Najvyšší súd   Slovenskej republiky

4 Cdo 1141/2015

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne L., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou C., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanému Z.,

bývajúcemu v L., o zaplatenie 5,31 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 11 Ro 77/2014, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre   z 30. septembra 2015 sp. zn. 25 Co 425/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Levice uznesením zo 17. septembra 2014, č.k. 11 Ro 77/2014-11 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10   ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla, že v tejto veci podala

návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa   ale odmietol jej podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných

prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade   to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009.  

Krajský súd v Nitre uznesením z 30. septembra 2015 sp. zn. 25 Co 425/2015 napadnuté uznesenie potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Uviedol, že aby bolo možné vychádzať z toho, že konanie začalo už v roku 2006, bola žalobkyňa povinná preukázať, že návrh na č.l. 1 spisu je totožný s návrhom doručeným súdu v roku 2006. Žalobkyňa ale totožnosť týchto návrhov nepreukázala, preto ju súd prvého stupňa správne vyzval na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 € (položka č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb.) a poučil, že ak poplatok nezaplatí v súdom určenej lehote, súd konanie zastaví (§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.). Vzhľadom na to, že žalobkyňa ani   po tom poplatok nezaplatila, súd prvého stupňa konanie správne zastavil. Odvolací súd zároveň nepriznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

Proti uvedenému uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola

odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V danom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol podaný už v roku 2006, preto v roku 2013 už nebola povinná zaplatiť súdny poplatok za tento návrh. Ak súd napriek tomu konanie zastavil, odňal jej možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Vzhľadom na to žiadala napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník zastúpený v súlade s § 241   ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky – porovnaj konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 331/2013,   3 Cdo 335/2013, 3 Cdo 336/2013, 3 Cdo 338/2013, 3 Cdo 340/2013, 3 Cdo 341/2013,   3 Cdo 350/2013, 3 Cdo 355/2013, 1 Cdo 294/2013, 4 Cdo 79/2014, 4 Cdo 80/2014,   4 Cdo 102/2014, 4 Cdo 103/2014, 4 Cdo 104/2014, 4 Cdo 106/2014, 4 Cdo 107/2014,   5 Cdo 416/2013, 5 Cdo 434/2013, 6 Cdo 38/2014, 7 Cdo 60/2014, 8 Cdo 98/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie podľa § 237 a 239 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. januára 2016   JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová