručiteľ za života mohol odpredať veci terajšiemu užívateľovi, a preto nemali byť zaradené do aktív dedičstva. Odvolací súd skonštatoval, že hodnota hnuteľných vecí, vrátane vecí, ktoré neboli speňažené ani pri opakovanej dražbe boli ohodnocované znalcom, teda bolo zrejmé ich miesto, kde sa nachádzali a fyzicky existujú aj v súčasnej dobe, ktorá skutočnosť vyplýva aj z odvolania odvolateľa (platenie povinného zmluvného poistenia na meno poručiteľa minimálne do roku 2018). Nebolo preukázané, aby niektoré z hnuteľných vecí zahrnutých do súpisu aktív poručiteľa v čase jeho smrti neboli v jeho vlastníctve, ich vlastníctvo ani nebolo v dedičskom konaní nikým spochybnené. Za nedôvodné preto odvolací súd považoval tvrdenie odvolateľa, že poručiteľ zrejme v čase smrti nebol vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré pri likvidácii neboli speňažené. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosť, že menom poručiteľa aj po jeho smrti bolo uhrádzané poistné povinného zmluvného poistenia, sama osebe nepreukazuje prevod vlastníctva k týmto veciam na inú osobu, naopak, skôr to nasvedčuje situácii, že tieto hnuteľné veci (motorové vozidlo a prípojné vozidlo) užíva tretia osoba bez toho, aby došlo k prevodu vlastníctva. Dôvodom pre nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie nemôže byť ani skutočnosť, že nemá odvolateľ vedomosť o tom, kde sa predmetné hnuteľné veci, doklady od vozidla, kľúče a iné úradné doklady nachádzajú. Prípadné pochybenie súdneho komisára, tvrdené odvolateľom v odvolaní (nezabezpečenie dedičstva), nemôže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prípadná zodpovednosť za vznik škody nemôže byť riešená v konaní o dedičstve a nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté, že hnuteľné veci, ktoré sa nepodarilo speňažiť nadobúda Slovenská republika ku dňu smrti poručiteľa. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a) OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal Okresný úrad Košice (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), keď rozhodnutie odvolacieho súdu závisí od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Relevantnú právnu otázku účastník formuloval nasledovne: „Je možné podľa Občianskeho zákonníka, zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Občianskeho súdneho poriadku, Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku, Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy rozhodnúť v dedičskom konaní, predmetom ktorého je hnuteľná vec - motorové vozidlo a prípojné vozidlo, najmä že: vlastníctvo k hnuteľnej veci - motorovému vozidlu a prípojnému vozidlu prechádza na dediča (v tomto prípade rozhodnutím súdu na Slovenskú republiku) aj bez dokladov k motorovému vozidlu, vyžadovaných zákonom (verejných listín), bez zabezpečenia motorového vozidla za účelom porovnania údajov v dokladoch s údajmi na motorovom vozidla (VIN), znalecký posudok motorového vozidla sa dá vyhotoviť aj bez jeho obhliadky, bez poznania skutočne najazdených kilometrov, overenia údajov na vozidle s údajmi v dokladoch, bez preverenia a vyjadrenia dlhoročného užívateľa motorového vozidla na základe akého právneho titulu užíva toto motorové vozidlo pred smrťou a po smrti poručiteľa a platí zaň zákonné poplatky ako za svoje, bez hmotného odovzdania a prevzatia prevádzanej veci dočasným správcom (dovolateľom) od súdneho komisára tak ako to vyžaduje zákon.“ V ďalšom rozoberal skutkový a právny stav veci. Žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. K podanému dovolaniu sa vyjadrili Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., súdny exekútor JUDr. Peter Hodemarský a spoločnosť ENBRA SLOVAKIA s. r. o., ktorí považovali postup súdu pri likvidácii dedičstva za súladný so zákonom. C. T. vo vyjadrení uviedla, že ku správnosti postupu súdneho komisára pri likvidácii dedičstva sa nemôže vyjadriť. Prima banka Slovensko, a. s. a Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce nepovažovali za potrebné sa k predmetnému dovolaniu vyjadrovať. Daňový úrad Košice sa vyjadril, že nemá žiadne relevantné informácie ani dôkazy v predmetnej veci týkajúcej saprotiprávneho postupu súdneho komisára v dedičskom konaní. Súdna exekútorka JUDr. Denisa Regináčová Mihalová oznámila, že exekučné konanie bolo zastavené. Súdny exekútor JUDr. Peter Krištofík k samotným predmetným hnuteľným veciam (vozidlám) oznámil, že zo strany Exekútorského úradu JUDr. Peter Krištofík nebola zriadená blokácia v prospech EX 4197/2012 na dané vozidlá, nakoľko na dopravnom inšpektoráte bolo prikázaných 17 iných exekútorských blokácií a tak blokácia vozidla ako aj jeho následný predaj by bol z 18-tej pozície nezrealizovateľný. W.. I. T. sa k prejednávanej veci nevedela bližšie vyjadriť. DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. oznámila, že necháva rozhodnutie o dovolaní na rozhodnutí súdu. Spoločnosť VLM Auto, s. r. o., sa nevedela k obsahu podaného dovolania vyjadriť. Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. vo svojom vyjadrení k dovolaniu súhlasila s dôvodmi dovolania.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník, ktorého zamestnanec konajúci za neho spĺňa podmienky vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa [§ 429 ods. 2 písm. b) v spojení s § 468 CSP], v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže CMP neustanovuje inak, dovolací súd ďalej skúmal možnosť aplikácie ustanovení CSP pre konanie o dovolaní v predmetnej dedičskej veci.

7. V danom prípade bolo dovolanie podané po 1. júli 2016, kedy nadobudol účinnosť nový civilný procesný kódex. Aj za účinnosti Civilného sporového poriadku, resp. Civilného mimosporového poriadku treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (1Cdo/6/2014, 3Cdo/209/2015, 3Cdo/308/2016, 5Cdo/255/2014).

8. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. V danom prípade je v dovolaní účastníčky konania uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 421 CSP.

9. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku (teda v žiadnom prípade nie skutkovú otázku), ktorej vyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu. Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna, ako aj procesnoprávna (v ďalšom texte len „právna otázka“).

10. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právneposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

12. Účastník konania vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

13. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP predpokladá, že právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od 1. júla 2016 dáva dovolaciemu súdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ riešená. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t.j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Zároveň platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, ani akademické otázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovanou vecou. Prípustnosť dovolania nezakladá ani všeobecná nespokojnosť dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu (resp. jeho právnymi závermi). Pre posúdenie, či ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej, a pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor účastníka konania, že daná právna otázka môže byť pre neho rozhodujúca, ale významný je výlučne záver dovolacieho súdu rozhodujúceho o jej dovolaní.

14. Z dovolania je zrejmé, že dovolateľ za dosiaľ dovolacím súdom neriešenú otázku považuje otázku, či je možné podľa Občianskeho zákonníka, zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Občianskeho súdneho poriadku, Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku, Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy rozhodnúť v dedičskom konaní, predmetom ktorého je hnuteľná vec - motorové vozidlo a prípojné vozidlo, najmä že: vlastníctvo k hnuteľnej veci - motorovému vozidlu a prípojnému vozidlu prechádza na dediča (v tomto prípade rozhodnutím súdu na Slovenskú republiku) aj I. bez dokladov k motorovému vozidlu, vyžadovaných zákonom (verejných listín), bez zabezpečenia motorového vozidla za účelom porovnania údajov v dokladoch s údajmi na motorovom vozidla (VIN), znalecký posudok motorového vozidla sa dá vyhotoviť aj bez jeho obhliadky, bez poznania skutočne najazdených kilometrov, overenia údajov na vozidle s údajmi v dokladoch, II. bez preverenia a vyjadrenia dlhoročného užívateľa motorového vozidla na základe akého právneho titulu užíva toto motorové vozidlo pred smrťou a po smrti poručiteľa a platí zaň zákonné poplatky ako za svoje, bez hmotného odovzdania a prevzatia prevádzanej veci dočasným správcom (dovolateľom) od súdneho komisára tak ako to vyžaduje zákon.

15. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenieskutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

16. Pokiaľ ide o dovolateľom nastolenú právnu otázku v časti I., tak dovolací súd k nej považuje za potrebné uviesť, že skutkový stav, na ktorý dovolateľ v otázke odkazuje nevyplýva z obsahu spisu. V súdnom spise je založený znalecký posudok č. 10/2013 W.. C. G., znalca v odbore Doprava cestná, odvetvia: odhad hodnoty cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, technický stav vozidiel (z ktorého vychádzal prvoinštančný súd v uznesení z 3. júna 2016 č. k. 21D/197/2013-600 pri určení všeobecnej ceny majetku poručiteľa, výšky dlhov a výšky predĺženia dedičstva, ako aj následne v uznesení z 22. septembra 2016 č. k. 21D/197/2013-613, ktorým prvoinštančný súd nariadil likvidáciu dedičstva), pričom z predmetného posudku je zrejmé, že znalec mal k dispozícií doklady k vozidlu CITROËN JUMPER 2,5TD, evidenčné číslo C. (Osvedčenie o evidencii číslo: II. SA 904 002), že bolo porovnané aj VIN: VF7233J0215292805 (pozri foto VIN v Prílohe č.1 predmetného znaleckého posudku), taktiež je z posudku nesporné, že znalec vykonal fyzickú obhliadku vozidla 8. mája 2013 (Príloha č. 2 znaleckého posudku č. 10/2013 - Zápis obhliadky motorového vozidla), sú v ňom uvedené skutočne najazdené kilometre 282 818 km, ako aj to, že znalec overil údaje na vozidle s údajmi v dokladoch. Rovnako tak v súdnom spise je založený znalecký posudok č. 12/2013 W.. C. G., znalca v odbore Doprava cestná, odvetvia: odhad hodnoty cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, technický stav vozidiel (z ktorého tiež prvoinštančný súd vychádzal v uznesení z 3. júna 2016 č. k. 21D/197/2013-600 a v uznesení z 22. septembra 2016 č. k. 21D/197/2013-613), pričom z predmetného posudku rovnako vyplývajú všetky skutočnosti na ohodnotenie prípojného vozidla EUROTRAILER V2012., evidenčné číslo C., ako aj to, že znalec uskutočnil fyzickú obhliadku vozidla 8. mája 2013 (Príloha č.1 posudku č. 12/2013 - fotodokumentácia; Príloha č. 2 posudku 12/2013 - Zápis obhliadky motorového vozidla). Z uvedeného teda nevyplývajú skutočnosti, že by sa rozhodlo bez dokladov, bez porovnania údajov v dokladoch s údajmi na motorovom vozidle (VIN), že by znalec vyhotovil znalecký posudok bez jeho obhliadky, bez poznania skutočne najazdených kilometrov a overenia údajov na vozidle s údajmi v dokladoch. Na položenú otázku, ktorá neodráža skutkový stav vyplývajúci zo súdneho spisu, nemôže dovolací súd reagovať, pretože nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie.

17. K nastolenej právnej otázke dovolateľa v časti II. dovolací súd konštatuje, že skutočnosť, že dlhoročný užívateľ motorového vozidla nebol preverený a nevyjadril sa na základe akého právneho titulu užíva toto motorové vozidlo a platí zaň zákonné poplatky ako za svoje, nebola namietaná v podanom odvolaní. Takisto dovolateľ nenamietal v odvolaní, že vlastníctvo k hnuteľnej veci nemôže prejsť rozhodnutím súdu na Slovenskú republiku bez reálneho odovzdania a prevzatia veci dočasným správcom od súdneho komisára. V odvolaní v tejto súvislosti v podstate namietal nesprávny postup súdneho komisára (nezabezpečenie dedičstva). Položená otázka v dovolaní v tejto časti preto nemôže reflektovať na právnu úvahu odvolacieho súdu, ktorý nemohol reagovať a vysporiadať sa s niečím, čo nebolo namietané v podanom odvolaní. Relevanciu má pritom len taká právna otázka, na ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu, čo podľa uvedeného nie je daný prípad.

18. Záverom ako obiter dictum dovolací súd dáva do pozornosti dovolateľa, že uznesením Okresného súdu Michalovce z 3. júna 2016, č. k. 21D/197/2013-600 (právoplatným 25. júna 2016), bola určená všeobecná cena majetku poručiteľa, výška dlhov a výška predĺženia dedičstva, pričom medzi aktíva bolo zaradené aj nákladné motorové vozidlo CITROËN JUMPER 2,5 TD, výrobné číslo vozidla (VIN) VF7233J0215292805, evidenčné číslo C. ako aj prípojné vozidlo EUROTRAILER V2012, výrobné číslo vozidla U5EV200B121003011, evidenčné číslo C.. Taktiež uznesením Okresného súdu Michalovce z 22. septembra 2016 č. k. 21D/197/2013-613, právoplatným 5. novembra 2016, súd nariadil likvidáciu dedičstva (v ktorom medzi aktíva rovnako zaradil uvedené vozidlá), a preto vzhľadom na uvedené právoplatné rozhodnutia nie je dôvod dovolateľom v tomto štádiu konania spochybňovať, či predmetné vozidlá mali alebo nemali byť zaradené do aktív dedičstva. Taktiež sa v danom štádiu konania o dedičstve nemôže riešiť otázka nezabezpečenia dedičstva a prípadnej zodpovednosti za škodu, ktorá nemá vplyv na správnosť rozhodnutí súdov nižšej inštancie o tom, že hnuteľné veci, ktoré sa nepodarilospeňažiť nadobúda Slovenská republika ku dňu smrti poručiteľa. Vlastnícke právo k uvedeným hnuteľným veciam nadobudol štát na základe rozhodnutia súdu (štátneho orgánu), pričom na takýto prechod vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu nemá reálne prevzatie hnuteľnej veci vplyv. Vlastníctvo sa v takom prípade nadobúda dňom určeným v rozhodnutí štátneho orgánu, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia [pozri § 132 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“)]. Inak je upravené nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci na základe zmluvy (pozri § 133 ods. 1 OZ), čo však nie je daný prípad.

19. Vzhľadom na uvedené, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od vyriešenia právnych otázok nastolených dovolateľom, tieto neboli spôsobilé založiť prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP.

20. Dovolací súd preto dovolanie účastníka konania odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

21. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 52 CMP a § 451 ods. 3 CSP.

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.