4 Cdo 111/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci prejednania dedičstva po poručiteľovi P. K., narodenom X., naposledy bytom S.B., ktorý zomrel X.X., vedenej
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1 D 54/2009, o dovolaní P. K., bytom B.,
zastúpenej JUDr. M. R., advokátom v Ž., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 26. novembra 2010 sp. zn. 3 CoD 44/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie z a m i e t a.
P. je povinná zaplatiť Z. K. náhradu trov dovolacieho konania 877,38 € do rúk
JUDr. A. R., advokátky v B., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I uznesením z 3. augusta 2010 č.k. 1 D 54/2009-105,
Dnot 47/2009 určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej
manželky Z. K. patrí účet číslo X. vedený v Č. a.s. na meno poručiteľa so zostatkom ku dňu
smrti vo výške 10 791,09 € bez príslušenstva, účet číslo X. S. vedený v S., spoločný vklad so
zostatkom ku dňu smrti vo výške 1 695,20 € bez príslušenstva, osobný automobil Škoda
FELICIA, bielej farby, r. v. 1996, EČV B. vo všeobecnej cene určenej ku dňu smrti
poručiteľa súhlasným vyhlásením dedičov vo výške 1 000 € a pasíva žiadne. Určil, že z titulu
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva do dedičstva patrí nehnuteľnosť v kat. úz. S.
M..., obec B. – m.č. S. M., okres B., zapísané na LV č. X. - čiastočný, byt č. X. na X.. p. vo
vchode S. obytného domu so súp. č. X., postaveného na parc. č. X. o výmere X. m² zastavané
plochy a nádvoria nachádzajúce sa na S. v B, spolu so spoluvlastníckym
podielom vo výške 178/10000-in k celku na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu pod B 30 v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku na poručiteľa a spoluvlastnícky podiel k pozemku zapísaný na LV č. X.-čiastočný, parc. č. X.
o výmere X. m² zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 178/10000-in pod B 31 na
poručiteľa vo všeobecnej cene určenej ku dňu smrti poručiteľa Znaleckým posudkom
č. 2/2010 zo dňa 12.1.2010 vypracovaným znalcom z odboru stavebníctvo Ing. J. Š., B., vo
výške 225 000 €. Ďalej uviedol, že do dedičstva patrí v ½-ici účet číslo X. vedený v Č. a.s. na
meno poručiteľa so zostatkom ku dňu smrti vo výške 5 395,545 € bez príslušenstva, v ½-ici
číslo X. S. vedený v S., spoločný vklad so zostatkom ku dňu smrti vo výške 847,60 € bez
príslušenstva, osobný automobil ŠKODA FELICIA, bielej farby, r. v. 1996, EČV B. vo
všeobecnej cene určenej ku dňu smrti poručiteľa súhlasným vyhlásením dedičov vo výške
1 000 €, relatívne autorské práva:
- autorské odmeny z použitia diel I. K. vo výške 122,38 €
- autorské odmeny z použitia diel Š. K., ktorého dedičom bol I. K. na základe
rozhodnutia D 180/83 po Š. K. a D 565/96-17, Dnot 120/96 po Ľ. K.,
absolútne autorské práva bez určenia hodnoty po poručiteľovi I. K. k jeho vlastným dielam,
absolútne autorské práva bez určenia hodnoty po poručiteľovi I. K. k dielam Š. K. pasíva
žiadne.
Určil, že z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí
manželke poručiteľa Z. K. v polovici účet číslo X. vedený v Č. a.s. na meno poručiteľa so
zostatkom ku dňu smrti vo výške 5 395,545 € bez príslušenstva, v polovici číslo X. S. vedený v S., spoločný vklad so zostatkom ku dňu smrti vo výške 847,60 € bez príslušenstva
a náhradová pohľadávka vo výške 500 € titulom vyporiadania BSM za osobný automobil
Škoda FELICIA, bielej farby, r. v. 1996, EČV B.. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že
poručiteľ zomrel bez zanechania závetu a listiny o vydedení. Dedičmi zo zákona v prvej
dedičskej skupine sa stali pozostalá manželka poručiteľa Z. K. a dcéra poručiteľa
M. K., každá rovným dielom. Poručiteľ uzavrel za trvania manželstva Zmluvu č. 01 0
0953/97/33 o prevode vlastníctva bytu, a to dňa 30.4.1998, s Hlavným M. SR Bratislava,
predmetom ktorej bola kúpa bytu v kat. úz. S. M., obec B m.č. S. M., okres B, zapísaného na
LV č. X. - čiastočný, a to bytu č. X. na X.. poschodí vo vchode S. obytného domu so súp. č.
