4 Cdo 119/2008

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. A., s.r.o., so sídlom   v M., zastúpenej JUDr. J. Š., advokátom so sídlom v T., proti žalovanej Obci V., zastúpenej JUDr. M. G., advokátkou so sídlom v B., o zaplatenie 120 000 Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. BN – 4 C 182/2003, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 5. decembra 2007 sp.zn. 17 Co 372/2006 rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalovanej o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Trenčín z 15. augusta 2006 č.k. BN – 4 C 182/2003-51 vo výrokoch, ktorými bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 120 000 Sk s úrokmi z omeškania 13 % ročne od 28.11.2003 do zaplatenia a povinnosť zaplatiť jej aj náhradu trov konania 31 442 Sk do rúk advokáta JUDr. J. Š., a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou.  

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná. Žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom.  

  4 Cdo 119/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami a/ až g/ ustanovenia § 237 O.s.p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.  

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. l písm.c/ v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p.).  

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.   (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože trovy žalobkyne vzniklé v súvislosti s jej vyjadrením k dovolaniu nepovažoval, vzhľadom na jeho neprípustnosť, za potrebné na účelné bránenie práva.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júna 2008  

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia :

  4 Cdo 119/2008