4 Cdo 107/2007

znak

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča a sudcov JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci žalobkyne P. S. S., a.s., so sídlom v B., proti žalovaným 1/ R. H., bývajúcemu v N. a 2/ Mgr. T. M., bývajúcemu v N., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 13 C 180/2003, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 15. novembra 2006 sp.zn. 11 Co 187/2005 rozhodol

t a k t o :

Dovolanie žalobkyne z a m i e t a .

Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom z 2. novembra 2005 č.k. 13 C 180/03-202 určil neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej 2.9.2002 medzi žalovanými, predmetom ktorej bol predaj bytu vo vlastníctve žalovaného 2/, zapísaného v katastri nehnuteľností kat.úz. N. na liste vlastníctva č. X. ako byt č. X. na prízemí bytového domu súp. č. X., postaveného na pozemku parcela č. X. a X.. Zároveň rozhodol, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne   a nerozdielne náhradu trov konania 1 000,-- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Takto rozhodol poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého vyvodil skutkové zistenia, že na návrh žalobkyne bolo proti žalovanému 2/ začaté exekučné konanie o vymoženie sumy 290 958,80 Sk spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie, a že žalovaný 2/ po doručení všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 47 ods. 1 zákona   4 Cdo 107/2007

č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ktorým mu, okrem iného, bolo zakázané nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, uzavrel kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu na žalovaného 1/. Vyslovil názor, že kúpnu zmluvu treba za týchto okolností považovať za neplatnú pre rozpor so zákonom a to i napriek prípadnej dobromyseľnosti žalovaného 1/ pri jej uzatváraní.

Krajský súd v   Nitre ako odvolací súd na odvolanie žalovaného 1/ rozsudkom   z 15. novembra 2006 sp.zn. 11 Co 187/2005 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania 109 627,-- Sk na účet jeho zástupkyne JUDr. T. T., do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a že žalovanému 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, že dôsledkom porušenia zákazu nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii v zmysle § 47 ods. 1 písm.b/ Exekučného poriadku môže byť len odporovateľnosť právnych úkonov podľa §§ 42a a 42b Obč. zákonníka. Tento záver podporil argumentom, podľa ktorého v prípade, že s porušením uvedeného zákazu by sa spájala neplatnosť právneho úkonu, povinný by nemohol ani pri neveľkej pohľadávke voči nemu a rozsiahlom majetku, z ktorého by ju bolo možné uspokojiť, uzavrieť žiadnu bežnú zmluvu a bol by blokovaný celý jeho majetok. Vyslovil tiež názor, že neplatnosť právneho úkonu treba spájať až s porušením zákazu nakladať s konkrétne označenou nehnuteľnosťou, ktorý je v zmysle § 135 ods. 1 písm.c/ Exekučného poriadku (majúceho povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k § 47 ods. 1 písm.b/ Exekučného poriadku) obsahom upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, teda upovedomenia o začatí exekúcie a i o spôsobe jej vykonania, ktoré sa doručuje aj správe katastra nehnuteľností.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyčítala odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie veci v otázke dôsledkov porušenia § 47 ods. 1 písm.b/ Exekučného poriadku. Namietala, že v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu by porušenie zákazu vyplývajúceho z tohto ustanovenia nevykazovalo znaky protiprávneho konania sankcionovaného zákonom. Za správny považovala názor, že právny úkon porušujúci tento zákaz treba sankcionovať neplatnosťou.

4 Cdo 107/2007

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou (účastníčkou konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a že je prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 veta za bodkočiarkou O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolaniu nemožno vyhovieť.  

Dovolací súd je podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný uplatneným dovolacím dôvodom; z úradnej povinnosti skúma iba vady uvedené v § 237 O.s.p., a iné vady konania len vtedy, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady v zmysle § 237 O.s.p. a iné vady konania však neboli dovolaním namietané a zo súdneho spisu nevyplývajú. Dovolací súd preto skúmal správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu, a to právneho posúdenia veci odvolacím súdom v otázke dôsledkov porušenia všeobecného zákazu nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii.

V prejednávanej veci žalobkyňa odôvodňovala neplatnosť kúpnej zmluvy o predaji bytu vo vlastníctve žalovaného 2/ žalovanému 1/, uzavretej 2.9.2002, tým, že žalovaný 2/, proti ktorému bolo začaté exekučné konanie, porušil všeobecný zákaz nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii uložený mu v upovedomení o začatí exekúcie, ktoré mu bolo doručené 21.6.2002.

Exekútor poverený vykonaním exekúcie zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha exekúcii (§ 47 ods. 1 písm.b/ Exekučného poriadku v znení do 14.10.2008).

Citované ustanovenie Exekučného poriadku určuje súdnemu exekútorovi povinnosť zakázať povinnému nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Neupravuje však sankciu za porušenie tohto zákazu. Dôsledky porušenia uvedeného všeobecného zákazu treba preto dovodiť výkladom rešpektujúcim účel a zmysel tohto ustanovenia.

Dovolací súd považuje za správny právny záver odvolacieho súdu, že sankciou   za porušenie zákazu nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii povinným, uloženého mu súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcii v zmysle § 47 ods. 1 písm.b/ 4 Cdo 107/2007

Exekučného poriadku, je odporovateľnosť právneho úkonu podľa §§ 42a a 42b Obč. zákonníka. Stotožňuje sa aj s argumentáciou odvolacieho súdu v odôvodnení jeho rozhodnutia a v podrobnostiach na ňu poukazuje. Právny záver odvolacieho súdu rešpektuje účel a zmysel § 47 ods. 1 písm.b/ Exekučného poriadku ako aj účel celého exekučného konania s prihliadnutím na jeho jednotlivé štádiá. Podľa názoru dovolacieho súdu je týmto účelom a zmyslom v štádiu exekučného konania, keď bolo súdnym exekútorom vydané len všeobecné upovedomenie o začatí exekúcie (teda nie aj upovedomenie o spôsobe jej vykonania, ktoré s upovedomením o začatí exekúcie môže ale aj nemusí byť spojené), len upozorniť povinného na povinnosť nerobiť úkony, ktoré by viedli k zmenšeniu či k úplnému zbaveniu majetku   a tým k sťaženiu alebo dokonca k znemožneniu uspokojenia oprávneného. Ide o rovnakú povinnosť, ktorá inak pre povinného ako dlžníka vyplýva aj z ustanovení §§ 42a a 42b Obč. zákonníka (povinnosť nerobiť právne úkony ukracujúce uspokojenie pohľadávky veriteľa). Pretože s porušením povinnosti vyplývajúcej z týchto ustanovení Obč. zákonníka spája zákon výslovne sankciu odporovateľnosti právnych úkonov (nie ich neplatnosti), treba rovnakú sankciu spájať aj porušením všeobecného zákazu nakladať s majetkom, uloženého povinnému súdnym exekútorom v upovedomení o začatí exekúcie v zmysle § 47 ods. 1 písm.b/ Exekučného poriadku. Takýto výklad je súladný aj s ustanovením § 47 ods. 1 písm.a/ Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekútor v upovedomení o začatí exekúcie zároveň vyzve povinného, aby uspokojil pohľadávku oprávneného. Ak by totiž s porušením všeobecného zákazu nakladať s majetkom mali byť spájané následky absolútnej neplatnosti právnych úkonov, potom by povinný nemohol robiť ani také úkony, ktoré by smerovali k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, čo by odporovalo samotnému zmyslu exekučného konania. Naopak výklad spájajúci s porušením uvedeného zákazu následky odporovateľnosti právnych úkonov umožňuje povinnému, bez rizika takéhoto následku, robiť právne úkony nakladania s majetkom smerujúce k uspokojeniu oprávneného. Okrem toho zohľadňuje aj práva tretích osôb tým, že chráni ich dobromyseľnosť pri nadobudnutí majetku od povinného (jednou z podmienok odporovateľnosti je totiž, že tretej osobe, ak nešlo o výnimky, musel byť známy úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa). Rešpektuje tak jeden zo základných princípov právneho štátu a to princíp právnej istoty a v rámci neho zásadu ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv.  

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne smerujúce proti správnemu rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).

4 Cdo 107/2007

Úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože im   v súvislosti s ním žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. novembra 2008

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová