Najvyšší súd

4 Cdo 136/2015

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného K., so sídlom v B., proti povinnému I., so sídlom v K., IČO: X., zastúpenému JUDr. M., advokátom v K., pre vymoženie 19.916,35 eur, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. E 1050000512, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 15. decembra 2014 sp. zn. E 1050000512, takto

r o z h o d o l :

Konanie o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave   z 15. decembra 2014 sp. zn. E 1050000512 z a s t a v u j e.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave uznesením z 10. júla 2014 sp. zn. E 1050000512, vydaným vyšším súdnym úradníkom, 1/ nariadil na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 24. októbra 2008 č.k. 36 Cb 36/2002-151a/, právoplatného 25. novembra 2008 a vykonateľného 19. novembra 2008 (podľa údajov uvedených na pečiatke vyznačujúcej právoplatnosť a vykonateľnosť predmetného uznesenia – pozn. dovolacieho súdu), výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky oprávneného vo výške 19.916,35 eur (súdny poplatok   za odvolanie), a to odpísaním z účtov povinného v T., H., 2/ prikázal banke povinného, aby po doručení uznesenia zablokovala na účte povinného sumu zodpovedajúcu pohľadávke oprávneného a túto uhradila po právoplatnosti tohto uznesenia na účet oprávneného v Štátnej pokladnici, 3/ zakázal povinnému po doručení uznesenia nakladať s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva.

Krajský súd v Bratislave potom, ako bolo uvedené rozhodnutie v dôsledku odvolania povinného podľa § 374 ods. 4 O.s.p. zrušené, uznesením z 15. decembra 2014 sp. zn.   E 1050000512 1/ nariadil na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave   z 24. októbra 2008 č.k. 36 Cb 36/2002-151 právoplatného 25. novembra 2008 a vykonateľného 19. novembra 2008, výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky oprávneného vo výške 19.916,35 eur (súdny poplatok za odvolanie), a to odpísaním z účtov povinného v T., H., 2/ prikázal banke povinného, aby po doručení uznesenia zablokovala na účte povinného sumu zodpovedajúcu pohľadávke oprávneného a túto uhradila po právoplatnosti tohto uznesenia na účet oprávneného v Štátnej pokladnici, 3/ zakázal povinnému po doručení uznesenia nakladať s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie povinný, ktorý navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu z 15. decembra 2014 a tiež z 10. júla 2014 (už podľa   § 374 ods. 4 O.s.p. zrušené – pozn. dovolacieho súdu) zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/, g/ O.s.p. V dôvodoch dovolania namietal postup Krajského súdu v Bratislave pri vydávaní exekučného titulu   a za nesprávny označil aj postup Krajského súdu v Bratislave v predmetnej veci pri nariadení výkonu rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal dôvodnosť podaného dovolania a zistil, že toto dovolanie nespĺňa zákonom požadované procesné podmienky na vecné preskúmanie napadnutého rozhodnutia v dovolacom konaní.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ   to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že dovolaním možno napadnúť iba právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, teda len rozhodnutia, ktoré sú výsledkom preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu, ktorým môže byť krajský súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.), alebo Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10 ods. 2 O.s.p.). Iné rozhodnutia krajských súdov alebo Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie sú spôsobilými predmetmi dovolania. Z tohto dôvodu Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť súdu, ktorý   by rozhodoval o dovolaniach proti rozhodnutiam, ktoré neboli vydané odvolacím súdom v inštančnom postupe.

Občiansky súdny poriadok určuje funkčnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky len na rozhodovanie o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích a proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolaciemu (§ 10a ods. 1, 2 O.s.p.). V predmetnej veci výkonu rozhodnutia však o takéto rozhodnutie nejde, keď dovolanie nesmeruje proti takémuto rozhodnutiu, ale proti uzneseniu, ktorým bol nariadený výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky na zaplatenie súdneho poplatku (súdnej pohľadávky).

Správu a vymáhanie súdnych pohľadávok upravuje zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok (ďalej len „zákon“). V zmysle ustanovenia § 2   písm. c/ zákona, správcom súdnej pohľadávky je súd, na ktorom pohľadávka vznikla, a dňom uzavretia zmluvy o prevode správy súdnej pohľadávky sa ním stáva justičná pokladnica, ktorej funkciu plní Krajský súd v Bratislave (§ 4 ods. 1 zákona). Vymáhanie súdnej pohľadávky začína justičná pokladnica z úradnej moci (§ 6 ods. 3 a 4 zákona).

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že sa nejedná o rozhodnutie odvolacieho súdu, vydaného v inštančnom postupe, voči ktorému by bolo prípustné dovolanie. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na prejednanie predmetného dovolania tak chýba funkčná príslušnosť. Keďže chýbajúca funkčná príslušnosť predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, dovolacie konanie bolo potrebné zastaviť (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.).

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení   s § 243b ods. 5 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2015

  JUDr. Edita B a k o š o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová