UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu V.. S. Š., bývajúceho v N. Ľ., Q. XX, proti žalovanej Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a. s., so sídlom v Košiciach, Komenského 50, IČO: 36 570 460, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13 C 9/2009, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 29. októbra 2018 sp. zn. 18 Co 3/2018, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 24. januára 2017 č. k. 13 C 9/2009-440 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej usporiadania pomerov neoprávnenej stavby na pozemku žalobcu prikázaním podielu žalobcu do vlastníctva žalovanej za náhradu vo výške 143 905,79 eur. Zároveň zaviazal žalobcu nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na § 78 ods. 1, 2, § 137 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), § 135 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka uviedol, že v danom prípade ide o tzv. nútené procesné spoločenstvo, pretože nehnuteľnosti, na ktorých sa predmetná stavba nachádza, v priebehu celého rozhodovania stále sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a tretej osoby (čo žalobca ani nepopieral), ktorá nie je stranou v tomto konaní a pokiaľ nevystupovala na strane žalobcu, potom mohol vystupovať na strane žalovanej, a preto s poukazom na § 78 ods. 2 C.s.p. žalobu zamietol. Nad rámec zamietajúcich dôvodov súd prvej inštancie konštatoval možnosť dobromyseľnosti žalovanej ohľadne zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena s právnym predchodcom žalobcu a zároveň zdôraznil aktuálnosť potreby vysporiadania sa medzi sporovými stranami, pretože z postoja žalovanej je zrejmé, že má skutočný záujem uzavrieť zmluvu so všetkými spoluvlastníkmi za primeranú náhradu. Preto súd prvej inštancie považoval svojim spôsobom toto konanie aj za zbytočný spor. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.
2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 29. októbra 2018 sp. zn. 18 Co 3/2018 na odvolanie žalobcu a žalovanej rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil ako vecne správny a rozhodol o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie dôsledným spôsobom zistil skutkový stav, vec aj správne právne posúdil a na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmení v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd konštatoval správnosť postupu súdu prvej inštancie ohľadne zaoberania sa úplnosťou okruhu účastníkov (sporových strán) a možnosťou prípadného riešenia vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkom stavby, ako aj správnosť zistenia, že jeden podielový spoluvlastník nie je účastníkom konania, a preto, podľa názoru odvolacieho súdu, správne súd prvej inštancie uviedol, že druhy podielový spoluvlastník, ak nebol aktívny a nemal záujem vystupovať v tomto spore na strane žalobcu, tak mal byť označený na strane žalovanej. Ako ďalej odvolací súd uviedol, § 135c Občianskeho zákonníka ustanovuje spôsob vyporiadania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby alternatívnymi spôsobmi, podľa zistených rozhodujúcich skutočností, aby úprava vzájomných vzťahov bola čo najvhodnejšia a vyriešila definitívne nároky vlastníka pozemku, ale aj vlastníka stavby. Hoci žalovaná mala záujem riešiť vec, táto však definitívne doriešená nebola a napriek tomu, že žaloba bola zamietnutá, neznamená to, že žalovaná nie je povinná so žalobcom si tieto vzťahy upraviť na základe vzájomných jednaní, ale je potrebné prihliadať aj na názor druhej podielovej spoluvlastníčky. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) predovšetkým skúmal, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 C.s.p.) a či sú splnené podmienky podľa § 429 C.s.p.
5. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) dovolací súd uvádza, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (viď § 429 ods. 1 veta prvá C.s.p.). Podľa § 429 ods. 2 C.s.p. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
6. V danom prípade odvolací súd v zmysle § 393 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozhodnutí žalobcu riadne poučil podľa § 428 C.s.p. o náležitostiach dovolania a aj o povinnom zastúpení dovolateľa advokátom a o nutnosti spísania dovolania a ďalších podaní dovolateľa týmto kvalifikovaným zástupcom.
7. V danej veci podal dovolateľ dovolanie prostredníctvom S.. S. Š., ktorej udelil plnú moc na zastupovanie okrem iného aj v konaní pred súdom, ktorá však nie je advokátkou. I napriek náležitému poučeniu zo strany odvolacieho súdu je z obsahu spisu zrejmé, že dovolateľ nepreukázal zastúpenie advokátom v dovolacom konaní a ani nepreukázal zodpovedajúce právnické vzdelanie (§ 429 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 468 C.s.p.).
8. So zreteľom na to, že v posudzovanej veci nie je splnená osobitná podmienka dovolacieho konania vyplývajúca z § 429 ods. 1 C.s.p., pričom nejde o žiaden z prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. e/ C.s.p. pre nesplnenie podmienok dovolacieho konania, bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
9. Žalovaná bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol jej nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods.1 a § 262 ods. 1 C.s.p. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.