4Cdo/1196/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa H., bývajúceho v D., proti odporcom 1/ Krajskému súdu v Banskej Bystrici, 2/ JUDr. R., 3/ Mgr. P., 4/ Mgr. D., o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 9 C 482/2013, o dovolaniach navrhovateľa proti uzneseniam Okresného súdu Banská Bystrica zo 16. decembra 2013 č.k. 9 C 482/2013-3 a z 27. februára 2014 č.k. 9 C 482/2013-24, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. mája 2014 sp. zn. 13 Co 658/2014 a proti oznámeniu Okresného súdu Banská Bystrica z 20. januára 2014, takto

rozhodol:

Konanie o dovolaniach z a s t a v u j e.

Odporcom 1/ až 4/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené 13. decembra 2013 navrhovateľ podal „Návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa O.s.p.“. Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo 16. decembra 2013 č.k. 9 C 482/2013-3 a uznesením z 27. februára 2014 č.k. 9 C 482/2013-24 vyzval navrhovateľa, aby tento návrh doplnil riadnym označením odporcov, opísaním rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, aby vysvetlil, v čom spočíva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a primerane konkretizoval, čoho (rozhodnutia akého znenia) sa domáha predbežným opatrením a čoho sa mieni domáhať návrhom vo veci samej. Obe tieto uznesenia napadol navrhovateľ dovolaním, v ktorom namietal, že ním boli porušené jeho ústavné práva.

Okresný súd Banská Bystrica oznámením z 20. januára 2014 oznámil navrhovateľovi, že ho so žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu odkazuje na Centrum právnej pomoci, ktoré podľa Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 1. januára 2012 je jediným orgánom, ktorý môže žiadateľovi ustanoviť advokáta na zastupovanie; súdy úž takúto právomoc nemajú. Aj proti tomuto oznámeniu podal navrhovateľ dovolanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 20. mája 2014 sp. zn. 13 Co 658/2014 odvolanienavrhovateľa proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 27. februára 2014 odmietol s poukazom na ustanovenie § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Aj toto uznesenie napadol navrhovateľ dovolaním, v ktorom namietal, že ním boli porušené jeho ústavné práva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či sú splnené procesné predpoklady pre to, aby dovolaním napadnuté rozhodnutia boli podrobené dovolaciemu prieskumu.

Pokiaľ dovolateľ napadol dovolaním uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. mája 2014 sp. zn. 13 Co 658/2014, je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu.

Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (§ 103 O.s.p.). Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.).

Pri rozhodovaní o tomto dovolaní mal dovolací súdu na zreteli, že podľa § 241 ods. 1 O.s.p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa; dovolací súd je pritom povinný skúmať (preverovať), či táto podmienka je splnená.

Už z množstva súdnych konaní navrhovateľa vedených proti rôznym fyzickým a právnickým osobám, v ktorých navrhovateľ podal dovolania (por. napríklad právne veci vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 Cdo 56/2011, 3 Cdo 20/2012, 3 Cdo 213/2012, 8 Cdo 369/2014, 3 Cdo 58/2010, 6 Cdo 178/2012, 4 Cdo 445/2013, 3 Cdo 368/2015) má tento účastník konania nespochybniteľnú vedomosť o tom, že v dovolacom konaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky musí byť zastúpený advokátom. Skutočnosť, že navrhovateľ túto vedomosť má, potvrdil v danom prípade napríklad v podaniach, ktoré sú v spise založené na č. l. 12, 20, 50, 82.

V danom prípade navrhovateľ, ktorý požiadal o ustanovenie zástupcu pre konanie z radov advokátov, bol súdom odkázaný so svojou žiadosťou na Centrum právnej pomoci (por. oznámenie Okresného súdu Banská Bystrica z 23. júna 2015).

Centrum právnej pomoci, kancelária Žiar nad Hronom oznámilo listom z 11. augusta 2015 súdu prvého stupňa, že v tejto právnej veci neeviduje žiadosť navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci.

Výzvou Okresného súdu Banská Bystrica zo 7. októbra 2015 doručenou navrhovateľovi do vlastných rúk 22. októbra 2015 bol navrhovateľ vyzvaný na predloženie plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní. Navrhovateľ na túto výzvu reagoval ďalšou žiadosťou o ustanovenie advokáta pre dovolacie konanie súdom.

V nadväznosti na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že navrhovateľ nerešpektoval výzvu, ktorá mala viesť k splneniu osobitnej podmienky dovolacieho konania uvedenej v § 241 ods. 1 O.s.p. So zreteľom na uvedený postoj navrhovateľa zostal nedostatok tejto podmienky dovolacieho konania neodstránený. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. mája 2014 sp. zn. 13 Co 658/2014 zastavil (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p.).

Pokiaľ navrhovateľ podal dovolanie proti uzneseniam Okresného súdu Banská Bystrica zo 16. decembra 2013 č.k. 9 C 482/2013-3 a z 27. februára 2014 č.k. 9 C 482/2013-24, dovolací súd uvádza, že účastník konania v zmysle § 236 O.s.p. môže dovolaním napadnúť iba právoplatné rozhodnutieodvolacieho súdu. Odvolacím súdom je krajský súd, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.) a Najvyšší súd Slovenskej republiky, ak rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa (§ 10 ods. 2 O.s.p.).

V danom prípade dovolanie smeruje voči rozhodnutiu okresného súdu ako súdu prvého stupňa. Dovolaním je teda napadnuté rozhodnutie iného, než odvolacieho súdu. Takéto rozhodnutie nemožno napadnúť dovolaním.

Z dôvodu, že dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolaní smerujúcich proti rozhodnutiu iného ako odvolacieho súdu. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu na prejednanie veci patriacej do právomoci súdov je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, so zreteľom na ktorý súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica zo 16. decembra 2013 č.k. 9 C 482/2013-3 a o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica z 27. februára 2014 č.k. 9 C 482/2013-24 zastavil.

Navrhovateľ napadol dovolaním aj oznámenie Okresného súdu Banská Bystrica z 20. januára 2014, ktorým súd prvého stupňa podľa § 30 O.s.p. odkázal navrhovateľa so žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu na Centrum právnej pomoci. Takéto oznámenie nie je rozhodnutím a nevzťahujú sa na neho požiadavky kladené na obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia, preto nie je spôsobilým predmetom dovolania.

Ako bolo uvedené už vyššie, dovolanie je prípustné iba proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Predmetné dovolanie ale nesmeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ani v tomto prípade nie je funkčne príslušný rozhodnúť o tomto dovolaní. Konanie o ňom muselo byť preto zastavené (§ 104 ods. 1 veta prvá v spojení s § 243c O.s.p.).

O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.