4 Cdo 120/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P. T., s.r.o., so sídlom J., proti žalovanej M. č. K., K., zastúpenej JUDr. I. P., advokátom v K., o zaplatenie 1 975,04 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 42 C 270/2005, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 29. januára 2010 sp.zn. 3 Co 389/2009 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d mi e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach uznesením z 29. januára 2010 sp.zn. 3 Co 389/2009 potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice II z 20. októbra 2009 č.k. 42 C 270/2005-239, ktorým pripustil, aby z konania na strane žalobcu vystúpil Ing. R. R., nar. X., bytom M. a na jeho miesto vstúpila spoločnosť P. T., s.r.o., so sídlom J., IČO : X.. Zhodne so súdom prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z ustanovenia § 92 ods. 2, 3 O.s.p. keď dospel k záveru, že v danej veci boli splnené všetky podmienky pre vyhovenie návrhu na zámenu účastníkov. Nepochybne nastala právna skutočnosť uvedená v § 92 ods. 2 O.s.p., t.j. skutočnosť, ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv, o ktorých sa koná. Takouto právnou skutočnosťou v danom prípade je zmluva o postúpení pohľadávky z X. a súhlas obchodnej spoločnosti P. T., s.r.o. so vstupom do konania 1. októbra 2009 v súlade s § 92 ods. 3 O.s.p. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa odvolací súd vyporiadal aj s námietkou žalovanej v prekážke veci rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O.s.p.), keď dospel k záveru, že v danej veci o takúto prekážku nejde, lebo ide o procesné rozhodnutie, v ktorom súd prvého stupňa pripustil zámenu účastníkov potom, čo s návrhom na zámenu účastníkov súhlasila P. T., s.r.o. Uznesenie Okresného súdu Košice II z 24. marca 2009 č.k. 42 C 270/2005-222 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 24. septembra 2009 sp.zn. 5 Co 187/2009, ktorým súd prvého stupňa zámenu účastníkov navrhovanú žalobcom Ing. R. R. nepripustil, nie je prekážkou veci rozhodnutej, lebo v pôvodnom konaní žalobca nepredložil súhlas nadobúdateľa práva, teda spoločnosti P. T., s.r.o. K. so vstupom do konania. Nový návrh žalobcu na zámenu, účastníka konania zo 14. októbra 2009 spĺňa všetky náležitosti ustanovenia § 92 ods. 2, 3 O.s.p., teda okrem zmluvy o postúpení pohľadávky aj súhlas P. T., s.r.o. so vstupom do konania z 1. októbra 2009. Pretože procesné rozhodnutie z 24. marca 2009 č.k. 42 C 270/2009-222 v spojení s uznesením z 24. septembra 2009 sp.zn. 5 Co 187/2009 nie je prekážkou veci rozhodnutej pre uznesenie z 20. októbra 2009 č.k. 42 C 270/2005-239, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým pripustil zámenu účastníkov na strane žalobcu ako vecne správne v súlade s ustanovením§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie žalovaná. Ako dôvod uvádzala „zmätočnosť podľa § 237 O.s.p.“. Poukázala na to, že zmyslom zámeny účastníkov je odstránenie nedostatku aktívnej legitimácie, ktorá vyplýva z hmotného práva. Pri singulárnej sukcesii nový účastník nevstupuje automaticky zo zákona do procesných práv, ale na základe postupu podľa § 92 ods. 2, 3 O.s.p. Pôvodný žalobca zmluvou o postúpení pohľadávky stratil vecnú legitimáciu, stratil procesnú subjektivitu. Nový nositeľ hmotnoprávnych práv v zmysle uznesenia Okresného súdu Košice II z 24. marca 2009 č.k. 42 C 270/2005-222 a uznesenia Krajského súdu v Košiciach z 24. septembra 2009 sp.zn. 5 Co 187/2009 sa nestal nositeľom procesnoprávnych práv. Nedostatok vecnej legitimácie pôvodného žalobcu v spojitosti s uzneseniami súdov, ktoré nepripustili zámenu účastníkov je dôvodom zastavenia konania, resp. zamietnutia žaloby v celom rozsahu. Navrhol uznesenia oboch stupňov zrušiť a konanie zastaviť.
Žalobkyňa sa na dovolanie žalovanej písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/, veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Žalovaná napadla dovolaním uznesenie, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. proti ktorým je dovolanie prípustné. Prípustnosť podaného dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Vzhľadom na to by dovolanie žalovanej mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená.
Žalovaná v dôvodoch svojho dovolania len všeobecne uvádza prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. bez konkrétneho vymedzenia vady, ktorou by konanie pred odvolacím súdom malo trpieť. Žalovanou namietaný prípadný nedostatok vecnej legitimácie sa ukáže až v konečnom rozhodnutí o veci. Jej nedostatok žiadnu vadu konania nespôsobuje, vedie k zamietnutiu žaloby na začatie konania meritórnym rozhodnutím. Pokiaľ žalovaná v dôvodoch dovolania poukazuje na predchádzajúce rozhodnutia súdov nižších stupňov (o nepripustení zámeny účastníkov), dovolací súd odkazuje na dôvody uznesenia (ktoré uznesenie je predmetom prieskumu dovolacím súdom), s dôrazom na tú skutočnosť, že išlo o rozhodnutia procesnej povahy, ktoré nevytvárali žiadnu prekážku pre rozhodnutie o novom návrhu žalobcu o pripustení zámeny účastníkov.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie ods. 2 tohto ustanovenia, pretože žalobkyni v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. júna 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová