4 Cdo 111/2011

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci prejednania dedičstva   po poručiteľovi P. K., narodenom X., naposledy bytom S.B., ktorý zomrel X.X., vedenej  

na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1 D 54/2009, o dovolaní P. K., bytom B.,

zastúpenej JUDr. M. R., advokátom v Ž., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave  

z 26. novembra 2010 sp. zn. 3 CoD 44/2010, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

P. je povinná zaplatiť Z. K. náhradu trov dovolacieho konania 877,38 € do rúk  

JUDr. A. R., advokátky v B., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e  

Okresný súd Bratislava I uznesením z 3. augusta 2010 č.k. 1 D 54/2009-105,  

Dnot 47/2009 určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej

manželky Z. K. patrí účet číslo X. vedený v Č. a.s. na meno poručiteľa so zostatkom ku dňu

smrti vo výške 10 791,09 € bez príslušenstva, účet číslo X. S. vedený v S., spoločný vklad so

zostatkom ku dňu smrti vo výške 1 695,20 € bez príslušenstva, osobný automobil Škoda

FELICIA, bielej farby, r. v. 1996, EČV B. vo všeobecnej cene určenej ku dňu smrti

poručiteľa súhlasným vyhlásením dedičov vo výške 1 000 € a pasíva žiadne. Určil, že z titulu

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva do dedičstva patrí nehnuteľnosť v kat. úz. S.

M..., obec B. – m.č. S. M., okres B., zapísané na LV č. X. - čiastočný, byt č. X. na X.. p. vo

vchode S. obytného domu so súp. č. X., postaveného na parc. č. X. o výmere X. m² zastavané

plochy a nádvoria nachádzajúce sa na S. v B, spolu   so spoluvlastníckym

podielom vo výške 178/10000-in k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu pod B 30 v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku   na poručiteľa a spoluvlastnícky podiel k pozemku zapísaný na LV č. X.-čiastočný, parc.   č. X.

o výmere X. m² zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 178/10000-in pod B 31   na

poručiteľa vo všeobecnej cene určenej ku dňu smrti poručiteľa Znaleckým posudkom  

č. 2/2010 zo dňa 12.1.2010 vypracovaným znalcom z odboru stavebníctvo Ing. J. Š., B., vo

výške 225 000 €. Ďalej uviedol, že do dedičstva patrí v ½-ici účet číslo X. vedený v Č. a.s. na

meno poručiteľa so zostatkom ku dňu smrti vo výške 5 395,545 € bez príslušenstva, v ½-ici

číslo X. S. vedený v S., spoločný vklad so zostatkom ku dňu smrti vo výške 847,60 € bez

príslušenstva, osobný automobil ŠKODA FELICIA, bielej farby, r. v. 1996, EČV B. vo

všeobecnej cene určenej ku dňu smrti poručiteľa súhlasným vyhlásením dedičov vo výške

1 000 €, relatívne autorské práva:

- autorské odmeny z použitia diel I. K. vo výške 122,38 €

- autorské odmeny z použitia diel Š. K., ktorého dedičom bol I. K.   na základe

rozhodnutia D 180/83 po Š. K. a D 565/96-17, Dnot 120/96 po Ľ. K.,

absolútne autorské práva bez určenia hodnoty po poručiteľovi I. K. k jeho vlastným dielam,

absolútne autorské práva bez určenia hodnoty po poručiteľovi I. K. k dielam Š. K. pasíva

žiadne.

Určil, že z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí

manželke poručiteľa Z. K. v polovici účet číslo X. vedený v Č. a.s. na meno poručiteľa so

zostatkom ku dňu smrti vo výške 5 395,545 € bez príslušenstva, v polovici číslo X. S. vedený v S., spoločný vklad so zostatkom ku dňu smrti vo výške 847,60 € bez príslušenstva

a náhradová pohľadávka vo výške 500 € titulom vyporiadania BSM za osobný automobil

Škoda FELICIA, bielej farby, r. v. 1996, EČV B.. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že

poručiteľ zomrel bez zanechania závetu a listiny o vydedení. Dedičmi zo zákona v prvej

dedičskej skupine sa stali pozostalá manželka poručiteľa Z. K. a dcéra poručiteľa  

M. K., každá rovným dielom. Poručiteľ uzavrel za trvania manželstva Zmluvu č. 01 0

0953/97/33 o prevode vlastníctva bytu, a to dňa 30.4.1998, s Hlavným M. SR Bratislava,

predmetom ktorej bola kúpa bytu v kat. úz. S. M., obec B m.č. S. M., okres B, zapísaného na

LV č. X. - čiastočný, a to bytu č. X. na X.. poschodí vo vchode S. obytného domu so súp. č.

X., postaveného na parc. č. X. o výmere X. m² - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúceho

sa na S. v B, spolu so spoluvlastníckym podielom vo výške 178/10000-in k celku na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu pod B 30 v spoluvlastníckom podiele

1/1 k celku na poručiteľa a spoluvlastníckeho podielu k pozemku zapísanému na LV č. X. -

čiastočný, parc. č. X. o výmere X. m² zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 178/10000-in

pod B 31 na poručiteľa. Podľa čl. I. bod 3 predmetnej zmluvy kupujúci nadobudne predmet zmluvy do výlučného vlastníctva. Podľa „Vyhlásenia“ manželky poručiteľa Z. K. zo dňa

8.12.1997, táto si nerobí nároky na predmetný byt a nebude sa finančne podieľať na odkúpení

bytu a podľa „Čestného prehlásenia“ poručiteľa PhDr. I. K. zo dňa 8.12.1997, tento finančné

prostriedky potrebné   na odkúpenie predmetného bytu získal výlučne zo svojich honorárov.

Prvostupňový súd tak rozhodol s poukazom na § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka

a s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky   z 2. decembra 2003

sp. zn. 22 Cdo 980/2003 (ak cena obstarávanej veci bola zaplatená z výlučných prostriedkov

jedného z manželov a len tento manžel bol účastníkom kúpnej zmluvy, potom táto vec nepatrí

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale je jeho osobným vlastníctvom).

Krajský súd v Bratislave na odvolanie pozostalej manželky, Z. K., uznesením  

z 26. novembra 2010 sp. zn. 13 CoD 44/2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil

tak, že určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a pozostalej manželky Z. K.,

rod. K., nar. X.X.X., r.č.X., bytom S., B, patrí okrem vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia

špecifikovaných účtov v Č. a.s., S. a.s. (ďalej len „účty v Č. a.s. a S. a.s.) a osobného

automobilu Škoda FELICIA, aj nehnuteľnosť v kat. úz. S. M..., obec B – m.č. S. M., zapísaná

na   LV č. X. – čiastočný, byt č. X. na X.. p. vo vchode   S. obytného domu so súp. č. X.,

postaveného na parc. č. X. o výmere X. m² zastavané plochy a nádvoria nachádzajúceho sa na S. v B, spolu so spoluvlastníckym podielom vo výške 178/10000-in k celku na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu pod B 30 v spoluvlastníckom podiele v 1/1

a spoluvlastnícky podiel k pozemku zapísaný na LV č. X. - čiastočný, parc. č. X. o výmere X.

m² zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 178/10000-in pod B 31 vo všeobecnej cene

určenej ku dňu smrti poručiteľa Znaleckým posudkom č. 2/2010 zo dňa 12.1.2010

vypracovaným znalcom z odboru stavebníctvo, Ing. J. Š., B., vo výške 225 000 € (ďalej len

„predmetné nehnuteľnosti“). Pasíva žiadne. Ďalej určil, že z titulu vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria do dedičstva po poručiteľovi predmetné

nehnuteľnosti v polovici, a tak, ako rozhodol prvostupňový súd, v polovici účty v Č. a.s. a S.

a.s., osobný automobil Škoda FELICIA, ako aj relatívne a absolútne autorské práva,

špecifikované už vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia. Pasíva žiadne. Konečne určil, že

z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria manželke

poručiteľa Z. K. predmetné nehnuteľnosti v polovici a ďalej tak, ako rozhodol prvostupňový

súd, v polovici účty v Č. a.s. a S. a.s. a náhradová pohľadávka voči dedičom vo výške 500 €

titulom vyporiadania BSM za osobný automobil Škoda FELICIA. Zmenu prvostupňového

rozhodnutia, spočívajúcu v určení, že do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej manželky patrí aj predmetná nehnuteľnosť (predmetné nehnuteľnosti), ako aj

v určení podielu, ktorý patrí do dedičstva po poručiteľovi a pozostalej manželke z titulu

vyporiadania BSM, odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že

poručiteľ počas manželstva sa stal vlastníkom vyššie špecifikovaného bytu, pričom

s prihliadnutím na § 143 Občianskeho zákonníka predmetný byt patril do bezpodielového

spoluvlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej manželky. Listinné dôkazy, ktoré boli v konaní

predložené sú pre posúdenie danej veci právne irelevantné a súd na ne nemôže prihliadať. Pre

platnosť prípadnej dohody medzi poručiteľom a pozostalou manželkou o zúžení zákonom

určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva bolo potrebné takúto dohodu uzavrieť

formou notárskej zápisnice (§ 143a ods. 3 Občianskeho zákonníka), čo sa nestalo. Nebola

preukázaná ani skutočnosť, že by finančné prostriedky, za ktoré predmetná nehnuteľnosť bola

zakúpená boli vo výlučnom vlastníctve poručiteľa. Prehlásenie, na ktoré sa odvoláva druhý

dedič nepreukazuje o aké prostriedky ide. Ak išlo o finančné prostriedky získané počas

manželstva z titulu mzdy, prípadne z titulu predaja diela, tieto finančné prostriedky patrili do

bezpodielového spoluvlastníctva. Za výlučné prostriedky by bolo možné považovať prípadný

dar alebo dedičstvo, čo však v konaní nebolo tvrdené a ani preukazované. V súvislosti s vyjadrením k odvolaniu druhej dedičky (dcéry poručiteľa) odvolací súd uviedol, že v danej

veci nie je možné prihliadať na § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poručiteľ získal

predmetnú nehnuteľnosť a bol zapísaný ako jej vlastník v čase trvania manželstva.

Skutočnosť, že majetok, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov užíva iba

jeden z manželov nemôže navodiť vydržanie počas manželstva oproti druhému manželovi.

Napokon aj samotným vydržaním (voči inému vlastníkovi) by poručiteľ vydržal nehnuteľnosť

do bezpodielového spoluvlastníctva.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie dcéra poručiteľa

a navrhla ho v časti zahrnutia predmetných nehnuteľností do bezpodielového vlastníctva

manželov zmeniť tak, že tieto nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa  

PhDr. I. K. a Z. K., prípadne uznesenie odvolacieho súdu v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť

na nové konanie a rozhodnutie. Dovolanie odôvodnila tým, že uznesenie odvolacieho súdu

pokladá za arbitrárne, v rozpore s doterajšou súdnou praxou, Občianskym zákonníkom,

Ústavou Slovenskej republiky, bola porušená rovnosť účastníkov konania, účastníkovi bolo

odňaté základné právo konať pred súdom a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva aj na

nesprávnom právnom posúdení veci a trpí aj inou vadou konania. Vyslovila názor, že

v danom prípade, keď poručiteľ nadobudol v roku 1998 nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva na základe vzájomnej akceptácie vôle oboch manželov deklarovanej i v samotných

vyhláseniach, nebolo potrebné použiť postup podľa   § 143a ods. 3 Občianskeho zákonníka

a notárskou zápisnicou špeciálne upravovať vzťahy medzi manželmi. Poukázala na to, že na

základe listinných dôkazov a zisteného skutkového stavu je zrejmé, že manželka poručiteľa

bola uzrozumená a súhlasila s tým, aby poručiteľ zo svojho výlučného majetku nadobudol

nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva. Preto sa nestotožňuje s odôvodnením súdu, že

finančné prostriedky, za ktoré bola predmetná nehnuteľnosť zakúpená neboli vo výlučnom

vlastníctve poručiteľa. Odvolaciemu súdu vytkla, že jeho argumentácia v písomnom

vyhotovení rozhodnutia nezodpovedá presvedčivosti rozhodnutia,   vyplývajúcej pre súdy

z ustanovenia § 157 ods. 2 veta druhá O.s.p., že odignoroval záver a právny názor súdu

nižšieho stupňa, ktorý citoval vo svojom rozhodnutí   aj rozsudky Najvyššieho súdu Českej

republiky, na ktoré poukazuje aj naša súdna prax. Pritom v dôvodoch svojho rozhodnutia ani

neuviedol, prečo s poukazom na doterajší stav, keď manželka poručiteľa nikdy počas 12

rokov nespochybňovala vlastnícke právo poručiteľa, nikdy túto zmluvu nerozporovala a ani

nepodala žalobu na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, priznal, že byt patrí do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nevysporiadal   sa ani s predloženými listinnými

dôkazmi, a to konkrétne čestným prehlásením poručiteľa a vyhlásením manželky poručiteľa a ani tou skutočnosťou, že poručiteľ bol výlučný nájomca bytu po smrti svojej matky,

nevzniklo spoločné právo užívania bytu manželmi, v byte manželia nebývali a byt bol v dlhodobom prenájme, nakoľko manželia žili v inej nehnuteľnosti. Dovolateľka tiež

poukázala na to, že pokiaľ odvolací súd zmenil uznesenie prvostupňového súdu bez toho, aby

zopakoval alebo doplnil dokazovanie, mal vo veci nariadiť pojednávanie v zmysle § 214 ods.

1 písm. a/ O.s.p., čo však neurobil a tak porušil základné právo účastníka konania na

spravodlivý súdny proces a základné právo konať pred súdom. V danom prípade odvolací súd

konanie zaťažil vadou pri zisťovaní skutkového stavu v dôsledku nedostatočného vykonania

predložených dôkazov a zisťovania, z akých finančných prostriedkov bola uhradená kúpna

cena za byt. V závere dovolania dovolateľka konštatovala, že pokiaľ manželka poručiteľa až

po jeho smrti spochybňuje výlučné vlastníctvo poručiteľa, ktoré bezvýhradne akceptovala 12

rokov, je potrebné brať do úvahy aj ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.  

Pozostalá manželka poručiteľa sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnila so závermi

odvolacieho súdu, pričom (mimo iného) poukázala na to, že s poručiteľom mali práve

v predmetnom byte niekoľko rokov trvalý pobyt a nikdy za života poručiteľa nemala dôvod

podnikať formálne kroky smerujúce k riešeniu zaradenia bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože manžel jej právo nespochybňoval. Preto navrhla dovolanie

zamietnuť.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241

ods. 1 veta druhá O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243

ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že

dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p., môže   byť   dovolanie   podané   iba   z   dôvodov,   že  

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy,  

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,

či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

O.s.p., pričom sa zameral prednostne na okolnosti, ktoré dovolateľka v dovolaní namietala.

Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Dovolateľka v súvislosti s namietaním, že došlo k procesnej vade tejto povahy, v dovolaní uviedla, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,

a že odvolací súd na prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov  

aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. X. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz  

Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko  

vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu

Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) treba za porušenie práva  

na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu  

vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., podľa

ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé. V spojitosti s § 167 ods. 2 O.s.p. toto ustanovenie primerane platí aj pre

odôvodnenie uznesenia súdu. Ústavne súladným výkladom ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.

pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný

či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho

nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď

právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon

i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť

tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva

účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré  

sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka

na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia

práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma

možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych

opravných prostriedkov a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom.

Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom takouto vadou

postihnuté nebolo. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia spĺňa parametre

zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), nakoľko dalo odpoveď na relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany v danej veci, keď v dostatočnom rozsahu vysvetlilo,  

čo tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako možno dohodou manželov

právne významným spôsobom v zmysle § 143a Občianskeho zákonníka zúžiť zákonom

určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorého dôvodu listinné dôkazy

predložené dovolateľkou (čestné prehlásenie poručiteľa a vyhlásenia manželky poručiteľa)

pre posúdenie danej veci označil za právne irelevantné, na ktoré nemôže prihliadnuť s tým, že

nebola preukázaná ani skutočnosť, že by finančné prostriedky, za ktoré bola predmetná

nehnuteľnosť zakúpená, boli vo výlučnom vlastníctve poručiteľa a konečne, prečo v danej

veci nie je možné prihliadať ani na § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za vadu konania

v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a tým teda aj za porušenie základného práva zaručeného  

v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že

odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky.

Pokiaľ dovolateľka odvolaciemu súdu vytýka, že na prejednanie veci nenariadil

odvolacie pojednávanie, dovolací súd poukazuje na to, že podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení

zákona č. 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008, na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa

rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez

nariadenia pojednávania. Z obsahu spisu vyplýva, že a/ odvolací súd neopakoval ani

nedopĺňal dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania,  

c/ so zreteľom na povahu prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, že by nariadenie

odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd mohol preto

v danej veci rozhodnúť bez nariadenia odvolacieho pojednávania, ktorým postupom neodňal

dovolateľke možnosť konať pred súdom.

V súvislosti s existenciou tvrdenej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.

dovolateľka uviedla, že v danom prípade ide o vadu konania pri zisťovaní skutkového stavu

veci v dôsledku nedostatočného vykonania predložených dôkazov a zisťovania, z akých

finančných prostriedkov bola uhradená kúpna cena za byt odvolacím súdom.

Z dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že „... z vykonaného dokazovania

bolo preukázané, že poručiteľ počas manželstva sa stal vlastníkom vyššie špecifikovaného

bytu. S prihliadnutím na § 143 Občianskeho zákonníka predmetný byt patril  

do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej manželky. Listinné dôkazy,

ktoré boli v konaní predložené sú pre posúdenie danej veci právne irelevantné a súd  

na ne nemôže prihliadať. Pre platnosť prípadnej dohody medzi poručiteľom a pozostalou

manželkou... bolo potrebné dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva uzavrieť

formou notárskej zápisnice, čo sa nestalo. Z vykonaného dokazovania nebola preukázaná ani

skutočnosť, že by finančné prostriedky, za ktoré predmetná nehnuteľnosť bola zakúpená boli

vo výlučnom vlastníctve poručiteľa. Prehlásenie, na ktoré sa odvoláva druhý dedič

nepreukazuje, o aké prostriedky ide. Ak išlo o finančné prostriedky získané počas manželstva

z titulu mzdy, prípadne z titulu predaja diela, tieto finančné prostriedky patrili  

do bezpodielového spoluvlastníctva. Za výlučné prostriedky by bolo možné považovať

prípadný dar, alebo dedičstvo, čo však v predmetnom konaní nebolo tvrdené a ani

preukazované“.

Z citovanej časti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu podľa názoru

dovolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd vychádzal z rovnakého skutkového základu ako

súd prvého stupňa a len samotná skutočnosť, že vykonané dôkazy, konkrétne listinné dôkazy

predložené dovolateľkou, vyhodnotil inak, ako súd prvého stupňa (a teda odlišne od predstáv

dovolateľky) neznamená, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolateľka namieta, že zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva  

na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej  

zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Právna úprava dovolania vychádza z toho, že (v danom prípade) dovolacím dôvodom

podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je dovolací súd viazaný v tom smere, že nemôže

preskúmavať iné právne otázky, než tie, ktoré boli dovolateľkou označené. Aj keď nie  

je viazaný dovolateľkou navrhnutým riešením týchto otázok, pri posudzovaní veci vyplýva

pre dovolací súd určité obmedzenie. Názor dovolacieho súdu o správnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu sa môže týkať len tých otázok, ktoré bol oprávnený posudzovať.  

To znamená, že dovolací súd sa vyslovuje o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu iba

z pohľadu dovolacích dôvodov. Záver, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, je preto

odôvodnený vtedy, ak právne otázky označené dovolateľkou odvolací súd vyriešil v súlade

so zákonom.

Skutkové zistenia, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní odvolací (a aj prvostupňový)

súd sú postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Ako vyplýva z obsahu spisu,

dovolateľka popiera, že by predmetné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového

spoluvlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej manželky, keďže ich, aj keď za trvania

manželstva, nadobudol do výlučného vlastníctva kúpou (výlučne z honorárov za svoju

autorskú činnosť) iba poručiteľ. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, odvolací súd dospel

k záveru, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré poručiteľ nadobudol počas trvania manželstva,

patrili do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej manželky, keďže

listinné dôkazy predložené dovolateľkou, a to „Vyhlásenie“ pozostalej manželky poručiteľa,  

v ktorom vyhlásila, že nežije s poručiteľom v domácnosti v byte na S. X. v Bratislave, nerobí

si spoluvlastnícke nároky na tento byt a nebude sa finančne podielať na odkúpení tohto

obecného bytu do vlastníctva poručiteľa a „Čestného prehlásenia“ poručiteľa, v ktorom

vyhlásil, že finančné prostriedky „potrebné na odkúpenie svojho bytu do súkromného

vlastníctva som získal výlučne z honorárov za svoju autorskú činnosť“ (obe listiny  

sú z 8. decembra 1997), nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti dohody manželov o zúžení

zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva. S takýmto záverom odvolacieho

súdu treba súhlasiť. V zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka predmetom

bezpodielového spoluvlastníctva [ktorého vznik, trvanie a zánik sú zásadne podmienené

vznikom, trvaním a zánikom manželstva (výnimočne, v prípade splnenia v zákone

ustanovených dôvodov, môže nastať situácia, že bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne a manželstvo trvá)] sú všetky hmotné veci (hnuteľné aj nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý

z manželov zákonom dovoleným spôsobom (kúpnou zmluvou, spracovaním, vydržaním

a pod.) za trvania manželstva, s výnimkou a/ vecí získaných dedičstvom, b/ vecí získaných

darovaním, c/ vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania

len jedného z manželov, d/ vecí vydaných v rámci predpisov a reštitúcii majetku jednému

z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. To znamená, že okrem

uvedených výnimiek, všetky ostatné veci zásadne patria do bezpodielového spoluvlastníctva

za podmienok ustanovených zákonom. Sú to teda predovšetkým všetky príjmy a úspory

z pracovného alebo iného na jeho roveň postaveného pomeru, z podnikateľskej činnosti,

príjmy zo sociálneho zabezpečenia, výnosy z majetku manželov a pod. Aj autorské odmeny,

ako odmeny za tvorivú prácu autora, patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva, keď boli

autorovi vyplatené za jeho života a za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva.

Podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka manželia môžu dohodou rozšíriť alebo

zúžiť zákonom určený rozvrh bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.

Ide o výnimku zo všeobecného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva (§ 143

Občianskeho zákonníka), ktorá sa vzťahuje len na majetok nadobudnutý za trvania

manželstva. Pritom pre platnosť dohody podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka  

sa vyžaduje forma notárskej zápisnice (§ 143a ods. 3 Občianskeho zákonníka). V prípade

nedostatku tejto formy treba dohodu považovať za absolútne neplatnú (§ 40 ods. 1

Občianskeho zákonníka).

So zreteľom na vyššie uvedené tak podľa názoru dovolacieho súdu možno uzavrieť, že

pokiaľ predmetné nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva poručiteľ za trvania manželstva

a bezpodielového spoluvlastníctva s pozostalou manželkou, hoci aj „výlučne z honorárov  

za svoju autorskú činnosť“, stali sa tieto nehnuteľnosti predmetom bezpodielového

spoluvlastníctva, na čom nič nemení tvrdenie dovolateľky o ich výlučnom vlastníctve

poručiteľa, ktoré tvrdenie opiera o ňou predložené „Vyhlásenie“ pozostalej manželky

poručiteľa a „Čestné prehlásenie“ poručiteľa, ktoré listiny nemožno považovať za platnú

dohodu manželov o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to pre nedostatok obligatórnej formy

notárskej zápisnice.

Z uvedených dôvodov preto dovolací súd dovolanie dcéry poručiteľa zamietol (§ 243b

ods. 1 O.s.p.).

V dovolacom konaní úspešnej dedičke vzniklo právo na náhradu trov konania proti

dovolateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142

ods. 1 O.s.p.), preto jej dovolací súd (keďže si pozostalá manželka nárok na náhradu trov

dovolacieho konania uplatnila) priznal náhradu trov dovolacieho konania pozostávajúcich

z odmeny advokátky za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k dovolaniu - § X. ods. 1

písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. – ďalej len „vyhláška“) vo výške 869,97 € (§ 10 ods. 1

vyhlášky) + 7,41 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky), spolu 877,38 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom   hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. marca 2013

  JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková