UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu J.. F. V., trvale bytom v A., N. X, zastúpeného JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Koreničova 2, proti žalovanej J.. M. W., trvale bytom v A., N. X, o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 8C/44/2017, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 6. februára 2020 sp. zn. 9Co/119/2019, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej inštancie.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 25. septembra 2018 č. k. 8 C 44/2017 - 163 I. zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj „BSM“) J.. F. V., nar. XX. V. XXXX a J.. M. V., rod. W., nar. XX. P. XXXX, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa XX. B. XXXX, a ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu V. H. A. - F. N. M., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX; II. žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; III. zamietol návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania sp. zn. 13P/327/2014 vedeného pred Okresným súdom Bratislava IV; IV. zamietol návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania sp. zn. 22C/39/2018 vedeného pred Okresným súdom Bratislava IV. Vykonaným dokazovaním zistil, že manželia uzatvorili manželstvo dňa XX. B. XXXX v A. - F. N. M.. Ďalej bolo známe, že na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/327/2014 prebieha konanie o rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré bolo doposiaľ neskončené. V ďalšom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 25P/80/2015 súd vydal rozsudok, ktorým upravil pomery manželov k ich maloletým deťom na čas do rozvodu; na základe rozsudku boli tri maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, manžel bol zaviazaný platiť výživné na mal. deti spolu 1.200,- € mesačne. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že deti v ich záujme zveril do starostlivosti matky, nakoľko tieto sa pod vplyvom matky s otcom nestretávajú od júna 2016. Matka v konaní podľa zistenia súdu neprejavila žiadnu snahu o nápravu rodinného prostredia, naopak, svojimi procesnými návrhmi, sťažnosťami, nespoluprácou skolíznym opatrovníkom a súdnymi znalcami spôsobila, že konanie prebieha už viac ako dva roky a situácia v rodine ako aj vzťah detí (vo veku 9, 12 a 13 rokov) k otcovi sa len zhoršuje. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že keďže manželia spolu nekomunikujú, je náročné hospodáriť so spoločným majetkom patriacim do BSM. Je málo pravdepodobné, že sa tento stav v blízkej dobe zmení, a to z dôvodov na strane manželky, ktorá odmieta akýkoľvek kontakt so žalobcom, a tiež sa odmieta podrobiť poradenstvu, ktoré jej bolo uložené súdom. V konaní bolo preukázané, že žalovaná si od svojich rodičov za trvania manželstva bez vedomia a súhlasu žalobcu - manžela požičala sumu 28.000,- €, a to v čase, kedy žalobca uhrádzal všetky náklady spojené s jej bývaním aj s bývaním maloletých detí, pričom zároveň prispieval na výživu maloletých detí sumou 300,- € mesačne, čo žalovaná v konaní o rozvod aj potvrdila. Manželom zároveň vznikol dlh na plneniach spojených s užívaním bytu, pričom byt užíva od decembra 2014 výlučne manželka s mal. deťmi (o.i. manžel prispieva na výživu mal. detí, tiež na výživu manželke, čo zahŕňa aj náklady na bývanie). Manželom vznikol dlh na splátkach hypotekárneho úveru, ktorý sú povinní platiť obaja. Nakoľko žalovaná nekomunikuje, žalobca sa o prípadných spoločných dlhoch (aj na úverovom účte) dozvedá až z komunikácie s veriteľom, prípadne v priebehu konaní vedených na súde. Nemožno tak očakávať, aby za takýchto okolností dokázali manželia hospodáriť so spoločným majetkom. Žalovaná síce so zrušením BSM nesúhlasila, avšak tvrdenia žalobcu ničím nevyvrátila. Manželka považovala žalobu za účelovú, pričom výsledkom takéhoto konania bez právoplatného rozhodnutia o výživnom manžela na deti bude toto znamenať obrovské riziko toho, že sa deti ocitnú bez strechy nad hlavou. Podľa nej bolo jediným cieľom manžela zbaviť sa vyživovacej povinnosti spojenej s bývaním mal. detí ešte počas trvania manželstva. Manžel v žalobe neosvedčil takú naliehavosť závažných dôvodov, ktoré by v ďalšom trvaní BSM odporovalo dobrým mravom. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z. a dnes už i ďalších zákonov č. 350/2018 Z. z., č. 423/2020 Z. z. a č. 211/2021 Z. z., ďalej tiež len „C. s. p.“). 2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom zo 6. februára 2020 sp. zn. 9Co/119/2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým vyhovel žalobe a zrušil BSM zmenil tak, že žalobu zamietol; II. vo výrokoch II. a III. o zamietnutí návrhov na prerušenie konania potvrdil; III. žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100%. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a napadnutý rozsudok vo veci samej je nutné zmeniť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v zmysle ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka je trvanie BSM zásadne viazané na trvanie manželstva. Rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní BSM za trvania manželstva zaniká okamihom, keď ho súd na návrh jedného z manželov zruší právoplatným rozhodnutím. Súd zruší BSM len vtedy, ak sú na to splnené závažné dôvody, najmä ak by ďalšie trvanie tohto majetkového spoločenstva odporovalo dobrým mravom. Za závažný dôvod sa považuje, napr. nehospodárne nakladanie jedného z manželov so spoločným majetkom alebo skutočnosť, že jeden z manželov sa zámerne nepričiňuje o vytváranie a rozmnožovanie spoločného majetku alebo z príčin, ktoré spočívajú v jeho osobe, sa nestará o potreby rodiny a spoločnej domácnosti (napr. sústavným a nadmerným požívaním alkoholických nápojov, či iných omamných prostriedkov a pod.). Závažným dôvodom na zrušenie uvedeného majetkového spoločenstva môže byť aj skutočnosť, že jeden z manželov sa neustále zadlžuje, čo by pri uspokojovaní pohľadávok veriteľa (veriteľov) podľa § 147 ods. 1 Obč. zák. zo spoločného majetku mohlo viesť k ohrozeniu BSM. Zrušenie spoločnej domácnosti samo osebe nie je dôvodom na zrušenie BSM. Dodal, že samotné oddelené spolužitie manželov a nezáujem o ďalšie zachovanie manželstva, čo navonok demonštruje prebiehajúce rozvodové konanie, nie sú také skutočnosti, ktoré by samé osebe predstavovali vážny dôvod na zrušenie BSM. Žalobca sa domáhal zrušenia BSM z dôvodu, že jeho ďalšie trvanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a to pre konanie žalovanej, ktoré vážne ohrozuje spoločný majetok, žalovaná sa nepričiňuje o jeho zveľadenie, neprimerane sa zadlžuje. Ako dôkaz uviedol to, že žalovaná si vzala pôžičku vo výške 28.000,- € od jej rodičov. Žalovaná tvrdila, že tieto prostriedky jej poskytli jej rodičia v čase, kedy sa žalobca zo spoločnej domácnosti odsťahoval, ona sama bola bez vlastného príjmu, starala sa o domácnosť a tri mal. deti, pričom žalobca prispieval na ich výživu sumou len 360,- € mesačne na všetky tri deti spolu (podľa vlastnej úvahy). Žalobca v konaní neargumentoval tým, že by žalovaná starostlivosť o deti zanedbávala, chovala sa márnotratne v tom zmysle, že by peniaze míňala bez uváženia (napr. na nákupy nepotrebných vecí, pobyt na opakovaných krátkodobých či dlhodobých dovolenkách v situácii, kedy mala napnutýrodinný rozpočet a pod.). Preto odvolací súd samotnú skutočnosť, že žalovaná mala vlastným konaním
-bez vedomia žalobcu -zaťažiť spoločné hospodárenie dlhom vo výške 28.000,- € za daných okolností nemohol hodnotiť ako nezodpovedné konanie, vážne ohrozujúce spoločný majetok (ešte stále) manželov, prípadne ako neprimerané zadlžovanie. Ani ďalšie žalobcom uvádzané príklady (zmluvná pokuta za Magio box vo výške 150,- €, tiež za nevrátenie/poškodenie ONT v sume 60,- €, omeškanie s včasnou úhradou polovice hypotekárnych splátok, či úhradách za byt) nepredstavovali dôkaz o neprimeranom zadlžovaní sa, či nezodpovednom produkovaní dlhov žalovanou. K týmto skutočnostiam musí pristúpiť ďalšia skutočnosť, ktorá je vzhľadom na svoju intenzitu spôsobilá ovplyvniť majetkové spoločenstvo manželov, napr. týkajúca sa rozsahu, či hodnoty spoločného majetku alebo taká skutočnosť, ktorá má dosah na hospodárenie so spoločným majetkom. V časti týkajúcej sa procesných návrhoch žalovanej na prerušenie konania označil oba výroky za vecne správne. V podrobnostiach odvolací súd odkázal na odôvodnenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku (body 9.2, 9.3, tiež body 15, 16). O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorého prípustnosť a opodstatnenosť vyvodzoval z § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ C. s. p. Namietal, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces tým, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva. Vytýka konaniu, že je postihnuté vadou zmätočnosti. Uviedol, že prípustnosť dovolania odvodzuje od toho, že odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia žiadnym spôsobom nezaoberal odvolacou argumentáciou dovolateľa týkajúcou sa absencie odvolacích dôvodov v odvolaní žalovanej, ktoré si však vyžadovali špecifickú odpoveď a mohla mať zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. Namietal odklon od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu sp. zn. 3Obo/13/2017 a dal do pozornosti aj rozhodnutie III. ÚS 78/2020. Vytýkal odvolaciemu súdu, že nevzal do úvahy celkový skutkový stav veci. Nesprávne právne posúdenie podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. spočíva podľa neho v tom, že odvolací súd nesprávne posúdil ustanovenia upravujúce dobré mravy - najmä § 3 ods. 1 a §148 ods. 2 O. z. a nesprávne ich aplikoval na konkrétny skutkový stav vo veci samej. Z týchto dôvodov navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) skúmal, či sú splnené procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu treba odmietnuť.
6. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p.
7. Podľa § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
8. V zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne
9. Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 C.s.p. alebo § 421 C.s.p. v spojení s § 431 ods. 1 C.s.p. a § 432 ods. 1 C.s.p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
11. Žalobca vyvodzujúc dovolanie z ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. namietal svojvoľný postup odvolacieho súdu, zmätočnosť a nedostatočnú odôvodnenosť rozhodnutia.
12. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 C.s.p. nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
13. Dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu, že z podaného odvolania žalovanej nebolo zrejmé o ktorý odvolací dôvod sa v odvolaní opiera, čo aj vo vyjadrení k odvolaniu namietal. Podľa § 124 C. s. p. každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolateľka v odvolaní (aj keď nie výslovným uvedením paragrafového znenia odvolacieho dôvodu) namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p., t. j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
14. Dovolateľ namietal rozpor s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu sp. zn. 3Obo/13/2017 v ktorom je uvedené, že „absencia relevantného odvolacieho dôvodu je neodstrániteľnou vadou odvolania, ktorá bráni odvolaciemu súdu o podanom odvolaní meritórne rozhodnúť.“ Dovolací súd sa nemôže stotožniť s argumentáciou dovolateľa, že v tomto prípade došlo k totožnému stavu ako v prípade uvedeného rozhodnutia sp. zn. 3Obo/13/2017. Z obsahu spisu vyplýva (ako bolo vyššie uvedené), že odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie nesprávne skutkové zistenia ku ktorým dospel na základe vykonaných dôkazov. K tvrdenému odklonu od rozhodovacej praxe preto v tomto prípade nedošlo.
15. Prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. nezakladá ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch, t. j. nesprávnom právnom posúdení veci (porovnaj najmä judikáty R 54/2012 a R 24/2017, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010 a 8Cdo/170/2014.
16. Dovolací súd tiež pripomína konštatovanie ústavného súdu v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 196/2014 (ktoré sa síce týkalo právneho stavu do 30. júna 2016, je však naďalej aktuálne), v zmysle ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti.
17. Nesprávne právne posúdenie v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.dovolateľ uvádza ako posúdenie dobrých mravov vo vzťahu k danému skutkovému stavu. Má za to, že otázka dobrých mravov vo vzťahu k zrušeniu BSM doposiaľ nebola dovolacím súdom vyriešená.
18. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
19. Podľa § 432 C. s. p. dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
20. Podľa § 440 C. s. p. dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní.
21. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p. má určujúci význam vymedzenie „právnej“ otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 C. s. p. môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že táto - právne relevantná otázka v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. musí byť procesnou stranou (dovolateľom) v dovolaní vymedzená jasným, určitým, konkrétnym a zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť, prípadne aj dôvodnosť dovolania. Dovolateľ však v rámci tohto dovolacieho dôvodu v dovolaní vyššie uvedeným spôsobom nešpecifikoval, ktorá konkrétna, z hľadiska tohto sporu relevantná právna otázka ešte nebola dovolacím súdom vyriešená. Uviedol iba, že „otázka dobrých mravov vo vzťahu ku skutkovému stavu“ ešte nebola dovolacím súdom riešená. Samotná polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, eventuálne spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací rozhodol, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach alebo predpokladoch o tom, ktorú konkrétnu právnu otázku mal dovolateľ na mysli.
22. Pozornosti dovolacieho súdu neušiel fakt, že o manželstve žalobcu a žalovanej sa rozhodlo rozsudkom tak, že manželstvo sa rozvádza na pojednávaní 3. marca 2020 v konaní na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P 327/2014. V zmysle § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V čase rozhodovania dovolacieho súdu už došlo k zániku BSM. Aj keby v konaní došlo k uvádzaným vadám dovolateľa, prípadne k nesprávnemu právnemu posúdeniu, rozhodnutím súdu v civilnom konaní bezpodielové spoluvlastníctvo za trvania manželstva zaniká okamihom, keď ho súd na návrh jedného z manželov zrušil právoplatným rozhodnutím. Ide o konštitutívne rozhodnutie s účinkami ex nunc, preto napríklad súd nemôže svojím rozhodnutím zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo spätne ku dňu podania návrhu, alebo k inému termínu, ani túto otázku nemôže riešiť ako prejudiciálnu (predbežnú) otázku v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pod. Procesná situácia žalobcu by sa vzhľadom na súčasný stav - ukončenie konania o rozvode - rozvodom, a teda zánikom BSM nezmenila ani keby dovolanie žalobcu bolo dôvodné.
23. Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je procesne prípustné podľa § 420 písm. f/ a ani podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. a preto dovolanie podľa § 447 písm. c/ a f/ C. s. p. odmietol.
24. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).
25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok