4 Cdo 1155/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne P., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej F., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú

koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám.

č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde

Rimavská Sobota pod sp. zn. 9 C 214/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 13. marca 2015 sp. zn. 2 Co 585/2014, takto  

r o z h o d o l :

  Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a.

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 12. júla 2014, č.k. 9 C 214/2012-13, uložil

žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 Eur za vznesenú námietku

zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý

tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).  

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 13. marca 2015

sp. zn. 2 Co 585/2014, napadnuté uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok  

za námietku zaujatosti potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa,  

že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti; za správny označil

tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku.

2   4 Cdo 1155/2015

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala

zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd

bol nesprávne obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.). Za nepodanie návrhu na začatie konania

považovala nepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jej vôle. Za odňatie

možnosti konať pred súdom považovala údajnú prekvapivosť a nepreskúmateľnosť

rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom

prvého stupňa vyvodzovala z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom  

jej mala byť spôsobená žalovaná ujma. Odvolaciemu súdu napokon vyčítala aj nesprávnosť

jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje

na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. Zároveň žalobkyňa navrhla konanie

prerušiť a predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu

položky 17a Sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch s Ústavou Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania zastúpená v súlade  

s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a   ods. 3 O.s.p.) v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p., skúmal, či je dôvodný jej návrh  

na prerušenie dovolacieho konania.

Z obsahu dovolania žalobkyne vyplýva, že navrhuje dovolacie konanie prerušiť  

podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a podať Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh  

na konanie o súlade položky 17a sadzobníka, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych

poplatkoch zákona o súdnych poplatkoch s Ústavou Slovenskej republiky. Dôvodí, že inštitút

námietky zaujatosti predstavuje procesnú obranu proti sudcovi, u ktorého má účastník

konania pochybnosti o jeho nezaujatosti, ktorá sa nemá spoplatňovať pretože je jediným

prostriedkom, ktorým sa účastník môže domôcť preskúmania prípadného dôvodu  

na vylúčenie sudcu. Poplatok za námietku zaujatosti má podľa nej povahu fakticky poplatku

za vyjadrenie sa k otázke nestrannosti sudcu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky, čo je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces vrátane práva  

na nestranný súd, garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

3   4 Cdo 1155/2015

Najvyšší súd návrhu žalobkyne na prerušenie konania podľa § 109  

ods. 1 písm. b/ O.s.p. nevyhovel a tento zamietol, pretože položku 17a sadzobníka,  

ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch nepovažuje za rozpornú s Ústavou

Slovenskej republiky a jej článkom 46 ods. 1.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí  

od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje,  

ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis,  

ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou,  

ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu  

na zaujatie stanoviska.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa argumentáciou žalobkyne, že zavedenie

poplatku za námietku zaujatosti jej bráni vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu nestotožňuje.

Položka 17a bola do sadzobníka znovu zavedená zákonom č. 621/2005 Z.z.,  

pretože dochádzalo k zneužívaniu inštitútu námietky zaujatosti a tak k zbytočnému

predlžovaniu konania. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu predmetný poplatok   by mal mať povahu kaucie, ktorá by sa mala poplatníkovi vrátiť, ak námietku podal

odôvodnene. Takéto obmedzenie je podľa najvyššieho súdu primerané a prispieva   aj k zachovaniu iného ústavou zaručeného práva a to práva na prerokovanie veci v primeranej

lehote. Daný poplatok za námietku sa naviac v prípade jej oprávnenosti účastníkovi konania  

podľa § 11 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch vráti. Otázkou vzťahu medzi právom  

na prístup k súdu a povinnosťou zaplatiť súdny poplatok sa zaoberal aj Európsky súd  

pre ľudské práva, ktorý v rozsudku zo dňa 19. júna 2001, č. sťažnosti 28249/95,  

vo veci Kreuz proti Poľsku uviedol, že nikdy nevylúčil možnosť, že záujmy riadneho chodu

justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu  

a konštatoval, že požiadavku zaplatiť súdny poplatok v súdnom konaní nemožno pokladať  

za obmedzenie práva účastníka na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom  

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (odseky 59, 60).

Z týchto dôvodov je Najvyšší súd Slovenskej republiky názoru, že dovolateľka

namieta rozpor s právom na prístup k súdu neoprávnene a preto jej návrh na prerušenie

dovolacieho konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. zamietol.  

4   4 Cdo 1155/2015

Ďalej dovolací súd skúmal, či dovolanie oprávnenej smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa a dospel k záveru, že ho treba odmietnuť.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom

ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej

dovolateľky – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Cdo 122/2014,   1 Cdo 264/2013, 3 Cdo 310/2014, 3 Cdo 534/2014, 4 Cdo 132/2014, 4 Cdo 229/2014,  

4 Cdo 235/2014, 4 Cdo 380/2014, 4 Cdo 424/2014, 4 Cdo 531/2014, 5 Cdo 295/2014,  

5 Cdo 311/2014, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 304/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami

rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje  

na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné  

nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218  

ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. marca 2016

  JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová