UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mariána Šusteka - M FRUIT, so sídlom Hviezdoslavova č. 24, Vidiná, IČO: 30 438 683, zastúpeného Mgr. Martinom Štoffom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Žiari nad Hronom, Strojárska č. 359/8, proti žalovanému PYLON, s.r.o., so sídlom Komenského č. 14419/18D, Banská Bystrica, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 6 C 72/2011, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. novembra 2012 sp. zn. 17 Co 162/2012, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. novembra 2012 sp. zn. 17 Co 162/2012 a uznesenie z 29. novembra 2012 sp. zn. 17 Co 162/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Okresný súd Lučenec rozsudkom z 24. apríla 2012 č.k. 6 C 72/2011-200 určil, že žalovaný je výlučným vlastníkom zvyškov stavby olejového hospodárstva označenej vo výroku rozsudku okresného súdu. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi 990,82 Eur na účet jeho právnej zástupkyne Mgr. Evy Kovačechovej do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Takto rozhodol, keď mal za to, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k stavbe olejového hospodárstva spolu s ostatnými nehnuteľnosťami v rámci privatizačného projektu Ipeľské tehelne, š.p. závod 01 Lučenec, dražbou dňa 28. decembra 1991. Predmetom kúpnej zmluvy z 10. septembra 2004 uzavretej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim bol len pozemok parc. č. XXXX, katastrálne územie R., nie stavba olejového hospodárstva nachádzajúca sa na pozemku. Nehnuteľnosť - stavba olejové hospodárstvo nebola predmetom ocenenia znalcom Ing. Q. a žalovaný s nehnuteľnosťou nakladal ako so svojím vlastníctvom, ktoré skutočnosti svedčia pre záver, že vlastníkom celej stavby je naďalej žalovaný. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania.
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie žalovaného rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že žalovaný PYLON, s.r.o., so sídlom ul. Sládkovičova č. 4/B, Banská Bystrica, IČO: 31 636 845 je vlastníkom zvyškov stavby olejového hospodárstva zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol. Takto rozhodol, keď sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa o naliehavosti právneho záujmu na určenívlastníckeho práva k zvyškom stavby olejového hospodárstva. Mal za to, že vyhovením žaloby sa právny status žalobcu nezmení, keď otázka určenia vlastníckeho práva k zvyškom stavby olejového hospodárstva má len predbežný charakter vo vzťahu k posúdeniu povinnosti žalovaného odstrániť zvyšky tejto stavby. Žaloba nemá preventívny charakter, ktorý sa pri určovacej žalobe vyžaduje a úspešnosť žalobcovho určovacieho žalobného návrhu neodstraňuje právnu neistotu v jeho postavení, pretože neznamená vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu alebo práva medzi účastníkmi ako celku. Situácia, ktorá vznikla v dôsledku rôznosti interpretácie zmluvnej povinnosti účastníkmi konania, sa rozhodnutím súdu o určovacom návrhu nerieši, ale len odsúva na stavebný úrad. Odvolací súd mal za to, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobca ani neosvedčil, takýmto osvedčením nemôže byť ani požiadavka príslušného stavebného úradu o určení vlastníctva k zvyškom stavby súdom, ktorou je podmienené ďalšie konanie stavebného úradu o podnete žalobcu na odstránenie stavby, pretože súd otázku vlastníctva vždy posudzuje autonómne na základe návrhu účastníka a nie na základe rozhodnutia správneho orgánu. Vzhľadom na skutočnosť, že v zásade platí, že možnosť žaloby na plnenie vylučuje právny záujem na žalobe určovacej a určovací návrh nie je opodstatnený vtedy, keď právo bolo porušené, resp. bola dohodnutá zmluvná povinnosť, ktorá nebola splnená, a preto je potrebné sa domáhať ochrany práva žalobou na plnenie. Ak žalobca dospel k názoru, že demontážou olejovej vane v rozsahu ako ju realizoval žalovaný si riadne nesplnil svoju zmluvnú povinnosť podľa čl. II bod 8 kúpnej zmluvy potom bolo opodstatnené, aby sa s návrhom obrátil na okresný súd, aby posúdil skutočnú vôľu strán pri koncipovaní čl. II bod 8 kúpnej zmluvy. Až rozhodnutie súdu o návrhu žalobcu na splnenie zmluvnej povinnosti vedie v danom prípade k definitívnemu vyriešeniu spornosti obsahu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Uvedený záver neplatí pre konanie o návrhu na určenie vlastníctva k zvyškom stavby olejového hospodárstva s následným ďalším konaním pred stavebným úradom. Rozhodnutie súdu o návrhu na splnenie povinnosti je základom pre rozhodnutie stavebného úradu podľa § 88 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v prípade, ak by žalovaný nesplnil povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím. Tento záver nemožno prijať vo vzťahu k určovaciemu návrhu na určenie vlastníctva pre žalovaného. Z uvedených dôvodov možnosť žaloby na plnenie má prednosť a vylučuje právny záujem na žalobe určovacej. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie žalovaného považoval za dôvodné, pretože sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa ohľadne splnenia procesnej podmienky preukázania naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) na požadovanom určení. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením (§ 214 ods. 5 O.s.p.), o ktorých aj rozhodol a to uznesením z 29. novembra 2012 sp. zn. 17 Co 162/2012.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 238 ods. 1 O.s.p. a dovolacie dôvody z § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Podľa jeho názoru žalobca svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci v otázke existencie či neexistencie naliehavého právneho záujmu a keďže žalobný návrh následne zamietol z procesných dôvodov bez skúmania jeho samotnej vecnej stránky, zaťažil svoje konanie a rozhodovanie takou vadou, ktorá vo svojej podstate predstavuje odopretie spravodlivosti - denegalio iustitiae. Zdôraznil, že pri podaní žaloby, a aj za súčasného stavu je vystavený právnej neistote, pretože spornosť vlastníckeho práva mu neumožňuje pokračovať v konaní o odstránení zvyškov stavby z jeho pozemku. Správne orgány na úseku stavebného poriadku vylúčili rozhodovanie o vlastníckych vzťahoch k dotknutej stavbe a jej zvyškom na samostatné posúdenie v súdnom konaní s tým, že sa vecou z pohľadu právnych predpisov na úseku stavebného poriadku budú zaoberať až po právoplatnom rozhodnutí súdu. Za situácie, kedy je žalobca vystavený rozporovaniu vlastníctva žalovaným, pričom dohoda o spornej otázke medzi stranami nie je možná a žalobca nemá k dispozícii iný efektívny právny prostriedok na odstránenie tohto stavu, podanie určovacej žaloby a autoritatívne rozhodnutie súdu v merite veci sa javia byť jediným riešením na zosúladenie sporných právnych vzťahov s objektívnym stavom. Iba rozhodnutím súdu je totiž možné dospieť k jednoznačnej úprave vzťahov medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k predmetnej stavbe. Žalobca ďalej napádal nesprávne právne posúdenie odvolacieho súdu vo veci vzájomného vzťahu správnych konaní a súdneho konania v danej veci. V rozpore s právnym posúdením odvolacieho súdu vo veci vzťahu žalobcovho naliehavého právneho záujmu na určovacom petite žaloby a konania pred správnymi orgánmi sa žalobca domnieval, že práve odkázanie riešenia spornej právnej otázky zo strany správnych úradov na súd jejedným zo spolunosných prvkov tvoriacich základ existencie jeho naliehavého právneho záujmu na určení, že vlastníkom označenej stavby je žalovaný.
Žalovaný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p., dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V danej veci ide o takéto rozhodnutie odvolacieho súdu, čím je daná prípustnosť dovolania.
Dovolací súd je podľa § 242 ods. 1 O.s.p. viazaný rozsahom dovolania a uplatnenými dovolacími dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež inými vadami len vtedy, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolateľ vady v zmysle § 237 O.s.p. (v znení účinnom do 31. decembra 2014) nenamietal a tieto vady nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.
Z obsahu dovolania nepochybne vyplýva, že dovolateľ najmä namieta, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ Os.p.). V ďalšom sa preto dovolací súd zameral na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu.
Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je vecne správne.
Súčasťou právneho posúdenia veci bolo v danom prípade posúdenie, či žalobca má naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
K otázke existencie naliehavého právneho záujmu na určení z pohľadu § 80 písm. c/ O.s.p. sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril vo všeobecnosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, kedy uviedol, že naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. Súdna prax sa ustálila aj na názore, že určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu.
Cieľom určovacej žaloby je teda vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten - ktorý právny vzťah aleboprávo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nezáleží na tom ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným inštrumentom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z hľadiska potrieb žalobcu ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej legitimácie.
Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Nejde tu o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza.
Odvolací súd sa pri rozhodovaní dôsledne vyššie citovanými zásadami neriadil. Vo vzťahu k posúdeniu naliehavého právneho záujmu nesprávne právne posúdil existenciu aktuálneho stavu objektívnej právne neistoty medzi žalobcom a žalovaným, najmä s ohľadom na právnu kvalifikáciu rozhodujúcich skutočností tých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou.
Z obsahu spisu je nepochybné, že otázka vlastníctva stavby olejového hospodárstva, resp. jej zvyškov nachádzajúcich sa na pozemku parc. č. XXXX k. ú. R. je medzi žalobcom a žalovaným sporná. Správny orgán na úseku stavebného konania práve pre spornosť vlastníckeho práva nepokračuje v konaní o odstránenie zvyškov stavby na pozemku žalobcu, keď konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia súdu o vlastníckych vzťahoch k dotknutej stavbe. Nemožno súhlasiť so záverom odvolacieho súdu, že kladné rozhodnutie o určovacej žalobe s navrhovaným petitom neodstráni stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ale riešenie odsúva na stavebný úrad, keď nevyhnutnou podmienkou je ďalšie konanie a rozhodnutie správneho orgánu o podnete žalobcu (na odstránenie zvyškov stavby). V danom prípade však správne konanie už začalo, je prerušené a to do právoplatného vyriešenia spornosti vlastníctva k predmetnej stavbe všeobecným súdom. Treba zdôrazniť, že túto otázku ako predbežnú môže posudzovať aj správny orgán, no uvedené nemôže nič zmeniť na tom, že primárnu právomoc posúdiť existenciu práva alebo právneho vzťahu má všeobecný súd v sporovom konaní, keď navyše takéto rozhodnutie môže výrazne posilniť pozíciu žalobcu v prebiehajúcom správnom konaní (porovnaj nález ÚS Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 137/08).
Odvolací súd v prejednávanej veci, pri zdôraznení zásady, že možnosť žaloby na plnenie vylučuje právny záujem na žalobe určovacej, dospel k záveru, že žalobca sa mal domáhať ochrany práva žalobou na plnenie. Nie je však zrejmé, o akú žalobu na plnenie (§ 80 písm. b/ O.s.p.) má ísť. Žalobca pri negatívnom postoji sporových strán k vlastníctvu spornej nehnuteľnosti sa domáha určenia, že žalovaný je vlastníkom spornej stavby, resp. jej zvyškov, keď rozhodnutie o takejto žalobe umožní správnym orgánom pokračovať v konaní. Za daného právneho stavu nemožno obísť ani nepriaznivé právne postavenie žalobcu vo vzťahu k tretím osobám, správnym orgánom a orgánom ochrany životného prostredia, najmä v súvislosti s konštatovaním vzniku havarijného stavu (úniku vykurovacieho oleja na okolité pozemky s následným vznikom škody na životnom prostredí) a to v dôsledku neodborného odstraňovania zvyškov stavby treťou osobou. Za tohto popísaného stavu (vyplývajúceho zo spisu a uvádzaným aj odvolacím súdom v dôvodoch jeho rozhodnutia) má žalobca ako vlastník pozemku, na ktorom sa nachádza sporná stavba, zhoršené právne postavenie aj vo vzťahu k orgánom štátnej správy na úseku ochrany životného prostredia a to v súvislosti s konštatovaním spôsobenej škody na životnom prostredí (možné finančné náklady, či sankčné postihy) a to práve z dôvodu nevyriešenia spornosti vlastníckeho práva k spornej stavbe.
Vzhľadom na vyššie uvedené bude preto úlohou odvolacieho súdu opakovane posúdiť existenciu žalobcovho aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty (v právnom vzťahu so žalovaným) s ohľadom na právnu kvalifikáciu tých právnych pomerov, ktoré sú takouto neistotou ohrozené.
Na základe uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že dovolateľ v dovolaní opodstatnene uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu, ktorý spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci zrušil podľa § 243b ods. 1 O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Vzhľadom na zrušenie rozsudku odvolacieho súdu (vo veci samej) a vrátenie mu veci na ďalšie konanie, dovolací súd zrušil aj uznesenie odvolacieho súdu z 29. novembra 2012 sp. zn. 17 Co 162/2012, ktorým rozhodol o trovách konania. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania ako aj dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.