4Cdo/117/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ G. G., bývajúceho v G., X. G. XXX/X, 2/ G. H., bývajúcej v F., L. XXXX/XX, 3/ Q. D., bývajúcej v U. G. U. H., D. XXXX/X, 4/ Y. Š., bývajúcej v R., U. XXXX/XX, 5/ B.. G. G., bývajúceho v R., R. XXXX/X, 6/ C. Š., bývajúcej v G., D. XX, 7/ E. G., bývajúceho v G., R. XXXX, 8/ G. A., bývajúcej v G., U. H. XXX, 9/ C. Č., bývajúcej v G.V., D. XXXX, 10/ D. G., bývajúceho v G., O. XXX, 11/ F. O., bývajúcej v G., L.Í. XXX, proti žalovanej H. T., bývajúcej v G., C.. L. XXX, o vyrovnanie dedičských podielov, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 7 C 100/1993, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 7. októbra 1997 sp. zn. Z-2-50 Co 126/1996, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava - vidiek, v súčasnosti Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 7. septembra 1995 č. k. 7 C 100/1993-104 zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali vyrovnania zníženého dedičského podielu z poľnohospodárskych pozemkov po poručiteľoch, a to potvrdením vlastníctva a ich zákonných dedičských podielov; rozhodol tiež o trovách konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na § 13, § 16 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam (ďalej len „zákon č. 293/1992 Zb.“) nemal za preukázané, že žalobcovia v zákonnej lehote do 30. júna 1993 vyzvali žalovanú na vyrovnanie dedičských podielov, a preto došlo k zániku tohto ich práva. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov rozsudkom zo 7. októbra 1997 sp. zn. Z-2-50 Co 126/1996 I. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil, II. v časti o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 220 ods. 1 O.s.p. zmenil tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, III. žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na § 13zákona č. 293/1992 Zb. považoval právo žalobcov za prekludované, a preto ich žalobu za neopodstatnenú. Ohľadne zmeňujúceho výroku v časti trov konania a ohľadne trov odvolacieho konania s poukazom na § 150 O.s.p. zohľadnil príbuzenské vzťahy medzi účastníkmi, čo považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 zákona C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) najprv skúmal, či sú splnené podmienky podľa § 429 C.s.p.

6. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) dovolací súd ďalej uvádza, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (viď § 429 ods. 1 veta prvá C.s.p.). Podľa § 429 ods. 2 C.s.p. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolací súd poznamenáva, že obdobné ustanovenie mala aj právna úprava účinná do 30. júna 2016 (viď § 241 ods. 1 O.s.p.).

7. V danej veci podali dovolatelia dovolanie prostredníctvom komerčného právnika JUDr. Petra Lenského, ktorý však po podaní dovolania žalobcom vypovedal plnomocenstvo na zastupovanie. Vzhľadom k tomu, že v danej veci dovolatelia nepreukázali požadované právnické vzdelanie a nepriložili nové plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní, súd prvej inštancie s poukazom na § 241 ods. 1 druhá veta O.s.p. (v súčasnosti § 429 ods. 1 prvá veta C.s.p.) výzvou z 1. decembra 2004 a z 21. februára 2005 vyzval dovolateľov na predloženie plnomocenstva udeleného advokátovi v dovolacom konaní a zároveň ich poučil o následku neodstránenia nedostatku povinného zastúpenia advokátom. Dovolatelia ostali nečinní a v lehote určenej súdom si nového zástupcu pre dovolacie konanie nezvolili.

8. I napriek náležitému poučeniu zo strany okresného súdu je z obsahu spisu zrejmé, že dovolatelia nepreukázali zastúpenie advokátom v dovolacom konaní a ani nepreukázali zodpovedajúce právnické vzdelanie (§ 241 ods. 1 druhá veta O.s.p., resp. § 429 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 468 C.s.p.).

9. So zreteľom na to, že v posudzovanej veci nie je splnená osobitná podmienka dovolacieho konania vyplývajúca z § 429 ods. 1 C.s.p., pričom nejde o žiaden z prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., najvyšší súd dovolanie žalobcov odmietol podľa § 447 písm. e/ C.s.p. pre nesplnenie podmienok dovolacieho konania bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

10. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 C.s.p.), trovy dovolacieho konania jej však najvyšší súd nepriznal, nakoľko jej žiadne preukázateľné nevznikli (viď R 72/2018).

11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.