4Cdo/11/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľke T., zomrelej XX. januára XXXX, naposledy bývajúcej v Q., za účasti dedičov 1/ T., bývajúceho v Q., 2/ F., bývajúceho v Q., zastúpeného JUDr. Jánom Holotom, advokátom v Snine, Komenského 2791/35, 3/ F., bývajúcej v Q., 4/ F., bývajúcej v A. a 5/ F., bývajúcej v A., o vyporiadaní dedičstva, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 14 D 24/2011, o dovolaní dediča 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 5. decembra 2014 sp. zn. 9 CoD 3/2014, 9 CoD 4/2014, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 9. decembra 2011 č. k. 14 D 24/2011-53 I. určil všeobecnú hodnotu majetku vo výške 13 000,- eur, výšku pasív 8 416,23 eur a čistú hodnotu dedičstva vo výške 4 583,77 eur, II. vyporiadal dedičstvo tak, že majetok poručiteľky patriaci do dedičstva, ktorý pozostáva z domu súp. č. XXXX s príslušenstvom, evidovaným v meste Q., ktorá stavba je postavená na parcele č. XXXX/XXX, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie Q. pod A stavba - dom súp. č. XXXX na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, pod B 1 v celosti, nadobúdajú zo zákona dedičia v prvej zákonnej skupine - deti a vnuci poručiteľa, a to T. v podiele 1/4, F. v podiele 1/4, F., rod. O. v podiele 1/4, F. v podiele 1/8 a F., rod. X. v podiele 1/8 v pomere k dedičskému podielu poručiteľa, s povinnosťou uhradiť pohľadávku mesta Snina, ktorá pohľadávka vznikla z titulu rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 10 C 460/98 v hodnote 8 416,23 eur s prísl. Zároveň súd prvej inštancie priznal odmenu pre súdneho komisára P.. Opravným uznesením z 11. apríla 2014 č. k. 14 D 24/2011-104 opravil výrok II. uznesenia z 9. decembra 2011 č. k. 14 D 24/2011-53.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie dedičov 1/ až 3/ uznesením z 5. decembra 2014 sp. zn. 9 CoD 3/2014, 9 CoD 4/2014 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil vo výrokuI. o určení čistej hodnoty dedičstva a v časti výroku II. o vyporiadaní dedičstva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, katastrálne územie Q., a zmenil v časti výroku II. o povinnosti uhradiť pohľadávku Mesta Snina. Zároveň potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti dedičov zaplatiť odmenu a náhradu hotových výdavkov súdnej komisárke P.. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

3. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dedič 2/ (ďalej aj „dovolateľ“) vlastnoručne spísané dovolanie nemajúce potrebné náležitosti, v ktorom zároveň požiadal o ustanovenie advokáta pre dovolacie konanie. Súd prvej inštancie listom zo 16. marca 2015 odkázal dovolateľa v zmysle § 30 O.s.p. s touto žiadosťou na Centrum právnej pomoci.

4. Súd prvej inštancie prípisom z 24. augusta 2015 vyzval Centrum právnej pomoci - Kanceláriu Humenné (ďalej len „centrum“), aby oznámili, či bola dovolateľovi poskytnutá právna pomoc. Na výzvu doručenú dňa 27. augusta 2015 reagovalo centrum oznámením z 28. augusta 2015, v ktorom uviedlo, že v danej veci priznalo dovolateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci rozhodnutím sp. zn. 5625/2015- KaHE, pričom následne mu bol ustanovený na právne zastupovanie v tejto veci advokát JUDr. Ján Holota. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. mája 2015.

5. Súd prvej inštancie po vrátení mu spisu Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) výzvou z 18. augusta 2016 vyzval právneho zástupcu dovolateľa JUDr. Jána Holotu, aby v lehote 15 dní už urobené podanie dovolateľa nemajúce náležitosti nahradil, alebo doplnil vlastným podaním, prípadne, aby súdu oznámil či sa s podaním dovolateľa stotožňuje, alebo dovolanie berie späť. Uvedenú výzvu prevzal právny zástupca dovolateľa osobne 24. augusta 2016, ktorý „oznámením k sporu“ z 12. septembra 2016 uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s podaním dovolateľa, nemá k nemu čo dodať. Nedostatky spočívajúce v chýbajúcich náležitostiach podaného dovolania však neodstránil.

6. Od 1. júla 2016 sa konania o dedičstve riadia ustanoveniami zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“). Ak tento zákon neustanovuje inak, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (§ 2 ods. 1 C.m.p.). To platí i pre konanie o dovolaní.

7. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov - ďalej len „C.s.p.“) po zistení, že dovolanie podala strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

8. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a posudzoval splnenie náležitostí podaného dovolania v zmysle ustanovení § 241 ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 42 ods. 3 O.s.p.

9. V zmysle ustanovenia § 241 ods. 1 veta prvá O.s.p. (obdobne ustanovenie § 428 C.s.p.) muselo byť v dovolaní popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu dovolanie smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha. Dovolanie bolo možné odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 O.s.p.).

10. Súd prvej inštancie v danom prípade vytvoril možnosť (predovšetkým) advokátovi (v zmysle § 25 ods. 2 O.s.p. bol povinný účelne využívať všetky zákonom prípustné prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi a v zmysle § 28 ods. 2 veta druhá O.s.p. oprávnený na všetkyúkony, ktoré mohol v konaní urobiť účastník), k odstráneniu nedostatkov dovolania. Vady mimoriadneho opravného prostriedku dovolateľa spočívali predovšetkým v tom, že z neho nebolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa napáda rozhodnutie odvolacieho súdu, a z čoho vyvodzuje, že jeho dovolanie je v danej veci prípustné. Vytýkané nedostatky dovolania mohol odstrániť len dovolateľ alebo jeho právny zástupca, dovolací súd túto možnosť nemal.

11. Vzhľadom na to, že napriek výzve zostalo dovolanie nedoplnené, nemal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací inú možnosť, než dovolanie odmietnuť podľa § 447 písm. d/ C.s.p. ako nemajúce predpísané náležitosti. So zreteľom na to, že dovolanie odmietol z dôvodu, že nemá predpísané náležitosti, nezaoberal sa otázkou, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním, a neposudzoval ani vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).

13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.