ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a členov senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v spore žalobkyne N. S., bývajúcej v O. - F., L. XX, zastúpenej JUDr. Milanom Kuzmom, advokátom spoločnej Advokátskej kancelárie JUDr. Miroslav Katunský, JUDr. Milan Kuzma a spol., so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovaným: 1/ Profesionálna dražobná a realitná spoločnosť, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Jánošíkova 6, 2/ W. E., bývajúci v O., F. Y. X, zastúpený JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, 3/ MAXIMA Finance s.r.o., so sídlom v Košiciach, Moyzesova 2, zastúpená JUDr. Ivanom Husárom, advokátom so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, o určenie neplatnosti dražby, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 36C/229/2010, o dovolaní žalovaného 2/ a 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 10. júla 2019 sp. zn. 9Co/322/2018, takto
rozhodol:
Dovolanie žalovaného 2/ a 3/ z a m i e t a.
Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ resp. „okresný súd“) rozsudkom z 1. marca 2018, č.k. 36C/229/2010-310 (v poradí druhým) určil, že dobrovoľná dražba vykonaná dražobníkom - žalovaným 1/ dňa 17. mája 2010 o 11.30 hodine, s miestom konania v Business Centrum VSH Development, s.r.o., Štúrova 27, v Košiciach na návrh žalovaného 3/, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území X. P., okres O. G., obec O. - X., na ul. O. XXXX/XX, a to: - stavba - rodinný dom, súp. č. XXXX, postavený na parcele č. XXX, evidovaný na LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1, - pozemok parcely registra „C“ parc. č. XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere 365 m2, zapísaný na LV č. XXXX, v spoluvlastníckom podiele 1/1, vlastníkom ktorých bola žalobkyňa a ktorých vydražiteľom sa stal žalovaný 2/, je neplatná (výrok I.), priznal žalobkyni náhradu trov konania proti žalovaným 1/ až 3/ v rozsahu 100 % (výrok II.) a priznal štátu náhradu trov konania proti žalovaným 1/ až 3/ v rozsahu 100 % (výrok III.).
1.1. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie v prvom rade poukázal na viazanosť právnymnázorom Krajského súdu v Košiciach, ako súdu odvolacieho, vysloveným v predchádzajúcom uznesení, ktorým zrušil prvý rozsudok okresného súdu a ďalej sa zaoberal skutočnosťou, či pri vykonávaní spornej dobrovoľnej dražby bolo dodržané ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z.z.“). Mal za nesporné, že žalovaným 1/ požiadaný znalec G.. X. U. ocenil predmet dražby vypracovaním odborného posudku č. 2/2010 a určil všeobecnú hodnotu draženej nehnuteľnosti na sumu 57.300,- eur. Zo strany žalobkyne bolo najprv v priebehu konania namietané, že dražená nehnuteľnosť vypracovaním odborného posudku bola značne podhodnotená a neskôr namietala aj to, že dražobník konal v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách, keď vykonal dražbu bez znaleckého posudku. V súvislosti s predmetnými námietkami okresný súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty predmetu dražby. Zo znaleckého posudku č. 19/2012 vypracovaného znalcom G.. Q. M. zistil, že tvrdenia žalobkyne sú pravdivé, keďže súdom ustanovený znalec predmet dražby ocenil na sumu 92.900,- eur. Poukazujúc aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/12/2013 z 28. januára 2014, uzavrel, že jednou zo základných podmienok vykonania dobrovoľnej dražby, ak je predmetom dražby nehnuteľnosť je znalecký posudok pri stanovení splnenia ďalších zákonom predvídaných skutočností, t. j., že znalecký posudok nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov a určenie povinnosti pre dražobníka zaslať znalecký posudok vlastníkovi predmetu dražby (ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ) najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Súd prvej inštancie súhlasil s námietkami žalobkyne, že žalovaná 1/ nesplnila elementárnu zákonnú povinnosť vykonať dražbu nehnuteľnosti na podklade znaleckého posudku, pričom znalecký posudok nemôže nahradiť žiaden iný úkon znaleckej činnosti a to ani v prípade, ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V konaní vznikli trovy štátu, spočívajúce v časti znalečného, vyplateného z finančných prostriedkov štátu, na náhradu ktorých má štát právo proti žalovaným v celom rozsahu.
2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 10. júla 2019 sp. zn. 9Co/322/2018 žalovanými napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V súlade s § 387 ods. 2 CSP poukázal v celom rozsahu na vecne správne odôvodnenie, s ktorým sa stotožnil. Súhlasil so záverom súdu, že žalovaný 1/ nesplnil elementárnu zákonnú povinnosť, vykonať dražbu nehnuteľnosti na podklade znaleckého posudku, pričom znalecký posudok nemôže nahradiť žiaden iný úkon znaleckej činnosti, a to ani v prípade, ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožni vykonanie ohodnotenia predmetu dražby. Odvolací súd, okrem iného dodal, že podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch znalecký posudok je zákonom upravený v § 17 tohto zákona a ostatné úkony znaleckej činnosti v § 18 zákona, podľa ktorého na vykonanie ostatných úkonov znaleckej činnosti sa primerane použije ustanovenie § 17 ods. 5 zákona (upravujúce náležitosti znaleckého posudku). Z uvedeného možno, podľa názoru odvolacieho súdu, vyvodiť, že znalecký posudok a ostatné úkony znaleckej činnosti majú obdobnú štruktúru. Odborné stanovisko spadá pod znaleckú činnosť uvedenú v § 16 zákona č. 382/2004 Z.z., avšak nejde o znalecký posudok, ktorý je osobitným úkonom znaleckej činnosti a nie je ho možné zamieňať s odborným stanoviskom, resp. odborným posudkom.
2.1. Odvolací súd ďalej uviedol, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, z ktorých vyvodil správne právne závery o tom, z akého dôvodu odborné posúdenie nepovažoval za znalecký posudok v súlade s vykonaným dokazovaním, ktorého závery vyplynuli aj zo samotného vyjadrenia znalca G.. U., ktorý pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že vypracoval iba odborný posudok, v ktorom znalec sám uvádza, že predmet dražby ocenil približne, bez podania akejkoľvek informácie zo strany vlastníčky predmetu dražby, že v odbornom posudku stanovil len cenu približnú, že nevypracoval znalecký posudok. Žalovanými uvádzané a citované súdne rozhodnutia sa týkajú výšky ohodnotenej nehnuteľnosti znaleckými posudkami, ktorá bola predmetom dražby, ktoré v prejednávanom spore nie sú relevantné, nakoľko dôvodom neplatnosti dražby v tejto veci bola skutočnosť, že vykonaná dražba nehnuteľnosti nebola vykonaná na podklade znaleckého posudku,pričom znalecký posudok nemôže nahradiť žiaden iný úkon znaleckej činnosti, a to ani v prípade, ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby. Námietka žalovaného 3/, že došlo k zmene vlastníka vydraženej nehnuteľnosti, nemá podľa odvolacie súdu vplyv na vecnú pasívnu legitimáciu na strane žalovaných. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z. účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa ods. 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2., preto okruh žalovaných zodpovedá zákonnému vymedzeniu uvedenému v citovanom § 21 ods. 4 zákona. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav, použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaných, v ktorom sa v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo a výstižne vyrovnal. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu žalovaný 2/ a žalovaný 3/ (ďalej aj „dovolatelia“) podali samostatné dovolania (obsahovo takmer totožné), prípustnosť ktorých odôvodňovali ustanovením § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Mali za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia nasledovných právnych otázok, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené: (a) či v prípade, ak v priebehu súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby dôjde k prevodu vlastníckeho práva k draženej nehnuteľnosti z vydražiteľa na inú osobu, avšak žalobca v rozpore s ustanovením § 21 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. nepodá návrh na zápis poznámky o začatí súdneho konania príslušnému okresnému úradu, katastrálny odbor, a zároveň nerozšíri okruh subjektov na strane žalovaných o súčasného vlastníka draženej nehnuteľnosti, je splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie, a teda či možno takejto žalobe vyhovieť, a (b) či posudok, ktorým sa oceňuje dražená nehnuteľnosť, ktorý znalec pomenuje ako odborný posudok, nakoľko mu záložný dlžník (v danom prípade žalobca) neumožní obhliadku nehnuteľnosti, avšak uvedený posudok obsahuje náležitosti znaleckého posudku, možno považovať za znalecký posudok.
3.1. V prípade právnej otázky pod písmenom a) sa dovolatelia nestotožnili s názorom súdov oboch nižších inštancií o tom, že účastníkom konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nemusí byť súčasný vlastník spornej nehnuteľnosti, a to napriek tomu, že neexistuje zápis poznámky o začatí súdneho konania v katastri nehnuteľností, ale len navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa ods. 2. Podľa názoru žalovaných 2/ a 3/ právny názor odvolacieho súdu síce korešponduje s ustanovením § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z, ktoré však vôbec nerieši situáciu, kto má byť účastníkom súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v prípade, ak si žalobca nesplní povinnosť uvedenú v ustanovení § 21 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. a neoznámi príslušnému okresnému úradu, katastrálny odbor, začatie súdneho konania a následne dôjde k prevodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na tretiu osobu. Podľa ich názoru prejednávanú situáciu rieši ustanovenie § 228 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. V čase prevodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti na tretiu osobu nebola na LV č. XXXX, k.ú. X. P., na ktorom je sporná nehnuteľnosť evidovaná, nebola zapísaná žiadna poznámka o vedení súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. S poukazom na uvedené skutočnosti a na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. mali dovolatelia za to, že výrok rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu z dôvodu absencie zápisu poznámky o súdnom konaní v katastri nehnuteľností v čase prevodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti nie je pre novú vlastníčku spornej nehnuteľnosti G.. D. C. záväzný, a preto uvedené rozsudky nie sú ani materiálne vykonateľné. Súčasná vlastníčka spornej nehnuteľnosti G.. D. C. pritom bola dobromyseľná v tom, že spornú nehnuteľnosť nadobudla od žalovaného 2/ bez akéhokoľvek obmedzenia nakladať s nimi. Žalovaní 2/ a 3/ mali za to, že v konaní nebola splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie, a z toho dôvodu mala byť žaloba zamietnutá.
3.2. V prípade právnej otázky pod písmenom b) sa dovolatelia nestotožnili s právnym názorom súdov oboch nižších inštancií o tom, že „konaná dražba nehnuteľnosti nebola vykonaná na podklade znaleckého posudku, pričom znalecký posudok nemôže nahradiť žiaden iný úkon znaleckej činnosti, a to ani v prípade, ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby“. Mali za to, že oba súdy vec nesprávne právne posúdili vzhľadom na zásadu posudzovania písomností (úkonov) podľa ich obsahu, nie podľa nadpisu. Žalovaní poukázali na vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti SR, podľa ktorého odborný posudok vypracovaný menovaným znalcom zapísaným v zozname znalcov podľa svojho obsahu spĺňa náležitosti znaleckého posudku, pretože obsahuje všetky náležitosti, ktoré znalecký posudok má mať. Taktiež poukázali na to, že samotný zákon č. 527/2002 Z.z. v ustanovení § 21 ods. 3 počíta s možnosťou vykonania ohodnotenia predmetu dražby aj bez vykonania obhliadky, k čomu došlo v posudzovanom prípade, nakoľko žalobkyňa neumožnila menovanému znalcovi vykonanie obhliadky spornej nehnuteľnosti, čo bolo dôvodom toho, že znalec nazval svoj posudok odborným posudkom, aj keď obsahovo spĺňa náležitosti znaleckého posudku. Poznamenali, že použitím takéhoto posudku v dobrovoľnej dražbe žalobkyňa neutrpela nijakú ujmu, lebo z vykonaného dokazovania vyplýva, že dražby sa zúčastnili siedmi dražitelia, ktorí licitovaním zvýšili znaleckú cenu o štvrtinu, teda reálnu cenu draženej nehnuteľnosti určil dopyt. Vyššiu cenu nebol ochotný zaplatiť nikto. Žalovaní 2/ a 3/ žiadali dovolací súd, aby rozsudok odvolacieho súdu zmenil a žalobu zamietol alebo alternatívne, aby rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
3.3. Žalovaný 2/ zároveň požiadal dovolací súd, aby odložil právoplatnosť napadnutého rozsudku, a to až do právoplatného rozhodnutia o dovolaní. Dal do pozornosti, že žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva k draženej veci voči súčasnej vlastníčke v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. 36C/27/2019, pričom dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je základom pre nárok uplatňovaný žalobkyňou vo vyššie uvedenom súdnom konaní. V prípade, ak by k odkladu právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu nedošlo a medzičasom by sa konanie vedené na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. 36C/27/2019 právoplatne skončilo a žalobkyňa by bola určená za vlastníčku spornej nehnuteľnosti a zapísaná v katastri nehnuteľností, žalobkyňa by mohla predmetnú nehnuteľnosť scudziť, čo by jednak bolo dôvodom pre ďalšie súdne spory týkajúce sa spornej nehnuteľnosti. Mali za to, že uvedené je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa.
4. Žalobkyňa sa vo svojom vyjadrení k dovolaniam žalovaných 2/ a 3/ uviedla, že dovolateľmi nastolené právne otázky sú jasne a zrozumiteľne riešené priamo zákonom, preto neboli splnené zákonom stanovené podmienky na podanie dovolania. K otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaných uviedla, že skutočnosť, že v priebehu konania došlo k prevodu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti nemá žiaden vplyv na okruh účastníkov konania o neplatnosť dražby a nevedie k záveru o neexistencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaných. Žalobkyňa poukázala na to, že právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva je absolútne neplatný, nakoľko žalovaný 2/ predmetnú nehnuteľnosť scudzil protiprávne, v rozpore s vydaným predbežným opatrením, ktoré mu zakazovalo s nehnuteľnosťou nakladať. K názorom žalovaných 2/ a 3/, že odborný posudok znalca G.. X. U. možno bez akýchkoľvek pochybností považovať za znalecký posudok, žalobkyňa poukázala na to, že v priebehu konania preukázala, že odborný posudok nebol nesprávne označený, ale ide skutočne o odborný posudok, vzhľadom na vyjadrenie znalca G.. X. U., uvedené v zápisnici spísanej 30. apríla 2014 na Okresnom riaditeľstve PZ v Košiciach. Navyše odborný posudok znalca svojou kvalitou, komplexnosťou a odbornosťou nespĺňa podmienky znaleckého posudku. Preto navrhla podané dovolania odmietnuť podľa § 447 písm. f/ CSP, alternatívne podľa § 448 CSP zamietnuť.
4.1. Žalovaný 2/ sa stotožnil s dovolaním žalovaného 3/, vzhľadom na to, že ide o dovolanie podané z rovnakých dôvodov.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.
6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
7. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
8. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
10. Žalovaný 2/ a žalovaný 3/ prípustnosť podaného dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Pre procesnú situáciu, v ktorej § 421 ods. 1 písm. b/ CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní. Otázkou relevantnou z hľadiska citovaného zákonného ustanovenia môže byť pritom len otázka právna (teda v žiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).
11. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP predpokladá, že právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od 1. júla 2016 dáva dovolaciemu súdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ riešená. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej činnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.
12. Vo vzťahu k právnej otázke nastolenej dovolateľmi pod písmenom a), t.j. či v prípade, ak v priebehu súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby dôjde k prevodu vlastníckeho práva k draženej nehnuteľnosti z vydražiteľa na inú osobu, avšak žalobca v rozpore s ust. § 21 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. nepodá návrh na zápis poznámky o začatí súdneho konania príslušnému okresnému úradu, katastrálny odbor, a zároveň nerozšíri okruh subjektov na strane žalovaných o súčasného vlastníka draženej nehnuteľnosti, je splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie, a teda či možno takejto žalobe vyhovieť“, dovolací súd uvádza, že okruh účastníkov súdneho konania o neplatnosťdražby je taxatívne vymedzený v § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., kde je výslovne uvedené, že okrem iných účastníkom je vydražiteľ, ktorým v zmysle § 2 písm. g/ zákona je účastník dražby, ktorému bol udelený príklep. Týmto je v danom prípade je žalovaný 2/. Ustanovenie § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z tvorí právna norma procesnoprávnej povahy ("účastníkmi súdneho konania..."), ktorá je lex specialis normou k ustanoveniam Civilného sporového poriadku definujúcim okruh účastníkov sporového konania. Okruh účastníkov konania o neplatnosť dražby je tak stanovený zákonom povahy lex specialis k definícii účastníkov konania v procesnom kódexe, normou procesnoprávnej povahy. Vzhľadom na uvedené je okruh účastníkov súdneho konania v danom prípade správny, v súlade s ustanovením § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z, nakoľko vydražiteľom nemôže byť ten na koho bola vydražená nehnuteľnosť následne prevedená.
12.1. Otázku pasívnej vecnej legitimácie účastníkov konania o neplatnosti dražby na strane žalovaných riešil najvyšší súd v konaní sp. zn. 5Cdo/220/2018, keď pri rozhodovaní o návrhu žalobcov o pristúpení účastníka na strane žalovaných v bode 6. uznesenia z 31. mája 2021 sp. zn. 5Cdo/220/2018 vyslovil právny názor, v zmysle ktorého „Podľa ustanovenia § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. sú účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2...Konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je osobitným druhom civilného konania, pri ktorom je okruh účastníkov konania stanovený priamo zákonom. Ako je uvedené v citovanom § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, aktuálny vlastník vydraženej veci, na ktorého bola prevedená zo strany vydražiteľa, nie je ani jedným zo subjektom uvedených v tomto ustanovení, preto návrhu na pristúpenie dovolací súd nemohol vyhovieť.“ K predmetnému rozhodnutiu najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/220/2018 dovolací súd poznamenáva, že bolo vydané po vyhlásení napadnutého rozsudku, a preto o ňom tak vo veci konajúci odvolací súd ako aj dovolateľ (vo väzbe na ním formulovanú otázku podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP) nemohli mať žiadnu vedomosť.
13. Taktiež v prípade právnej otázky nastolenej dovolateľmi pod písmenom b), t.j. „či posudok, ktorým sa oceňuje dražená nehnuteľnosť, ktorý znalec pomenuje ako odborný posudok, nakoľko mu záložný dlžník (v danom prípade žalobca) neumožní obhliadku nehnuteľnosti, avšak uvedený posudok obsahuje náležitosti znaleckého posudku, možno považovať za znalecký posudok“ sa dovolací súd nestotožnil s názorom dovolateľov, že uvedená otázka nebola v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu doposiaľ riešená, pretože najvyšší súd vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 12/2013 z 28. januára 2014 dospel k záveru, že „jednou zo základných podmienok vykonania dobrovoľnej dražby (ak je predmetom dražby nehnuteľnosť), je znalecký posudok, pri stanovení splnenia ďalších zákonom predvídaných skutočností, t.j., že znalecký posudok nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov a určenie povinnosti pre dražobníka, zaslať znalecký posudok vlastníkovi predmetu dražby (ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ) najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Je teda nepochybné, že zákon ako podmienku vykonania dobrovoľnej dražby striktne vyžaduje znalecký posudok a teda len znalecký posudok môže určiť hodnotu predmetu dražby.“, z ktorého pri svojom rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie i odvolací súd, keď odborné posúdenie znalcom nepovažovali za znalecký posudok v súlade s vykonaným dokazovaním, najmä s ohľadom na samotné vyjadrenie znalca G.. U., ktorý pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že vypracoval iba odborný posudok, nie znalecký posudok.
14. So zreteľom na uvedené dovolací súd uzatvára, že žalovaný 2/ a 3/ vo svojich dovolaniach neopodstatnene vytýkali, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1CSP), a preto dovolania ako nedôvodné zamietol podľa § 448 CSP.
15. Podľa § 444 ods. 1 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP, a preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie (napr. 4Cdo/144/2019, 4Cdo/108/2019, 9Cdo 72/2020, 9Cdo 184/2020).
16. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.