Najvyšší súd

4 Cdo 119/2011

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne T. H., bytom B.,

zastúpenej JUDr. T. S., advokátom v B., proti žalovanému M. S., bytom B.B., o zaplatenie

1 991,64 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 13 C 78/2007,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 20. októbra 2010 sp. zn.  

10 Co 89/2010, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 20. októbra

2010 sp. zn. 10 Co 89/2010   z r u š u j e   a vec vracia Krajskému súdu v Trnave na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Senica rozsudkom z 18. novembra 2009 č.k. 13 C 78/2007-181

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 991,64 € s 9 %-ným ročným úrokom

z omeškania od 8.7.2004 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 867,54 € do rúk

právneho zástupcu žalobkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie

oprel o ustanovenia § 36 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1, § 41, § 51, § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a v odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,

že žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko v konaní bolo preukázané, že medzi žalobkyňou

a žalovaným prišlo k platnému uzavretiu dohody zo dňa 7.5.2004. Pokiaľ žalovaný namietal,

že túto dohodu nepopísal, toto tvrdenie bolo vyvrátené znaleckým posudkom znalca z odboru

písmoznalectva, ktorý v závere označil žalovaného za pisateľa podpisu na predmetnej dohode,

a to s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou. Dohodou zo dňa 7.5.2004  

sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 60 000,- Sk do dvoch mesiacov od podpísania

dohody, a to za prepis pôdy získanej dedičstvom na katastri B. Súd platnosť dohody riešil ako

predbežnú otázku a teda zaoberal sa aj jej obsahom, pričom je zrejmé, že dôvod poskytnutia

finančných prostriedkov v dohode nie je špecifikovaný presne, nie je uvedený právny titul, na

základe ktorého by mali byť finančné prostriedky poskytnuté, nie sú presne špecifikované nehnuteľnosti, o prevod ktorých sa jedná. V tejto časti sa súd priklonil k právnemu názoru

právneho zástupcu žalovaného a považoval právny úkon v tejto časti za neurčitý

a nezrozumiteľný, ktoré skutočnosti robia právny úkon absolútne neplatným, avšak len v časti

s prihliadnutím k § 41 Občianskeho zákonníka sa dôvody neplatnosti (neurčitosť

a nezrozumiteľnosť) vzťahujú len na časť právneho úkonu, a to v podstate na dôvod

poskytnutia finančných prostriedkov. Uvedená skutočnosť vyplynula z toho, že dohodu

spisovala žalobkyňa ako osoba dostatočne neznalá práva, táto časť je však oddeliteľná  

od ostatného obsahu právneho úkonu, pričom z predmetnej dohody je zrejmé, kto komu  

má poskytnúť peniaze, v akej výške, ako aj aká je splatnosť záväzku, teda vo zvyšku

považoval súd právny úkon za platný. Nestotožnil sa s tvrdením právneho zástupcu

žalovaného, že v dohode bola vyjadrená odkladacia podmienka, ktorá nebola splnená, keď

z obsahu dohody podľa názoru prvostupňového súdu nevyplýva, že by išlo o podmienku, ale

len o dôvod poskytnutia finančných prostriedkov, avšak v tejto časti bol právny úkon

absolútne neplatný. V dohode si účastníci dohodli aj splatnosť zaplatenia sumy 60 000,- Sk,

a to do dvoch mesiacov od podpísania dohody. Žalovaný sa teda dňom 8.7.2004 dostal  

do omeškania, preto je povinný zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaného rozsudkom z 20. októbra 2010 sp. zn.

10 Co 89/2010 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.

Žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 238,50 € do rúk jeho

advokáta do troch dní. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa zistil skutkový

stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel

k správnym skutkovým zisteniam, no vec nesprávne právne posúdil. S poukazom na obsah

dohody podpísanej účastníkmi konania 7.5.2004, časové súvislosti a obsah dvoch kúpnych

zmlúv týkajúcich sa nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., uzatvorených

medzi žalobkyňou spolu so žalovaným a ostatnými spoluvlastníkmi ako predávajúcimi a A.

a P. H. (prvá zmluva) a I. L. (druhá zmluva) ako kupujúcimi s tým, že Správa katastra S.

povolila vklad vlastníckeho práva na základe prvej kúpnej zmluvy dňa 7.6.2004 a vkladové

konanie na základe druhej kúpnej zmluvy zastavila vzhľadom na neodstránenie vád, odvolací

súd pri riešení otázky platnosti dohody zo 7.5.2004, vychádzajúc z ustanovenia § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka vyslovil názor, že predmetná dohoda uzatvorená medzi účastníkmi

konania je absolútne neplatná pre jej neurčitosť, pretože nemožno z nej jednoznačne

individualizovať, čo bolo predmetom dohody a formulácia „prepis pôdy získanej dedičstvom v katastrálnom území B.“ nie je dostatočne určitá, nakoľko nehnuteľnosti nie sú

individualizované listom vlastníctva, na ktorom sú vedené, parcelným číslom, druhom

a výmerou pozemkov, ako aj spoluvlastníckym podielom. V prípade, že by i medzi

účastníkmi bolo nesporné, že išlo o „pôdu získanú dedičstvom v katastrálnom území B.“,

určite medzi nimi nevládla zhoda, či sa dohoda mala týkať všetkých nehnuteľností získaných

dedičstvom. V závere odvolací súd poznamenal, že i v prípade, že by sa dospelo k záveru, že

predmetná dohoda je platná, nedošlo by k splatnosti dojednanej sumy, nakoľko nedošlo  

k prepisu všetkej pôdy, pretože vkladové konanie týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva na

základe druhej zmluvy bolo zastavené a teda žalobkyni nevznikol nárok na zaplatenie tejto

sumy.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, navrhla  

ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne ho navrhla zmeniť

a svojej žalobe vyhovieť. V dôvodoch dovolania namietala, že napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

O.s.p.). Poukázala na to, že medzi ňou a žalovaným došlo dňa 7. mája 2004 k riadnemu

uzavretiu obojstrannej dohody, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť jej sumu 60 000,- Sk, t.j. 1 991,64 € za prepis pôdy získanej dedičstvom v katastri B.. Žalovaný najprv

jednoznačne popieral svoj vlastnoručný podpis na tejto zmluve,   až po preukázaní jeho

pravosti na základe znaleckého dokazovania sa zameral na spochybnenie platnosti dohody

ako takej. Vyslovila nesúhlas s právnym názorom odvolacieho súdu, že dohoda zo dňa

7.5.2004 je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti

a neurčitosti spočívajúcej v chýbajúcej identifikácii nehnuteľností (pozemkov), za ktorých

prevod mali byť finančné prostriedky poskytnuté. Predmetná dohoda jednoznačne uvádza, že

peniaze mali byť poskytnuté za „prepis pôdy získanej dedičstvom v katastri B.“. Hoci

pozemky nie sú identifikované uvedením parcelných čísiel a výmer, z okolností uzavretia

dohody je nepochybne určiteľné, akej pôdy – pozemkov sa dohoda týkala. Žalobkyňa koncom

roka 2003 zdedila len nehnuteľnosti – pozemky v katastrálnom území B. a v apríli 2004 na

návrh žalovaného predávala len predmetné zdedené pozemky, preto je jednoznačne určiteľné,

že dohoda, uzavretá päť dní po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorou žalobkyňa ako jedna

z predávajúcich „prepísala“ nehnuteľnosti na tretie osoby ako kupujúcich, sa nemohla týkať

žiadnych iných nehnuteľností, ako tých, ktoré žalobkyňa zdedila v dedičskom konaní  

č. 6 D 281/03 a následne previedla kúpnou zmluvou zo 4. mája 2004. Dovolateľka taktiež

nesúhlasila so striktne formalistickým výkladom zmluvy, kedy z absencie detailnej identifikácie nehnuteľností sa snaží odvolací súd vyvodiť absolútnu neplatnosť zmluvy.  

Za nesprávny označila i právny názor odvolacieho súdu, že „prepis pôdy“ predstavuje

odkladaciu podmienku, na splnenie ktorej bolo viazané vyplatenie peňazí v zmluve. Obsahom

dohody zo 7. mája 2004 nie je odklad účinkov žiadneho právneho úkonu, ani z nej nevyplýva

vôľa účastníkov odložiť nejaké právne účinky. „Prepis pôdy“ predstavuje dôvod uzavretia

zmluvy, ako určitý hospodársky cieľ alebo iný dôvod, pre ktorý bola dohoda uzavretá.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom  

(§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.), proti rozsudku, proti ktorému je prípustné (§ 238 ods. 1

O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok

odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie  

je dôvodné.

Dovolací súd predovšetkým z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.)

skúmal existenciu vád konania taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 O.s.p. ako aj tzv.

iných vád, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Existenciu žiadnej z týchto vád dovolateľka nenamietala a nezistil ich ani dovolací súd.

Žalobkyňa v dovolaní namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo  

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný

(§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V citovanom ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú stanovené niektoré

základné náležitosti, ktoré musí vykazovať vôľa a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon.

Podľa tohto ustanovenia musí byť právny úkon urobený: a) slobodne, b) vážne, c) určite,  

d) zrozumiteľne. Pokiaľ to tak nie je a právny úkon niektoré z týchto zákonných náležitostí

nespĺňa [nie je rozhodujúce, či ide o vadu vôle sub a), b) alebo o vadu prejavu sub c), d)],

právny úkon síce vznikol a existuje, avšak je neplatný. Vo všetkých týchto prípadoch ide

o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s ohľadom na to, že  

je zároveň stanovená vo verejnom (všeobecnom) záujme priamo (automaticky) zo zákona  

(ex lege), a to od počiatku (ex tunc), ako aj bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti

dovolal. Preto právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti

z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú (súdny výrok určujúci neplatnosť

právneho úkonu nie preto potrebný). Pretože absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká

priamo zo zákona a nie na základe správania sa účastníka občianskoprávnych vzťahov,

nemôže byť tento dôsledok, t.j. absolútna neplatnosť, odvrátený ani s poukazom na princíp

dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V preskúmavanej veci odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu

zamietol, keď dohodu uzavretú medzi účastníkmi konania 7.5.2004 posúdil ako absolútne

neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre jej neurčitosť.

Právny úkon je neurčitý, a teda neplatný vtedy, ak je vyjadrený prejav vôle síce  

po jazykovej stránke zrozumiteľný, avšak nejednoznačný a tým neurčitý – zostáva jeho vecný

obsah (vrátane predmetu dohody), pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť

a preklenúť ani s použitím výkladových pravidiel (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka).  

Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí

táto určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať zo samotného textu listiny, na ktorom je prejav

vôle vyplývať zo samotného textu listiny, na ktorom je prejav vôle zaznamenaný.

V danom prípade, ako je z obsahu spisu zrejmé, účastníci konania uzavreli 7.5.2004

písomnú dohodu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal, „že za prepis pôdy získanej

dedičstvom v katastri B.“ vyplatí žalobkyni „... v celej sume 60 000,- Sk...   do dvoch

mesiacov od podpísania dohody“. Uzavretiu tejto spornej dohody predchádzalo uzavretie

dvoch kúpnych zmlúv zo 4.5.2004, na základe ktorých žalobkyňa spolu so žalovaným

a ďalšími spoluvlastníkmi previedli svoje vlastnícke (spoluvlastnícke) práva ako predávajúci, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území B., bližšie špecifikovaným

v predmetných zmluvách, v prípade prvej zmluvy, na manželov P. a A. H. a v prípade druhej

zmluvy, na I. L., ako kupujúcich. 2.6.2004 žalobkyňa podpísala dodatok č. 1 k prvej z vyššie

uvedených kúpnych zmlúv, k druhej z týchto kúpnych zmlúv však už dodatok nepodpísala.

Následne na to bol príslušnou správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe

prvej kúpnej zmluvy zo 7.6.2004 a vkladové konanie na základe druhej kúpnej zmluvy bolo

pre neodstránenie vád zastavené.

Hoci uvedené skutočnosti opisuje v dôvodoch svojho rozhodnutia aj odvolací súd,

v zásade ich nejako nehodnotí a (ne)platnosť spornej dohody uzavretej medzi účastníkmi

7.5.2004 (t.j. v deň podpisu oboch kúpnych zmlúv žalobkyňou) posudzoval výhradne

samostatne napriek tomu, že s uvedenými kúpnymi zmluvami má bezprostrednú súvislosť.

Podľa názoru odvolacieho súdu v dohode účastníkov použitá formulácia „prepis pôdy

získanej dedičstvom v katastrálnom území B.“ nie je dostatočne určitá, nakoľko nehnuteľnosti

nie sú individualizované listom vlastníctva, na ktorom sú uvedené, parcelným číslom, druhom a výmerou pozemkov, ako aj spoluvlastníckym podielom. V nadväznosti na uvedené dovolací

súd poukazuje na to, že pre posúdenie určitosti zmluvy o prevode nehnuteľností – pozemkov

je významný len prejav vôle vyjadrený v písomnej forme. Ak je preto písomná zmluva o prevode týchto nehnuteľností objektívne neurčitá (pozemky neboli označené parcelným

číslom, obcou a katastrálnym územím, v ktorom ležia) je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka neplatná, hoci jej účastníkom bolo zrejmé, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom

prevodu; v takýchto prípadoch totiž prevažuje verejný (všeobecný) záujem na určitosti

vlastníckych práv nad individuálnym záujmom účastníkov zmluvy. Vychádzajúc

z uvedeného, bol by vyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu správny, ak by

predmetom spornej dohody bol prevod nehnuteľností – pozemkov medzi účastníkmi, čo však

v danom prípade nebol. V tejto súvislosti dovolací súd súhlasí s argumentáciou žalobkyne

v dovolaní, podľa ktorej „prepis pôdy“ predstavuje dôvod uzavretia zmluvy medzi

účastníkmi, ako určitý hospodársky cieľ alebo iný dôvod, pre ktorý bola dohoda uzavretá.

Podľa názoru dovolacieho súdu je zrejmé, že spornú dohodu uzavreli žalobkyňa  

so žalovaným, je z nej zrejmý záväzok žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 60 000,- Sk  

za „prepis pôdy získanej dedičstvom v katastrálnom území B.“, ktorá   individualizácia

nehnuteľností – pozemkov, je vzhľadom na to, že nejde o zmluvu o prevode vlastníctva týchto nehnuteľností medzi žalobkyňou a žalovaným, dostatočne určitá, keďže žalobkyňa na

tretie osoby neprevádzala kúpnymi zmluvami svoje spoluvlastnícke podiely k iným

pozemkom než tie, ktoré v katastrálnom území B. zdedila a ktorú skutočnosť (odhliadnuc od

počiatočného popierania uzavretia spornej zmluvy) ani samotný žalovaný nerozporoval.

V neposlednom rade z predmetnej dohody je zrejmé i to, kedy bola medzi účastníkmi

dohodnutá suma splatná, a to do dvoch mesiacov od podpísania dohody. Určitosť záveru

odvolacieho súdu o tom, že aj v prípade, ak by medzi účastníkmi nebolo sporné, o akú „pôdu“

v dohode išlo, nevládla medzi nimi zhoda, či sa dohoda mala týkať všetkých nehnuteľností

získaných dedičstvom, nemá opodstatnenie. Nesporné totiž je, že žalobkyňa pôdu získanú

„dedičstvom v katastrálnom území B.“ previedla dvomi kúpnymi zmluvami na tretie osoby.

Ako vyplýva z čl. IV bod 1 prvej kúpnej zmluvy (v ktorej je žalovaný označený ako

predávajúci III. a žalobkyňa ako predávajúci IV.), ktorej vklad do katastra bol povolený,

zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene v celkovej výške 700 006,- Sk, pričom podľa čl. IV

bod 2 tejto zmluvy žalovanému podľa dohody účastníkov zmluvy prislúcha z kúpnej ceny

celkom 700 000,- Sk a žalobkyni prislúcha kúpna cena 1,- Sk. Na druhej strane z čl. IV bod 1

druhej kúpnej zmluvy (ktorej vklad do katastra povolený nebol), v ktorej je žalovaný taktiež

označený ako predávajúci III. a žalobkyňa ako predávajúci IV., zmluvné strany sa dohodli na

kúpnej cene v celkovej výške 105 003,- Sk, z ktorej podľa čl. IV. bod 2 tejto zmluvy, z dohodnutej kúpnej ceny zaplatí kupujúca žalovanému 1,- Sk a žalobkyni 5 000,- Sk. Ak aj

teda vkladové konanie týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva na základe druhej kúpnej

zmluvy bolo zastavené, pričom pri podpise spornej dohody   zo 7.5.2004 si žalovaný ako

dlžník nevymienil, že sumu 60 000,- Sk vyplatí žalobkyni po prepise všetkej pôdy, záver

odvolacieho súdu o tom, že medzi účastníkmi určite nevládla zhoda, či sa dohoda mala týkať

všetkých nehnuteľností získaných dedičstvom, je neudržateľný. S určitosťou totiž možno,

podľa názoru dovolacieho súdu, tvrdiť, že by žalovaný neprevzal na seba záväzok v spornej

zmluve vyplatiť žalobkyni sumu 60 000,- Sk z kúpnej ceny 1,- Sk, ktorú mal získať na

základe druhej kúpnej zmluvy, o ktorej, samozrejme, v čase uzavretia spornej dohody

vedomosť mal.

Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené uzatvára, že právne posúdenie veci

odvolacím súdom, na ktorom spočíva dovolaním napadnutý rozsudok, nezodpovedá správnej

interpretácii (ne)určitosti a teda (ne)platnosti právneho úkonu – spornej zmluvy v zmysle § 37

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa preto opodstatnene namieta, že rozsudok

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd preto zrušil dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec  

mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

  Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. novembra 2013

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková