4Cdo/118/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu B.. W. X., bývajúceho v Z., R.. Z. X, zastúpeného advokátskou kanceláriou MARCEL BIZNÁR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 31, IČO: 36 868 221, proti žalovanej Základnej škole, so sídlom v Bratislave, Nejedlého 8, IČO: 36 060 976, zastúpenej JUDr. Vojtechom Földesom, advokátom v Bratislave, Jaskový rad 163, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 22 C 112/2010, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 15. februára 2018 sp. zn. 9 Co 149/2017, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom (v poradí tretím) sp. zn. 22 C 112/2010-189 z 8. marca 2017 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že výpoveď z 28. apríla 2010, ktorou sa mal jeho pracovný pomer u žalovanej skončiť k 31. júlu 2010 je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne podľa ustanovení § 38 ods. 4, § 61 ods. 1, 2, § 63 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 písm. a/, § 74 a § 77 Zákonníka práce a vecne tým, že žalovaná, ako zamestnávateľ žalobcu rozhodla 27. apríla 2010 o organizačnej zmene, v rámci ktorej pristúpila k zníženiu počtu pedagogických zamestnancov o dvoch učiteľov druhého stupňa za účelom zvýšenia efektívnosti práce, prihliadajúc na to, že sa vrátili dve zamestnankyne z materskej dovolenky pri nezmenenom počte žiakov, čím vznikol nadstav dvoch učiteľov druhého stupňa, ktorý sa rozhodla riešiť ukončením pracovného pomeru so žalobcom. Vzhľadom na dôvod výpovede - nadbytočnosť - súd prvej inštancie vyhodnocoval, či žalovaná mala možnosť žalobcu ďalej zamestnávať a či si voči nemu splnila zákonnú ponukovú povinnosť. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná nedisponovala ku dňu ukončenia pracovného pomeru so žalobcom žiadnym voľným pracovným miestom. Námietky žalobcu, že od podania výpovede v priebehu 6 mesiacov žalovaná prijala 14 nových zamestnancov nepovažoval za opodstatnené. Uviedol, že ani jeden z týchto zamestnancov nebol prijatý v čase, keď bola žalobcovidaná výpoveď. Zdôraznil, že žalobcovi bola žalovanou ponúknutá možnosť pracovať na kratší týždenný pracovný úväzok, ktorú však odmietol. Za opodstatnenú nepovažoval ani námietku žalobcu, že žalovaná vopred neprerokovala jeho výpoveď so zástupcami zamestnancov. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

2. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 15. februára 2018 sp. zn. 9 Co 149/2017 rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu v prejednávanej veci, aplikoval správne ustanovenia Zákonníka práce. Prijatý záver o nedôvodnosti žaloby dostatočne a zrozumiteľne vysvetlil, keď mal preukázané, že zo strany žalovanej ako zamestnávateľa žalobcu boli splnené všetky podmienky, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť výpovede podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a to písomné rozhodnutie o organizačných zmenách, príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca, ponuka inej vhodnej práce v mieste výkonu práce pred realizáciou výpovede, prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov, doručenie výpovede zamestnancovi. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nebolo žalobe vyhovené. Vychádzajúc z týchto skutočností sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Ďalej odvolací súd reagoval na podstatné odvolacie námietky žalobcu o tom, že žalovaná platne nerozhodla o organizačnej zmene. Preskúmaním veci dospel k záveru, že existencia organizačnej zmeny bola riadne preukázaná vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie. Stotožnil sa s jeho názorom o existencii príčinnej súvislosti medzi nadbytočnosťou žalobcu a organizačnou zmenou na strane žalovanej. Za nedôvodné považoval tvrdenie žalobcu o porušení zákonnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 61 ods. 3 Zákonníka práce, v zmysle ktorého na zrušené pracovné miesto žalobcu nemohol byť počas troch mesiacov prijatý nový zamestnanec. Uviedol, že pokiaľ zamestnávateľ prijal v inom časovom období (t. j. po podaní výpovede) zamestnanca na inú prácu, nespochybňuje to účelnosť rozhodnutia o organizačnej zmene. V súvislosti s námietkou žalobcu o nesplnení ponukovej povinnosti poukázal na výsledky vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, z ktorých bolo jednoznačne preukázané splnenie tejto povinnosti žalovanou. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že výpoveď nebola riadne prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Za právne irelevantnú považoval odvolaciu námietku, že sa súd prvej inštancie nezaoberal nárokom na náhradu mzdy, poukázal na to, že samostatne o tomto nároku nebolo potrebné rozhodnúť, keď nebolo vyhovené žalobe o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a jeho písomných vyjadreniach sa opätovne nevyjadroval, nakoľko tieto neboli spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci a boli len v rovine úvah. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že súd mu v konaní ako strane sporu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C.s.p.). Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že ukončenie jeho pracovného pomeru žalovanou bolo obchádzaním zákona z dôvodu osobných nezhôd medzi ním a bývalým riaditeľom žalovanej. Namietal, že organizačná zmena, ktorá mala nastať v súvislosti s návratom zamestnankyne žalovanej z materskej dovolenky preukázaná nebola. Zdôraznil, že postup žalovanej voči jeho osobe bol v rozpore s dobrými mravmi, ktorá skutočnosť nebola súdmi nižších inštancií braná do úvahy, tieto postupovali svojvoľne a arbitrárne a tým bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby dovolací súd rozsudky súdov nižších inštancií a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Bola názoru, že žalobca bližšie nekonkretizoval, v čom videl nesprávny procesný postup zo strany súdu, ktorým mumalo byť znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dôvody, ktoré v dovolaní uviedol boli predmetom dokazovania v konaniach pred súdmi nižších inštancií a tieto sa s nimi v odôvodnení svojich rozhodnutí vysporiadali.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. Dovolací súd je viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (por. § 428 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

7. V danom prípade dovolateľ uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ C.s.p., teda sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

9. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

10. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

11. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ vôbec nemôže byť ani časť rozhodnutia - jeho odôvodnenie (obsah, spôsob, kvalita, výstižnosť, presvedčivosť a úplnosť odôvodnenia), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom na ktoré súd rozhodol (1 ECdo 10/2014, 3 Cdo 146/2013). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu treba pojem „procesný postup“ súdu vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.

12. Z obsahu dovolania žalobcu vyplýva, že namieta predovšetkým jednostranné vyhodnotenie dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších inštancií. V súvislosti s týmito námietkami dovolateľ označil konkrétne rozhodnutia najvyššieho súdu a citoval z nich časti odôvodnenia, namietal, že dôvodvýpovede preukázaný nebol, naopak z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že k ukončeniu jeho pracovného pomeru došlo z dôvodu nezhôd s riaditeľom žalovanej. Celé konanie a postup žalovanej mal byť súdmi vyhodnotený ako postup v rozpore s ustanovením § 13 ods. 3 Zákonníka práce v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka a článkom 2 základných zásad Zákonníka práce.

13. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na to, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré žalobca naznačuje v dovolaní, nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu zmätočnosti, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania. Súdna prax sa ustálila na názore, že ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania (viď R 42/1993, ale aj 1 Cdo 85/2010, 1 Cdo 18/2011, 3 Cdo 268/2012, 4 Cdo 314/2012, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 104/2010, 7 Cdo 248/2012). Ani podľa novej právnej úpravy civilného konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3 Cdo 26/2017, 4 Cdo 56/2017, 5 Cdo 90/2017, 8 Cdo 187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti.

14. Dovolateľ ďalej namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K tomu dovolací súd uvádza, že najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu nie je po 1. júli 2016 žiadny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia niektorej právnej otázky súdom) na možnosť uskutočňovať procesné oprávnenia niektorou zo strán civilného sporového konania.

15. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu je procesne neprípustné; vzhľadom na to jeho dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ C.s.p.

16. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).

17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.