X., postaveného na parc. č. X. o výmere X. m² - zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúceho
sa na S. v B, spolu so spoluvlastníckym podielom vo výške 178/10000-in k celku na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu pod B 30 v spoluvlastníckom podiele
1/1 k celku na poručiteľa a spoluvlastníckeho podielu k pozemku zapísanému na LV č. X. -
čiastočný, parc. č. X. o výmere X. m² zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 178/10000-in
pod B 31 na poručiteľa. Podľa čl. I. bod 3 predmetnej zmluvy kupujúci nadobudne predmet zmluvy do výlučného vlastníctva. Podľa „Vyhlásenia“ manželky poručiteľa Z. K. zo dňa
8.12.1997, táto si nerobí nároky na predmetný byt a nebude sa finančne podieľať na odkúpení
bytu a podľa „Čestného prehlásenia“ poručiteľa PhDr. I. K. zo dňa 8.12.1997, tento finančné
prostriedky potrebné na odkúpenie predmetného bytu získal výlučne zo svojich honorárov.
Prvostupňový súd tak rozhodol s poukazom na § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka
a s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 2. decembra 2003
sp. zn. 22 Cdo 980/2003 (ak cena obstarávanej veci bola zaplatená z výlučných prostriedkov
jedného z manželov a len tento manžel bol účastníkom kúpnej zmluvy, potom táto vec nepatrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale je jeho osobným vlastníctvom).
Krajský súd v Bratislave na odvolanie pozostalej manželky, Z. K., uznesením
z 26. novembra 2010 sp. zn. 13 CoD 44/2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil
tak, že určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a pozostalej manželky Z. K.,
rod. K., nar. X.X.X., r.č.X., bytom S., B, patrí okrem vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia
špecifikovaných účtov v Č. a.s., S. a.s. (ďalej len „účty v Č. a.s. a S. a.s.) a osobného
automobilu Škoda FELICIA, aj nehnuteľnosť v kat. úz. S. M..., obec B – m.č. S. M., zapísaná
na LV č. X. – čiastočný, byt č. X. na X.. p. vo vchode S. obytného domu so súp. č. X.,
postaveného na parc. č. X. o výmere X. m² zastavané plochy a nádvoria nachádzajúceho sa na S. v B, spolu so spoluvlastníckym podielom vo výške 178/10000-in k celku na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu pod B 30 v spoluvlastníckom podiele v 1/1
a spoluvlastnícky podiel k pozemku zapísaný na LV č. X. - čiastočný, parc. č. X. o výmere X.
m² zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 178/10000-in pod B 31 vo všeobecnej cene
určenej ku dňu smrti poručiteľa Znaleckým posudkom č. 2/2010 zo dňa 12.1.2010
vypracovaným znalcom z odboru stavebníctvo, Ing. J. Š., B., vo výške 225 000 € (ďalej len
„predmetné nehnuteľnosti“). Pasíva žiadne. Ďalej určil, že z titulu vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria do dedičstva po poručiteľovi predmetné
nehnuteľnosti v polovici, a tak, ako rozhodol prvostupňový súd, v polovici účty v Č. a.s. a S.
a.s., osobný automobil Škoda FELICIA, ako aj relatívne a absolútne autorské práva,
špecifikované už vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia. Pasíva žiadne. Konečne určil, že
z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patria manželke
poručiteľa Z. K. predmetné nehnuteľnosti v polovici a ďalej tak, ako rozhodol prvostupňový
súd, v polovici účty v Č. a.s. a S. a.s. a náhradová pohľadávka voči dedičom vo výške 500 €
titulom vyporiadania BSM za osobný automobil Škoda FELICIA. Zmenu prvostupňového
rozhodnutia, spočívajúcu v určení, že do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej manželky patrí aj predmetná nehnuteľnosť (predmetné nehnuteľnosti), ako aj
v určení podielu, ktorý patrí do dedičstva po poručiteľovi a pozostalej manželke z titulu
vyporiadania BSM, odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
poručiteľ počas manželstva sa stal vlastníkom vyššie špecifikovaného bytu, pričom
s prihliadnutím na § 143 Občianskeho zákonníka predmetný byt patril do bezpodielového
spoluvlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej manželky. Listinné dôkazy, ktoré boli v konaní
predložené sú pre posúdenie danej veci právne irelevantné a súd na ne nemôže prihliadať. Pre
platnosť prípadnej dohody medzi poručiteľom a pozostalou manželkou o zúžení zákonom
určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva bolo potrebné takúto dohodu uzavrieť
formou notárskej zápisnice (§ 143a ods. 3 Občianskeho zákonníka), čo sa nestalo. Nebola
preukázaná ani skutočnosť, že by finančné prostriedky, za ktoré predmetná nehnuteľnosť bola
zakúpená boli vo výlučnom vlastníctve poručiteľa. Prehlásenie, na ktoré sa odvoláva druhý
dedič nepreukazuje o aké prostriedky ide. Ak išlo o finančné prostriedky získané počas
manželstva z titulu mzdy, prípadne z titulu predaja diela, tieto finančné prostriedky patrili do
bezpodielového spoluvlastníctva. Za výlučné prostriedky by bolo možné považovať prípadný
dar alebo dedičstvo, čo však v konaní nebolo tvrdené a ani preukazované. V súvislosti s vyjadrením k odvolaniu druhej dedičky (dcéry poručiteľa) odvolací súd uviedol, že v danej
veci nie je možné prihliadať na § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poručiteľ získal
predmetnú nehnuteľnosť a bol zapísaný ako jej vlastník v čase trvania manželstva.
Skutočnosť, že majetok, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov užíva iba
jeden z manželov nemôže navodiť vydržanie počas manželstva oproti druhému manželovi.
Napokon aj samotným vydržaním (voči inému vlastníkovi) by poručiteľ vydržal nehnuteľnosť
do bezpodielového spoluvlastníctva.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie dcéra poručiteľa
a navrhla ho v časti zahrnutia predmetných nehnuteľností do bezpodielového vlastníctva
manželov zmeniť tak, že tieto nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa
PhDr. I. K. a Z. K., prípadne uznesenie odvolacieho súdu v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť
na nové konanie a rozhodnutie. Dovolanie odôvodnila tým, že uznesenie odvolacieho súdu
pokladá za arbitrárne, v rozpore s doterajšou súdnou praxou, Občianskym zákonníkom,
Ústavou Slovenskej republiky, bola porušená rovnosť účastníkov konania, účastníkovi bolo
odňaté základné právo konať pred súdom a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva aj na
nesprávnom právnom posúdení veci a trpí aj inou vadou konania. Vyslovila názor, že
v danom prípade, keď poručiteľ nadobudol v roku 1998 nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva na základe vzájomnej akceptácie vôle oboch manželov deklarovanej i v samotných
vyhláseniach, nebolo potrebné použiť postup podľa § 143a ods. 3 Občianskeho zákonníka
a notárskou zápisnicou špeciálne upravovať vzťahy medzi manželmi. Poukázala na to, že na
základe listinných dôkazov a zisteného skutkového stavu je zrejmé, že manželka poručiteľa
bola uzrozumená a súhlasila s tým, aby poručiteľ zo svojho výlučného majetku nadobudol
nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva. Preto sa nestotožňuje s odôvodnením súdu, že
finančné prostriedky, za ktoré bola predmetná nehnuteľnosť zakúpená neboli vo výlučnom
vlastníctve poručiteľa. Odvolaciemu súdu vytkla, že jeho argumentácia v písomnom
vyhotovení rozhodnutia nezodpovedá presvedčivosti rozhodnutia, vyplývajúcej pre súdy
z ustanovenia § 157 ods. 2 veta druhá O.s.p., že odignoroval záver a právny názor súdu
nižšieho stupňa, ktorý citoval vo svojom rozhodnutí aj rozsudky Najvyššieho súdu Českej
republiky, na ktoré poukazuje aj naša súdna prax. Pritom v dôvodoch svojho rozhodnutia ani
neuviedol, prečo s poukazom na doterajší stav, keď manželka poručiteľa nikdy počas 12
rokov nespochybňovala vlastnícke právo poručiteľa, nikdy túto zmluvu nerozporovala a ani
nepodala žalobu na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, priznal, že byt patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nevysporiadal sa ani s predloženými listinnými
dôkazmi, a to konkrétne čestným prehlásením poručiteľa a vyhlásením manželky poručiteľa a ani tou skutočnosťou, že poručiteľ bol výlučný nájomca bytu po smrti svojej matky,
nevzniklo spoločné právo užívania bytu manželmi, v byte manželia nebývali a byt bol v dlhodobom prenájme, nakoľko manželia žili v inej nehnuteľnosti. Dovolateľka tiež
poukázala na to, že pokiaľ odvolací súd zmenil uznesenie prvostupňového súdu bez toho, aby
zopakoval alebo doplnil dokazovanie, mal vo veci nariadiť pojednávanie v zmysle § 214 ods.
1 písm. a/ O.s.p., čo však neurobil a tak porušil základné právo účastníka konania na
spravodlivý súdny proces a základné právo konať pred súdom. V danom prípade odvolací súd
konanie zaťažil vadou pri zisťovaní skutkového stavu v dôsledku nedostatočného vykonania
predložených dôkazov a zisťovania, z akých finančných prostriedkov bola uhradená kúpna
cena za byt. V závere dovolania dovolateľka konštatovala, že pokiaľ manželka poručiteľa až
po jeho smrti spochybňuje výlučné vlastníctvo poručiteľa, ktoré bezvýhradne akceptovala 12
rokov, je potrebné brať do úvahy aj ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pozostalá manželka poručiteľa sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnila so závermi
odvolacieho súdu, pričom (mimo iného) poukázala na to, že s poručiteľom mali práve
v predmetnom byte niekoľko rokov trvalý pobyt a nikdy za života poručiteľa nemala dôvod
podnikať formálne kroky smerujúce k riešeniu zaradenia bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože manžel jej právo nespochybňoval. Preto navrhla dovolanie
zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241
ods. 1 veta druhá O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243
ods. 3 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že
dovolanie nie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p., môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ
označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/
O.s.p., pričom sa zameral prednostne na okolnosti, ktoré dovolateľka v dovolaní namietala.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Dovolateľka v súvislosti s namietaním, že došlo k procesnej vade tejto povahy, v dovolaní uviedla, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu
nezodpovedá ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,
a že odvolací súd na prejednanie odvolania nenariadil pojednávanie.
Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré
právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov
aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. X. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz
Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko
vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu
Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) treba za porušenie práva
na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu
vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. V spojitosti s § 167 ods. 2 O.s.p. toto ustanovenie primerane platí aj pre
odôvodnenie uznesenia súdu. Ústavne súladným výkladom ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.
pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný
či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho
nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď
právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon
i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť
tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka
na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia
práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma
možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom.
Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom takouto vadou
postihnuté nebolo. Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia spĺňa parametre
zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), nakoľko dalo odpoveď na relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany v danej veci, keď v dostatočnom rozsahu vysvetlilo,
čo tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako možno dohodou manželov
právne významným spôsobom v zmysle § 143a Občianskeho zákonníka zúžiť zákonom
určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorého dôvodu listinné dôkazy
predložené dovolateľkou (čestné prehlásenie poručiteľa a vyhlásenia manželky poručiteľa)
pre posúdenie danej veci označil za právne irelevantné, na ktoré nemôže prihliadnuť s tým, že
nebola preukázaná ani skutočnosť, že by finančné prostriedky, za ktoré bola predmetná
nehnuteľnosť zakúpená, boli vo výlučnom vlastníctve poručiteľa a konečne, prečo v danej
veci nie je možné prihliadať ani na § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Za vadu konania
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a tým teda aj za porušenie základného práva zaručeného
v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že
odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľky.
Pokiaľ dovolateľka odvolaciemu súdu vytýka, že na prejednanie veci nenariadil
odvolacie pojednávanie, dovolací súd poukazuje na to, že podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení
zákona č. 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008, na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa
rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez
nariadenia pojednávania. Z obsahu spisu vyplýva, že a/ odvolací súd neopakoval ani
nedopĺňal dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania,
c/ so zreteľom na povahu prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, že by nariadenie
odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd mohol preto
v danej veci rozhodnúť bez nariadenia odvolacieho pojednávania, ktorým postupom neodňal
dovolateľke možnosť konať pred súdom.
V súvislosti s existenciou tvrdenej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.
dovolateľka uviedla, že v danom prípade ide o vadu konania pri zisťovaní skutkového stavu
veci v dôsledku nedostatočného vykonania predložených dôkazov a zisťovania, z akých
finančných prostriedkov bola uhradená kúpna cena za byt odvolacím súdom.
Z dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že „... z vykonaného dokazovania
bolo preukázané, že poručiteľ počas manželstva sa stal vlastníkom vyššie špecifikovaného
bytu. S prihliadnutím na § 143 Občianskeho zákonníka predmetný byt patril
do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej manželky. Listinné dôkazy,
ktoré boli v konaní predložené sú pre posúdenie danej veci právne irelevantné a súd
na ne nemôže prihliadať. Pre platnosť prípadnej dohody medzi poručiteľom a pozostalou
manželkou... bolo potrebné dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva uzavrieť
formou notárskej zápisnice, čo sa nestalo. Z vykonaného dokazovania nebola preukázaná ani
skutočnosť, že by finančné prostriedky, za ktoré predmetná nehnuteľnosť bola zakúpená boli
vo výlučnom vlastníctve poručiteľa. Prehlásenie, na ktoré sa odvoláva druhý dedič
nepreukazuje, o aké prostriedky ide. Ak išlo o finančné prostriedky získané počas manželstva
z titulu mzdy, prípadne z titulu predaja diela, tieto finančné prostriedky patrili
do bezpodielového spoluvlastníctva. Za výlučné prostriedky by bolo možné považovať
prípadný dar, alebo dedičstvo, čo však v predmetnom konaní nebolo tvrdené a ani
preukazované“.
Z citovanej časti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu podľa názoru
dovolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd vychádzal z rovnakého skutkového základu ako
súd prvého stupňa a len samotná skutočnosť, že vykonané dôkazy, konkrétne listinné dôkazy
predložené dovolateľkou, vyhodnotil inak, ako súd prvého stupňa (a teda odlišne od predstáv
dovolateľky) neznamená, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Dovolateľka namieta, že zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Právna úprava dovolania vychádza z toho, že (v danom prípade) dovolacím dôvodom
podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je dovolací súd viazaný v tom smere, že nemôže
preskúmavať iné právne otázky, než tie, ktoré boli dovolateľkou označené. Aj keď nie
je viazaný dovolateľkou navrhnutým riešením týchto otázok, pri posudzovaní veci vyplýva
pre dovolací súd určité obmedzenie. Názor dovolacieho súdu o správnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu sa môže týkať len tých otázok, ktoré bol oprávnený posudzovať.
To znamená, že dovolací súd sa vyslovuje o správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu iba
z pohľadu dovolacích dôvodov. Záver, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, je preto
odôvodnený vtedy, ak právne otázky označené dovolateľkou odvolací súd vyriešil v súlade
so zákonom.
Skutkové zistenia, z ktorých vychádzal pri rozhodovaní odvolací (a aj prvostupňový)
súd sú postačujúce aj pre rozhodnutie dovolacieho súdu. Ako vyplýva z obsahu spisu,
dovolateľka popiera, že by predmetné nehnuteľnosti patrili do bezpodielového
spoluvlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej manželky, keďže ich, aj keď za trvania
manželstva, nadobudol do výlučného vlastníctva kúpou (výlučne z honorárov za svoju
autorskú činnosť) iba poručiteľ. Na rozdiel od súdu prvého stupňa, odvolací súd dospel
k záveru, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré poručiteľ nadobudol počas trvania manželstva,
patrili do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a jeho pozostalej manželky, keďže
listinné dôkazy predložené dovolateľkou, a to „Vyhlásenie“ pozostalej manželky poručiteľa,
v ktorom vyhlásila, že nežije s poručiteľom v domácnosti v byte na S. X. v Bratislave, nerobí
si spoluvlastnícke nároky na tento byt a nebude sa finančne podielať na odkúpení tohto
obecného bytu do vlastníctva poručiteľa a „Čestného prehlásenia“ poručiteľa, v ktorom
vyhlásil, že finančné prostriedky „potrebné na odkúpenie svojho bytu do súkromného
vlastníctva som získal výlučne z honorárov za svoju autorskú činnosť“ (obe listiny
sú z 8. decembra 1997), nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti dohody manželov o zúžení
zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva. S takýmto záverom odvolacieho
súdu treba súhlasiť. V zmysle ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka predmetom
bezpodielového spoluvlastníctva [ktorého vznik, trvanie a zánik sú zásadne podmienené
vznikom, trvaním a zánikom manželstva (výnimočne, v prípade splnenia v zákone
ustanovených dôvodov, môže nastať situácia, že bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne a manželstvo trvá)] sú všetky hmotné veci (hnuteľné aj nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý
z manželov zákonom dovoleným spôsobom (kúpnou zmluvou, spracovaním, vydržaním
a pod.) za trvania manželstva, s výnimkou a/ vecí získaných dedičstvom, b/ vecí získaných
darovaním, c/ vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania
len jedného z manželov, d/ vecí vydaných v rámci predpisov a reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. To znamená, že okrem
uvedených výnimiek, všetky ostatné veci zásadne patria do bezpodielového spoluvlastníctva
za podmienok ustanovených zákonom. Sú to teda predovšetkým všetky príjmy a úspory
z pracovného alebo iného na jeho roveň postaveného pomeru, z podnikateľskej činnosti,
príjmy zo sociálneho zabezpečenia, výnosy z majetku manželov a pod. Aj autorské odmeny,
ako odmeny za tvorivú prácu autora, patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva, keď boli
autorovi vyplatené za jeho života a za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva.
Podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka manželia môžu dohodou rozšíriť alebo
zúžiť zákonom určený rozvrh bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.
Ide o výnimku zo všeobecného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva (§ 143
Občianskeho zákonníka), ktorá sa vzťahuje len na majetok nadobudnutý za trvania
manželstva. Pritom pre platnosť dohody podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa vyžaduje forma notárskej zápisnice (§ 143a ods. 3 Občianskeho zákonníka). V prípade
nedostatku tejto formy treba dohodu považovať za absolútne neplatnú (§ 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka).
So zreteľom na vyššie uvedené tak podľa názoru dovolacieho súdu možno uzavrieť, že
pokiaľ predmetné nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva poručiteľ za trvania manželstva
a bezpodielového spoluvlastníctva s pozostalou manželkou, hoci aj „výlučne z honorárov
za svoju autorskú činnosť“, stali sa tieto nehnuteľnosti predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva, na čom nič nemení tvrdenie dovolateľky o ich výlučnom vlastníctve
poručiteľa, ktoré tvrdenie opiera o ňou predložené „Vyhlásenie“ pozostalej manželky
poručiteľa a „Čestné prehlásenie“ poručiteľa, ktoré listiny nemožno považovať za platnú
dohodu manželov o zúžení zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to pre nedostatok obligatórnej formy
notárskej zápisnice.
Z uvedených dôvodov preto dovolací súd dovolanie dcéry poručiteľa zamietol (§ 243b
ods. 1 O.s.p.).
V dovolacom konaní úspešnej dedičke vzniklo právo na náhradu trov konania proti
dovolateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.), preto jej dovolací súd (keďže si pozostalá manželka nárok na náhradu trov
dovolacieho konania uplatnila) priznal náhradu trov dovolacieho konania pozostávajúcich
z odmeny advokátky za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k dovolaniu - § X. ods. 1
písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. – ďalej len „vyhláška“) vo výške 869,97 € (§ 10 ods. 1
vyhlášky) + 7,41 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky), spolu 877,38 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. marca 2013
JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková