4 Cdo 1155/2015
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej F., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám.
č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde
Rimavská Sobota pod sp. zn. 9 C 214/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 13. marca 2015 sp. zn. 2 Co 585/2014, takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a.
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 12. júla 2014, č.k. 9 C 214/2012-13, uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 Eur za vznesenú námietku
zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý
tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 13. marca 2015
sp. zn. 2 Co 585/2014, napadnuté uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok
za námietku zaujatosti potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa,
že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti; za správny označil
tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku.
2 4 Cdo 1155/2015
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala
zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd
bol nesprávne obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.). Za nepodanie návrhu na začatie konania
považovala nepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jej vôle. Za odňatie
možnosti konať pred súdom považovala údajnú prekvapivosť a nepreskúmateľnosť
rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom
prvého stupňa vyvodzovala z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom
jej mala byť spôsobená žalovaná ujma. Odvolaciemu súdu napokon vyčítala aj nesprávnosť
jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje
na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. Zároveň žalobkyňa navrhla konanie
prerušiť a predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu
položky 17a Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch s Ústavou Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a
ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade
s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p., skúmal, či je dôvodný jej návrh
na prerušenie dovolacieho konania.
Z obsahu dovolania žalobkyne vyplýva, že navrhuje dovolacie konanie prerušiť
podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh
na konanie o súlade položky 17a sadzobníka, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych
poplatkoch zákona o súdnych poplatkoch s Ústavou Slovenskej republiky. Dôvodí, že inštitút
námietky zaujatosti predstavuje procesnú obranu proti sudcovi, u ktorého má účastník
konania pochybnosti o jeho nezaujatosti, ktorá sa nemá spoplatňovať pretože je jediným
prostriedkom, ktorým sa účastník môže domôcť preskúmania prípadného dôvodu
na vylúčenie sudcu. Poplatok za námietku zaujatosti má podľa nej povahu fakticky poplatku
za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, čo je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces vrátane práva
na nestranný súd, garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
3 4 Cdo 1155/2015
Najvyšší súd návrhu žalobkyne na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. b/ O.s.p. nevyhovel a tento zamietol, pretože položku 17a sadzobníka,
ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch nepovažuje za rozpornú s Ústavou
Slovenskej republiky a jej článkom 46 ods. 1.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí
od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje,
ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,
ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu
na zaujatie stanoviska.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa argumentáciou žalobkyne, že zavedenie
poplatku za námietku zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu nestotožňuje.
Položka 17a bola do sadzobníka znovu zavedená zákonom č. 621/2005 Z.z.,
pretože dochádzalo k zneužívaniu inštitútu námietky zaujatosti a tak k zbytočnému
predlžovaniu konania. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu predmetný poplatok by mal mať povahu kaucie, ktorá by sa mala poplatníkovi vrátiť, ak námietku podal
odôvodnene. Takéto obmedzenie je podľa najvyššieho súdu primerané a prispieva aj k zachovaniu iného ústavou zaručeného práva a to práva na prerokovanie veci v primeranej
lehote. Daný poplatok za námietku sa naviac v prípade jej oprávnenosti účastníkovi konania
podľa § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vráti. Otázkou vzťahu medzi právom
na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok sa zaoberal aj Európsky súd
pre ľudské práva, ktorý v rozsudku zo dňa 19. júna 2001, č. sťažnosti 28249/95,
vo veci Kreuz proti Poľsku uviedol, že nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu
justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu
a konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať
za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (odseky 59, 60).
Z týchto dôvodov je Najvyšší súd Slovenskej republiky názoru, že dovolateľka
namieta rozpor s právom na prístup k súdu neoprávnene a preto jej návrh na prerušenie
dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. zamietol.
4 4 Cdo 1155/2015
Ďalej dovolací súd skúmal, či dovolanie oprávnenej smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému ho zákon pripúšťa a dospel k záveru, že ho treba odmietnuť.
V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom
ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej
dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 122/2014, 1 Cdo 264/2013, 3 Cdo 310/2014, 3 Cdo 534/2014, 4 Cdo 132/2014, 4 Cdo 229/2014,
4 Cdo 235/2014, 4 Cdo 380/2014, 4 Cdo 424/2014, 4 Cdo 531/2014, 5 Cdo 295/2014,
5 Cdo 311/2014, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 304/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami
rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje
na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné
nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p.
O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 17. marca 2016
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová