4 Cdo 133/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. O., bytom B., proti žalovanému Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky,

Bratislava, Župné nám. č. 13, o zaplatenie 1 820,35 €, vedenej na Okresnom súde Bratislava

I pod sp.zn. 21 C 109/2007, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 29. marca 2011 sp.zn. 5 Co 99/11, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 19. októbra 2010 č.k. 21 C 109/07-122 zamietol

žalobu o náhradu škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nesprávnym úradným postupom

Krajského súdu v Bratislave, keď tento súd ako súd odvolací zmenil rozsudok Okresného

súdu Bratislava II z 12. septembra 2001 sp.zn. 10 C 171/94 o neplatnosť skončenia

pracovného pomeru v skúšobnej dobe a o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného

pomeru vo veci navrhovateľa : I. O. a odporcu : U. tak, že návrh navrhovateľa zamietol, čím

sa dopustil nesprávneho úradného postupu pri rozhodovaní o veci navrhovateľa, pretože

prehlásil za právne irelevantné presvedčivé a nevyvrátiteľné dôkazy vykonané na základe

návrhu navrhovateľa, ktorými sa prvostupňový súd riadil pri svojom rozhodovaní.

V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca nepreukázal počas konania vznik škody

ani nesprávny úradný postup, zo strany súdu nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi

vznikom škody na strane žalobcu a nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ žalobca videl

nesprávny úradný postup krajského súdu v tom, že nepotvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

z 12. septembra 2001, ktorý určil, že zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany

zamestnávateľa žalobcu zo dňa 25.8.1994 je neplatné a pracovný pomer trvá, ale rozsudkom z 15. januára 2003 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietol, poukázal na

ustanovenie § 220 O.s.p., ktoré umožňuje odvolaciemu súdu v prípade, že nie sú splnené

podmienky na potvrdenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, resp. na jeho zrušenie, rozhodnutie

prvostupňového súdu zmeniť. Odvolací súd, ktorý postupoval v súlade s cit. ustanovením

sa teda nesprávneho úradného postupu dopustiť nemohol. Žalovanému náhradu trov konania

nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. marca 2011 sp.zn.  

5 Co 99/11 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. V odôvodnení rozsudku

sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a skonštatoval správnosť

dôvodov uvedených prvostupňovým súdom v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Úspešnému

žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s tým, že si ju neuplatnil.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, navrhol ho

z dôvodu podľa § 237 písm.f/ O.s.p. spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a svojej

žalobe vyhovieť. V dôvodoch dovolania uviedol, že predmetný súdny spor musel začať preto,

lebo v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 10 C 171/1994 tak Krajský

súd v Bratislave ako i najvyšší súd nevychádzali z výsledkov dokazovania na prvostupňovom

súde, ale sa snažili nesprávnou aplikáciou súvisiacich predpisov vykonštruovať nesprávny

a neexistujúci skutkový stav. Poukázal na to, že nesprávny úradný postup tkvie práve v tom,

že žiaden súd nemôže svojvoľne vykladať právne predpisy a občanov takýmto spôsobom

poškodzovať. Namietal, že i v tomto spore by mu nebolo umožnené riadne sa zúčastniť  

na konaní a tak uplatňovať si svoje zákonné práva.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil   rozsudok   súdu   prvého   stupňa   (pričom   v   jeho   výroku   prípustnosť   dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým tento  

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4), je nepochybné,

že prípustnosť dovolania žalobcu z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

O.s.p. (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p., pričom nezistil

existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.

Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p., na ktoré

poukazoval dovolateľ, ako je uvedené už vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Podľa § 237 písm.f/ O.s.p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom podľa cit. ustanovenia sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky

súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké

postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv [napr.

právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať  

do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie

(§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali  

(§ 123 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].

Zo spisu nevyplýva, že by súdy v prejednávanej veci v prípade žalobcu nerešpektovali niektoré z týchto práv. K vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedenému tvrdeniu

žalobcu, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p. treba uviesť pre

úplnosť toľko, že samotný žalobca v dovolaní nekonkretizuje, čím (ako) mu bola postupom

súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Obmedzil sa iba na všeobecné konštatovanie

existencie uvedeného dovolacieho dôvodu, založené na subjektívnom predpoklade,  

“že i v tomto spore by mi nebolo umožnené riadne sa zúčastniť na konaní a tak uplatňovať si

svoje zákonné práva“.

Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné, nebola

preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.  

a   neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu je neprípustné, preto ho odmietol  

(§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p.).

Náhradu trov dovolacieho konania úspešnému žalovanému nepriznal, pretože si

nepodal návrh na ich priznanie (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, § 142 ods. 1  

a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2011

  JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová