4 Cdo 137/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného O. S., a.s., B., proti povinnej S. Č., rod. G., bývajúcej v   B.,   o   vymoženie   447,47   €   s   príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 2 Er 211/2003, o dovolaní súdneho exekútora

proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 12.   novembra 2009 sp.zn. 17 CoE 9/2009,

rozhodol

t a k t o :

Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bardejov uznesením z 11. mája 2009 č.k. 2 Er 211/2003-18 exekúciu

vedenú súdnym exekútorom JUDr. L. B. pod č. EX X. zastavil. Oprávnenému uložil

povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške

37,51 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. O zastavení exekúcie rozhodol podľa § 57 ods.   1   písm.h/   zákona   č.   233/1995   Z.z.   o   súdnych   exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. O trovách exekúcie rozhodol

podľa § 203 Exekučného poriadku s tým, že súdnemu exekútorovi priznal podľa § 14 a § 15

ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. odmenu vo výške 1 000,-- Sk, ktorá pozostáva z odmeny za

4 hodiny účelne vynaložené na exekúciu po 200,-- Sk za každú začatú hodinu, spolu 800,--

Sk, a to za úkony : 1/ prijatie, spracovanie, zaregistrovanie návrhu na vykonanie   exekúcie,

žiadosť o udelenie poverenia, spolu 1 hodina, 2/ vypracovanie upovedomenia o začatí

exekúcie 1 hodina, 3/ vypracovanie zmluvy o vykonanie exekúcie – 30 minút, 4/

vypracovanie časovej špecifikácie – 15 minút, 5/ žiadosť o súčinnosť – OR PZ ODI – 20

minút, 6/ žiadosť o súčinnosť – Sociálna poisťovňa – 20 minút, spolu 3 hodiny   25 minút.

Za dva úkony, a to získanie poverenia a doručovanie upovedomenia priznal exekútorovi

paušálnu sumu po 100,-- Sk a podľa § 22 citovanej vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi

náhradu hotových výdavkov vo výške 130,-- Sk, a to za poštovné a kancelárske potreby. Ďalšiu účtovanú odmenu podľa počtu hodín vynaložených na exekúciu za   1/ usporiadanie spisu a prípravu na predloženie súdu v rozsahu jednej hodiny, 2/ vypracovanie návrhu

na zastavenie exekúcie v rozsahu jednej hodiny, 3/ žiadosť o súčinnosť – kataster v rozsahu jednej hodiny a 4/ vypočítanie cestovných náhrad v rozsahu jednej   hodiny   súdnemu

exekútorovi   nepriznal   z   dôvodu,   že   považoval   tieto   úkony za nedôvodne účtované

a nepreukázané, nesúvisiace s vykonávaním exekúcie ako takej a nevykonané. Nepriznanie

súdnemu exekútorovi ďalšej účtovanej odmeny podľa počtu hodín vynaložených na exekúciu

za 1/ vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia + preštudovanie a spracovanie návrhu

v trvaní jednej hodiny, 2/ vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie v trvaní 30 minút, 3/

vypracovanie časovej špecifikácie v trvaní 45 minút, 4/ žiadosť o súčinnosť OR PZ ODI

v trvaní 40 minút, 5/ žiadosť o súčinnosť – Sociálna poisťovňa v trvaní 40 minút, odôvodnil

tým, že považoval za primeranú dobu trvania týchto úkonov maximálne v rozsahu, v akom

ich priznal. Poukázal pritom na náročnosť týchto úkonov čo do štúdia, či obsahu

a spracovania. Nakoniec súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových

výdavkov predstavujúcich cestovné výdavky vo výške 100,-- Sk, keďže bydlisko povinnej

a sídlo exekútorského úradu je v tom istom meste a preto zisťovanie majetku bolo vykonané

v mieste sídla exekútorského úradu.

Krajský súd v Prešove na odvolanie súdneho exekútora (JUDr. L. B.) uznesením  

z 12. novembra 2009 sp.zn. 17 CoE 9/2009 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej

časti výroku o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdil. K námietkam súdneho exekútora v odvolaní, že časť úkonov súd považoval za nesúvisiace s exekúciou a prípadne aj

nevykonané, odvolací súd uviedol, že nepriznané úkony nie je možné považovať za účelné,

ktoré smerujú k dosiahnutiu cieľa exekúcie. Tieto úkony, napríklad žiadosť o súčinnosť –

Správa katastra, preukázateľne zistené neboli. Niektoré úkony sú subsumované ako

administratívne úkony v už priznaných úkonoch exekučnej činnosti. Náhrada za takéto úkony

je zahrnutá priamo v časovej odmene exekútora podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Pokiaľ

ide o primeranosť doby vykonania jednotlivých exekučných úkonov odvolací súd poukázal na

to, že súd prvého stupňa vychádzal z obsahu prvostupňového exekučného spisu

a exekútorského spisu EX X., pričom exekútor vykonal uvedené exekučné úkony spôsobom

použiteľným aj v iných exekučných konaniach, teda časová náročnosť týchto úkonov nie je

tak veľká, že by bolo nevyhnutné spotrebovať na ne viac času, než to ustálil prvostupňový

súd. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani námietky súdneho exekútora v súvislosti s nepriznaním cestovných výdavkov, keď nezistil okolnosti, za ktorých by túto položku bolo

možné súdnemu exekútorovi priznať vzhľadom na to, že vyúčtovanie týchto ciest   nie   je   v súlade so zákonom o cestovných náhradách, keď k cestovnému príkazu a vyúčtovaniu

nie je predložený aj technický preukaz použitého motorového vozidla a naviac, nie je zistená

účelnosť využitia motorového vozidla pred využitím mestskej hromadnej dopravy. Pokiaľ si

súdny exekútor v rámci odvolacieho konania uplatnil nárok na úhradu 19 % dane z pridanej

hodnoty (DPH), odvolací súd uviedol, že počas celého konania exekútor nepreukázal, že je

platcom DPH, túto položku si v prvostupňovom konaní neúčtoval, preto v odvolacom konaní

nebol dôvod na jej priznanie.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie súdny exekútor  

(JUDr. L. B., ktorému výkon funkcie súdneho exekútora zanikol uplynutím 31. marca 2010

a za jeho náhradníka bola ustanovená Slovenskou komorou exekútorov od 21. apríla 2010

JUDr. E. B., súdna exekútorka so sídlom v B. – pozn. dovolacieho súdu), navrhol ho zrušiť

a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že nepriznaním mu,

v rámci trov exekúcie, odmeny za dôvodné a preukázané úkony mu jednak postupom súdu

bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.) a okrem toho mu súd svojím

rozhodnutím spôsobil škodu na majetku, keď ho ako tretiu osobu, ktorá nie je účastníkom

konania vo veci samej, nepriamo zaviazal uhradiť ostatné trovy exekúcie. Vyslovil nesúhlas

s konštatovaním súdu v súvislosti s cestovným, ako aj s tým, že niektoré úkony sú len

administratívne a za takéto úkony je odmena zahrnutá priamo v časovej odmene exekútora.

Oprávnený ani povinná sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 37 ods. 1 veta druhá

Exekučného poriadku), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243 ods. 3 O.s.p.) skúmal

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje

proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239  

ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie

súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).

Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie  

o   príslušnosti,   predbežnom   opatrení,   poriadkovej   pokute,   o   znalečnom,   tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Dovolaním napadnuté uznesenie nielenže nevykazuje znaky ani jedného z rozhodnutí

uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., ale súčasne ide o uznesenie o trovách konania, proti

ktorému ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. prípustnosť dovolania výslovne vylučuje.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Pri

skúmaní, či je dovolanie prípustné sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré

dovolateľ v dovolaní namietal.

Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci

v prípade súdneho exekútora nerešpektovali niektoré z týchto práv. Vyššie v odôvodnení

tohto rozhodnutia uvedené tvrdenie dovolateľa, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa  

§ 237 písm.f/ O.s.p. nemožno považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

V súvislosti s rozhodovaním súdov o trovách exekúcie si súdny exekútor uplatnil odmenu  

za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, o ktorom nároku aj súdy rozhodli. Nepriznaním tejto

odmeny v uplatnenej výške však súdnemu exekútorovi nebola postupom súdu odňatá

možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ súdny exekútor ďalej svoje dovolanie (vychádzajúc z jeho obsahu) zrejme

odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie o trovách exekúcie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm.c/ O.s.p.) považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý

možno uplatniť vždy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale

prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani

zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z § 239 O.s.p.,

nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie súdneho exekútora podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1

písm.c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok neprípustný, odmietol.

O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/

O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre

použitie § 146 ods. 2 O.s.p.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. augusta 2010

  JUDr. Eva Sakálová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová