4 Cdo 137/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného O. S., a.s., B., proti povinnej S. Č., rod. G., bývajúcej v B., o vymoženie 447,47 € s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 2 Er 211/2003, o dovolaní súdneho exekútora
proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 12. novembra 2009 sp.zn. 17 CoE 9/2009,
rozhodol
t a k t o :
Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov uznesením z 11. mája 2009 č.k. 2 Er 211/2003-18 exekúciu
vedenú súdnym exekútorom JUDr. L. B. pod č. EX X. zastavil. Oprávnenému uložil
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške
37,51 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. O zastavení exekúcie rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm.h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. O trovách exekúcie rozhodol
podľa § 203 Exekučného poriadku s tým, že súdnemu exekútorovi priznal podľa § 14 a § 15
ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. odmenu vo výške 1 000,-- Sk, ktorá pozostáva z odmeny za
4 hodiny účelne vynaložené na exekúciu po 200,-- Sk za každú začatú hodinu, spolu 800,--
Sk, a to za úkony : 1/ prijatie, spracovanie, zaregistrovanie návrhu na vykonanie exekúcie,
žiadosť o udelenie poverenia, spolu 1 hodina, 2/ vypracovanie upovedomenia o začatí
exekúcie 1 hodina, 3/ vypracovanie zmluvy o vykonanie exekúcie – 30 minút, 4/
vypracovanie časovej špecifikácie – 15 minút, 5/ žiadosť o súčinnosť – OR PZ ODI – 20
minút, 6/ žiadosť o súčinnosť – Sociálna poisťovňa – 20 minút, spolu 3 hodiny 25 minút.
Za dva úkony, a to získanie poverenia a doručovanie upovedomenia priznal exekútorovi
paušálnu sumu po 100,-- Sk a podľa § 22 citovanej vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi
náhradu hotových výdavkov vo výške 130,-- Sk, a to za poštovné a kancelárske potreby. Ďalšiu účtovanú odmenu podľa počtu hodín vynaložených na exekúciu za 1/ usporiadanie spisu a prípravu na predloženie súdu v rozsahu jednej hodiny, 2/ vypracovanie návrhu
na zastavenie exekúcie v rozsahu jednej hodiny, 3/ žiadosť o súčinnosť – kataster v rozsahu jednej hodiny a 4/ vypočítanie cestovných náhrad v rozsahu jednej hodiny súdnemu
exekútorovi nepriznal z dôvodu, že považoval tieto úkony za nedôvodne účtované
a nepreukázané, nesúvisiace s vykonávaním exekúcie ako takej a nevykonané. Nepriznanie
súdnemu exekútorovi ďalšej účtovanej odmeny podľa počtu hodín vynaložených na exekúciu
za 1/ vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia + preštudovanie a spracovanie návrhu
v trvaní jednej hodiny, 2/ vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie v trvaní 30 minút, 3/
vypracovanie časovej špecifikácie v trvaní 45 minút, 4/ žiadosť o súčinnosť OR PZ ODI
v trvaní 40 minút, 5/ žiadosť o súčinnosť – Sociálna poisťovňa v trvaní 40 minút, odôvodnil
tým, že považoval za primeranú dobu trvania týchto úkonov maximálne v rozsahu, v akom
ich priznal. Poukázal pritom na náročnosť týchto úkonov čo do štúdia, či obsahu
a spracovania. Nakoniec súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových
výdavkov predstavujúcich cestovné výdavky vo výške 100,-- Sk, keďže bydlisko povinnej
a sídlo exekútorského úradu je v tom istom meste a preto zisťovanie majetku bolo vykonané
v mieste sídla exekútorského úradu.
Krajský súd v Prešove na odvolanie súdneho exekútora (JUDr. L. B.) uznesením
z 12. novembra 2009 sp.zn. 17 CoE 9/2009 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti výroku o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdil. K námietkam súdneho exekútora v odvolaní, že časť úkonov súd považoval za nesúvisiace s exekúciou a prípadne aj
nevykonané, odvolací súd uviedol, že nepriznané úkony nie je možné považovať za účelné,
ktoré smerujú k dosiahnutiu cieľa exekúcie. Tieto úkony, napríklad žiadosť o súčinnosť –
Správa katastra, preukázateľne zistené neboli. Niektoré úkony sú subsumované ako
administratívne úkony v už priznaných úkonoch exekučnej činnosti. Náhrada za takéto úkony
je zahrnutá priamo v časovej odmene exekútora podľa § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Pokiaľ
ide o primeranosť doby vykonania jednotlivých exekučných úkonov odvolací súd poukázal na
to, že súd prvého stupňa vychádzal z obsahu prvostupňového exekučného spisu
a exekútorského spisu EX X., pričom exekútor vykonal uvedené exekučné úkony spôsobom
použiteľným aj v iných exekučných konaniach, teda časová náročnosť týchto úkonov nie je
tak veľká, že by bolo nevyhnutné spotrebovať na ne viac času, než to ustálil prvostupňový
súd. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani námietky súdneho exekútora v súvislosti s nepriznaním cestovných výdavkov, keď nezistil okolnosti, za ktorých by túto položku bolo
možné súdnemu exekútorovi priznať vzhľadom na to, že vyúčtovanie týchto ciest nie je v súlade so zákonom o cestovných náhradách, keď k cestovnému príkazu a vyúčtovaniu
nie je predložený aj technický preukaz použitého motorového vozidla a naviac, nie je zistená
účelnosť využitia motorového vozidla pred využitím mestskej hromadnej dopravy. Pokiaľ si
súdny exekútor v rámci odvolacieho konania uplatnil nárok na úhradu 19 % dane z pridanej
hodnoty (DPH), odvolací súd uviedol, že počas celého konania exekútor nepreukázal, že je
platcom DPH, túto položku si v prvostupňovom konaní neúčtoval, preto v odvolacom konaní
nebol dôvod na jej priznanie.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie súdny exekútor
(JUDr. L. B., ktorému výkon funkcie súdneho exekútora zanikol uplynutím 31. marca 2010
a za jeho náhradníka bola ustanovená Slovenskou komorou exekútorov od 21. apríla 2010
JUDr. E. B., súdna exekútorka so sídlom v B. – pozn. dovolacieho súdu), navrhol ho zrušiť
a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že nepriznaním mu,
v rámci trov exekúcie, odmeny za dôvodné a preukázané úkony mu jednak postupom súdu
bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.) a okrem toho mu súd svojím
rozhodnutím spôsobil škodu na majetku, keď ho ako tretiu osobu, ktorá nie je účastníkom
konania vo veci samej, nepriamo zaviazal uhradiť ostatné trovy exekúcie. Vyslovil nesúhlas
s konštatovaním súdu v súvislosti s cestovným, ako aj s tým, že niektoré úkony sú len
administratívne a za takéto úkony je odmena zahrnutá priamo v časovej odmene exekútora.
Oprávnený ani povinná sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 37 ods. 1 veta druhá
Exekučného poriadku), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243 ods. 3 O.s.p.) skúmal
najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný
prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239
ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého
odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie
súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Dovolaním napadnuté uznesenie nielenže nevykazuje znaky ani jedného z rozhodnutí
uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., ale súčasne ide o uznesenie o trovách konania, proti
ktorému ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. prípustnosť dovolania výslovne vylučuje.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Pri
skúmaní, či je dovolanie prípustné sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré
dovolateľ v dovolaní namietal.
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci
v prípade súdneho exekútora nerešpektovali niektoré z týchto práv. Vyššie v odôvodnení
tohto rozhodnutia uvedené tvrdenie dovolateľa, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa
§ 237 písm.f/ O.s.p. nemožno považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.
V súvislosti s rozhodovaním súdov o trovách exekúcie si súdny exekútor uplatnil odmenu
za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, o ktorom nároku aj súdy rozhodli. Nepriznaním tejto
odmeny v uplatnenej výške však súdnemu exekútorovi nebola postupom súdu odňatá
možnosť konať pred súdom.
Pokiaľ súdny exekútor ďalej svoje dovolanie (vychádzajúc z jeho obsahu) zrejme
odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie o trovách exekúcie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2
písm.c/ O.s.p.) považuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý
možno uplatniť vždy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale
prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho
poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti
dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani
zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z § 239 O.s.p.,
nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie súdneho exekútora podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm.c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok neprípustný, odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/
O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre
použitie § 146 ods. 2 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. augusta 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová