Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 Cdo 122/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. L., advokátkou v B., proti žalovanému Ing. M., bývajúcemu v B.,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou A., so sídlom v B., v mene ktorej koná konateľ a advokát
Mgr. P. – V., o zaplatenie 4.315,20 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava
I pod sp. zn. 9 C 158/2007, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25.
januára 2012 sp. zn. 4 Co 260/2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. januára 2012 sp. zn. 4 Co 260/2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 8. februára 2011 č.k. 9 C 158/2007-144 žalobu
žalobcu o zaplatenie 4.315,20 Eur zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Právne rozhodnutie zdôvodnil § 524 ods. 1, 2, § 525
ods. 1, 2, § 529 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vykonaným dokazovaním, na základe ktorého
mal preukázané, a to zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo 14. septembra 2007, uzavretej medzi
žalobcom ako postupníkom a Advokátskou kanceláriou JUDr. J. ako postupcom, že predmetom
postúpenia na žalobcu mala byť pohľadávka vzniknutá na základe Zmluvy o poskytovaní
právnych služieb z 24. mája 2007. Táto zmluva podľa názoru súdu prvého stupňa však nikdy
nenadobudla platnosť. Zdôraznil, že v zmysle článku IV je zmluva platná dňom jej podpísania
oboma zmluvnými stranami, t.j. JUDr. J. na strane jednej a Ing. M. a P. na strane druhej, ktorá
2
zmluvu nikdy nepodpísala. Mal preto za to, že na žalobcu bola postúpená neexistujúca
pohľadávka. Uviedol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu rozsudkom z 25. januára 2012 sp. zn.
4 Co 260/2011 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Vychádzal z § 524 ods. 1 Občianskeho
zákonníka pri zdôraznení, že nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky vždy
je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú) a existujúcu. Poukázal na čl. III Zmluvy
o poskytovaní právnych služieb z 24. mája 2007, keď sa jej strany mali dohodnúť na odmene
za vykonanie predmetu zmluvy vo výške 100 000 Sk, každá v jednej polovici a za zabezpečenie
podkladov potrebných k podpisu zmluvy (o predaji nehnuteľnosti) na čiastku 30 000 Sk, každý
v jednej polovici (teda u žalovaného by povinnosť zaplatiť odmenu predstavovala 65 000 Sk).
Podľa názoru odvolacieho súdu však k nadobudnutiu platnosti zmluvy o poskytovaní právnych
služieb nedošlo z dôvodu, že táto nebola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami
(čl. IV zmluvy). K podpisu zmluvy nedošlo bývalou manželkou žalovaného P., a tak ani k vzniku
pohľadávky na základe tejto písomnej zmluvy v prospech JUDr. J., z ktorého dôvodu táto ako
postupca nemohla preniesť takúto pohľadávku voči žalovanému ako postupca na žalobcu ako
postupníka zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej táto pohľadávka voči
žalovanému neexistovala a navyše ani v uvedenej sume 130 000 Sk (výška pohľadávky voči
nemu by inak bola len vo výške 65 000 Sk). Z tohto dôvodu nepovažoval žalobcu za aktívne
legitimovaného v konaní. Uviedol, že aktívne legitimovanou by mohla byť JUDr. J., keďže
v prípade neplatnosti písomnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb by bolo možné vychádzať
ako z dohody o poskytovaní právnych služieb uzavretej konkludentne.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Prípustnosť dovolania
vyvodzoval z § 237 písm. f/ O.s.p. t.j., že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť
pred súdom konať a to najmä v súvislosti s nenáležitým (rozporným) zdôvodnením rozhodnutia,
keď na jednej strane pripustil existenciu pohľadávky a vzápätí jej existenciu odmietol tým,
že na žalobcu bola postúpená neexistujúca pohľadávka. Ako dovolací dôvod uvádzal nesprávne
právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Zdôraznil, že bez ohľadu na právne
posúdenie zmluvy o poskytovaní právnych služieb, u žalovaného vzniklo poskytnutím služieb
3
bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať s poukazom na § 451a nasl. Občianskeho
zákonníka. V konaní bolo preukázané, že žalovaný si služby objednal a za tým účelom podpísal
aj označenú zmluvu, ktorá ho zaväzuje. Odvolací súd pripustil, že aktívne legitimovanou bola
právna predchodkyňa žalobcu, keďže v prípade neplatnosti písomnej zmluvy by bolo možné
vychádzať ako z dohody o poskytovaní právnych služieb uzavretej konkludentne, potom rovnaké
právo prislúcha aj žalobcovi, na ktorého bola postúpená existujúca pohľadávka voči žalovanému,
došlo k jej platnému postúpeniu, a preto je aktívne legitimovaný na jej uplatnenie v súdnom
konaní. Dovolateľ žiadal, aby dovolací súd rozhodnutia súdov nižších súdov zrušil a vec vrátil
Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.
Žalovaný považoval dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne
správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr,
či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd je podľa § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom podaného dovolania
i uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie odôvodnené,
dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto
opravného prostriedku. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p.
(v danej veci v znení účinnom do 31. decembra 2014).
Zákonné ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté
niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia
(ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne
4
rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti konať pred súdom a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
S prihliadnutím na námietku dovolateľa, ale tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242
ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa komplexne
zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.
Dovolateľ nenamietal, že by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237
písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. a existencia procesnej vady takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní
najavo.
Dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti konať pred
súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že odvolací súd svoje
rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Dospel k záveru, že konanie je takouto vadou postihnuté.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania
na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny
poriadok priznáva.
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom
5
súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný
účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.
V preskúmavanej veci súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu. Odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa uzavrel, že žalobca nie je v konaní
aktívne vecne legitimovaný, keď zdôraznil, že zo Zmluvy z 24. mája 2007 (uzavretej medzi
JUDr. J. a žalovaným) o poskytovaní právnych služieb, z ktorej bola pohľadávka predmetom
postúpenia (Zmluva zo 14. septembra 2007 uzavretá medzi JUDr. J. a žalobcom) vyplýva, že táto
nenadobudla platnosť a postúpená pohľadávka je ako taká neexistujúca. Toto tvrdenie však
odporuje dôvodom rozhodnutia odvolacieho súdu, keď tento pripúšťa vznik pohľadávky voči
žalovanému v polovici 2 157,60 Eur (65 000 Sk) a teda pohľadávku za existujúcu, a tiež prípadnú
aktívnu vecnú legitimáciu JUDr. J., za predpokladu, že by bolo možné zmluvu o poskytovaní
právnych služieb považovať za konkludentne uzavretú. Odvolací súd vzhľadom na uvedené
potom bez ďalšieho nevysvetlil, či predmetnú zmluvu považoval za čiastočne platnú (vo vzťahu
k žalovanému) a aký dopad čiastočná platnosť zmluvy by mohla mať na platnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky a prečo túto zmluvu (s ohľadom na ním tvrdené okolnosti) považoval za
neplatnú ako celok. Odvolací súd vzhľadom na ním uvedenú genézu prejednávanej veci
prezentovanú v dovolaním napadnutom rozhodnutí, spôsobom logicky kompaktným a bez
rozporov a vnútorných protirečení nevysvetlil potvrdzujúci právny záver súdu prvého stupňa
o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
6
Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň
musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí
byť preskúmateľné. V prejednávanej veci nie je možné preskúmať správnosť postupu.
To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký,
ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však
ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29;
Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko
z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov
a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Uvedená skutočnosť, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť
považované za správne.
Procesná vada podľa § 237 písm. f/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež
dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané
v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na dôvod zrušenia sa nezaoberal
ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní.
7
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako aj dovolacieho
konania (§ 243 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. októbra 2015
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová