4 Cdo 11/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. B., bývajúceho v S., zastúpeného JUDr. E. V., advokátom so sídlom v P., proti žalovanému Ing. F. V., bývajúcemu v S., o náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 9 C 139/01, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v   Prešove z 29. septembra 2008 sp.zn.   7 Co 181/2007 rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Prešove označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov z 19. januára 2005 č.k. 9 C 139/01-128 vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o náhradu mzdy v prevyšujúcej časti (t.j. v časti nad priznanú sumu 33 332,40 Sk   s prísl. – teraz 1 106,43 eur) a vo výroku o trovách konania. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou.  

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci prvostupňovým i odvolacím súdom.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p.

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí z 26. septembra 2007 sp.zn. 4 Cdo 127/2006 žiaden právny názor týkajúci sa merita veci nevyslovil. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide   o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p., i keď neboli v dovolaní namietané. Nezistil však existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.  

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa   § 218 ods. l písm.c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. ako neprípustné odmietol.  

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.   (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2009   JUDr. Rudolf Čirč, v.r.  

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová