4 Cdo 111/2007

znak

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci žalobkýň 1/ A. A. bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. D. Š., advokátkou so sídlom v B. a 2/ M. R., bývajúcej   v H., proti žalovanému Mestu B., so sídlom mestského úradu v B., zastúpenému JUDr. F. V., advokátom so sídlom v B., za účasti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Mierová č. 19, ako vedľajšieho účastníka na strane žalobkýň, o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 9 C 111/2005, o dovolaní žalobkyne 1/ a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. októbra 2006 sp.zn. 12 Co 111/2006 rozhodol

t a k t o :

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom zo 14. februára 2006 č.k. 9 C 111/05-65 určil, že pozemok zapísaný v katastri nehnuteľností kat.úz. B. na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m2   – patrí do podielového spoluvlastníctva žalobkýň, každej v jednej polovici spoluvlastníckeho podielu. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyniam náhradu trov konania 11 167,-- Sk na účet ich zástupcu JUDr. R. F. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Takto rozhodol poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil záver, že žalobkyne nadobudli spoluvlastnícke právo k predmetnému pozemku verejnou dražbou organizovanou podľa zákona č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby (ďalej len „zákon č. 427/1990“), predmetom ktorej bola prevádzková jednotka „E. M.“ nachádzajúca sa v B. a predstavujúca súčasť organizácie Z. B. B., š.p., odštepný závod Ž. Za rozhodujúce pre tento záver považoval zistenie, že pozemok v čase dražby slúžil na plnenie úloh prevádzkovej jednotky a označená organizácia mala k nemu právo hospodárenia.  

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd na odvolanie žalovaného rozsudkom z 26. októbra 2006 sp.zn. 12 Co 111/2006 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Zároveň rozhodol o povinnosti žalobkýň a vedľajšieho účastníka zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 2 576,-- Sk do rúk jeho zástupcu JUDr. F. V. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po zopakovaní dokazovania vykonaním listinných dôkazov dospel k iným skutkovým zisteniam než súd prvého stupňa. Poukázal na to, že na verejnej dražbe konanej dňa 16.6.1991 vydražili žalobkyne prevádzkovú jednotku „E. M.“ na T., patriacu štátnemu podniku Z. B. B., odštepný závod Ž., že podľa potvrdenia o predaji tejto prevádzkovej jednotky z 27.8.1991   do prevádzkovej jednotky okrem iného patrili aj nehnuteľnosti a to dom súp. č. X. a pozemok parcela č. X., že tieto nehnuteľnosti boli zapísané v katastri nehnuteľností pre kat.úz. B. na liste vlastníctva č. X., na ktorom bolo uvedené, že pozemok parcela č. X. je zastavaná plocha a má výmeru X. m2, a že ich vlastníkom je štát a právo hospodárenia k nim má Z. B. B., š.p., odštepný závod Ž., že uvedený štátny podnik nadobudol k týmto nehnuteľnostiam právo hospodárenia hospodárskou zmluvou o prevode práva hospodárenia uzavretou 19.3.1991 medzi bývalým Okresným národným výborom Žiar nad Hronom – v likvidácii ako odovzdávajúcou organizáciou a Z. B. B., š.p., odštepný závod Ž. ako preberajúcou organizáciou, a že samotný štát nadobudol tieto nehnuteľnosti kúpnou zmluvou uzavretou 13.3.1986 medzi ich pôvodnou vlastníčkou M. K. ako predávajúcou a Mestským národným výborom v Banskej Štiavnici ako kupujúcim. Z týchto skutkových zistení vyvodil právny záver, že žalobkyne nemohli nadobudnúť dražbou podľa zákona č. 427/1990 vlastnícke právo aj k inému pozemku, ku ktorému štátny podnik nemal právo hospodárenia, resp. ku ktorému existencia práva hospodárenia nebola preukázaná, pretože takýto pozemok nemohol byť predmetom dražby v zmysle uvedeného predpisu. Vyslovil tiež názor, že vlastnícke právo k spornému pozemku ako k tzv. neknihovanému majetku (verejnému majetku) nadobudol žalovaný účinnosťou zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.  

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa 1/ a vedľajší účastník. Žiadali, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Poukazovali na to, že pozemok parcela č. X. – zastavaná plocha vo výmere X. m2 – bol vo vlastníctve štátu a bol predmetom dražby prevádzkovej jednotky, čo podľa nich preukazuje karta prevádzkovej jednotky, v ktorej bola uvedená výmera pozemku X. m2 a tejto výmere zodpovedajúca cena 18 000,-- Sk. Žalobkyňa 1/ namietala aj nedostatok riadnych náležitostí odvolania podaného žalovaným, v dôsledku ktorých malo byť odvolacím súdom odmietnuté a nie vecne prejednané.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný prostriedok ako nedôvodný zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou (účastníčkou konania i vedľajším účastníkom, ktorému zákon priznáva rovnaké práva ako účastníkovi konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a že je prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 veta za bodkočiarkou O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť.  

Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný uplatneným dovolacím dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v § 237 O.s.p., a iné vady konania len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237 O.s.p. a iné vady konania však zo súdneho spisu nevyplývajú. Konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté ani inou vadou namietanou žalobkyňou 1/, ktorá mala spočívať v nedostatku riadnych náležitostí odvolania podaného žalovaným proti prvostupňovému rozsudku. Z obsahu odvolania založeného v spise na č.l. 72 až 75 je zrejmé, že obsahovalo všetky náležitosti vyžadované zákonom a tak neboli dané prekážky, ktoré by bránili jeho vecnému prejednaniu. Dovolací súd preto skúmal správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, a to právneho posúdenia veci odvolacím súdom v otázke, či žalobkyne nadobudli vlastnícke právo k nimi označenému pozemku tvrdeným spôsobom, t.j. dražbou prevádzkovej jednotky organizovanou podľa zákona č. 427/1990.

Zákon č. 427/1990 ustanovil podmienky, za ktorých bolo možné previesť vlastníctvo štátu k niektorým veciam, ku ktorým mali k 1. novembru 1990 právo hospodárenia štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a národné výbory (ďalej len „organizácie“)   na určené fyzické alebo právnické osoby. Predmetom prevodu podľa tohto zákona mohli byť hnuteľné a nehnuteľné veci, ktoré ako majetková podstata prevádzkových častí organizácií pôsobiacich v oblasti služieb, obchodu a inej než poľnohospodárskej výroby tvorili alebo mohli tvoriť súbor, ktorý bol ucelenou hospodárskou alebo majetkovou jednotkou (prevádzkovou jednotkou). V zmysle § 4 tohto zákona predávali organizácie prevádzkové jednotky vo verejnej dražbe, ktorú organizovali príslušné orgány Slovenskej republiky. Základnou podmienkou pre nadobudnutie vlastníctva k veciam vo vlastníctve štátu postupom podľa uvedeného právneho predpisu bola existencia práva hospodárenia v prospech tej organizácie, ktorej súčasťou bola dražená prevádzková jednotka. Vo vzťahu k pozemku bola táto podmienka výslovne uvedená aj v § 14 zákona č. 427/1990, v zmysle ktorého ak je predmetom predaja prevádzková jednotka, ktorá sa nachádza na pozemku, ku ktorému má právo hospodárenia organizácia, ktorej súčasťou je prevádzková jednotka, musí sa táto prevádzková jednotka predať aj s týmto pozemkom.

V preskúmavanej veci skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania neumožňovali záver o existencii práva hospodárenia k pozemku označenému žalobkyňami (priľahlému pozemku) v prospech organizácie, ktorej súčasťou bola dražená prevádzková jednotka. Preukázané bolo len právo hospodárenia tejto organizácie k pozemku, na ktorom sa nachádzala budova, v ktorej bola prevádzková jednotka umiestnená. Dovolací súd sa preto stotožňuje s právnym záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého žalobkyne nemohli   vo verejnej dražbe vykonávanej postupom podľa zákona č. 427/1990 nadobudnúť vlastnícke právo k inému pozemku, ku ktorému nebolo preukázané právo hospodárenia v prospech organizácie, ktorej súčasťou bola dražená prevádzková jednotka. Len z tej skutočnosti, že v karte prevádzkovej jednotky bola uvedená výmera pozemku X. m2 (inak neoznačeného parcelným číslom) nemožno urobiť záver, že okrem pozemku parcela č. X. vo výmere X. m2, ku ktorému bolo v katastri nehnuteľností zapísané právo hospodárenia pre Z. B. B., š.p., odštepný závod Ž., mal tento subjekt aj právo hospodárenia k ďalšiemu pozemku, resp. k časti iného pozemku vo výmere X. m2. Samotná výmera nie je totiž právnou skutočnosťou, od ktorej by bolo možné odvodzovať vznik práva hospodárenia s majetkom vo vlastníctve štátu. Rozhodujúce nemohlo byť ani prípadné právo hospodárenia iného subjektu (napr. bývalého príslušného národného výboru) k spornému pozemku a ani faktický stav jeho užívania.  

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne 1/ a vedľajšieho účastníka smerujúce proti správnemu rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).

Úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože trovy súvisiace s odmenou jeho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu, nepovažoval za potrebné   na účelné bránenie práva, lebo v porovnaní s jeho vyjadreniami v základnom konaní, neobsahovali žiadne nové právne významné okolnosti (§ 142 ods. 1 v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2008

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová