Najvyšší súd

4 Cdo 105/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného F., a.s., H., proti povinnému P., a.s., naposledy so sídlom v H., o vymoženie 31 426,71 Kč s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Žiar na Hronom pod sp. zn. 11 Er 2099/2005, o dovolaní súdneho

exekútora JUDr. M. J., Exekútorský úrad v Ž., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 21. decembra 2010 sp. zn. 43 CoE 24/2010 rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici  

z 21. decembra 2010 sp. zn. 43 CoE 24/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 12. júla 2010 č.k. 11 Er 2099/2005-38,  

EX 1972/2005 zamietol návrh súdneho exekútora na vydanie výroku o trovách exekúcie

vedenej pod sp. zn. EX 1972/2005, ktorá bola zastavená ex lege vyhlásením konkurzu  

na majetok povinného z 18. apríla 2007 uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.  

36 K 6/2003-245 zo 16. marca 2007. V odôvodnení poukázal na ustanovenie § 48 zák.  

č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zák. č. 7/2005 Z.z.“), podľa ktorého

konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania, ktoré sa začali pred vyhlásením

konkurzu sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo

v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku, ktorý podlieha konkurzu, avšak výťažok

ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy

konania sú pohľadávkami proti príslušnej podstate. Preto návrh súdneho exekútora   na zastavenie exekúcie nie je právne dôvodný. Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu exekučného konania došlo zo zákona bez toho, aby bolo potrebné vydávať o tom rozhodnutie s tým, že trovy výkonu rozhodnutia a exekúcie sa po vyhlásení konkurzu stávajú pohľadávkou

proti podstate, mal súdny exekútor postupovať v súlade so zák. č. 7/2005 Z.z., a teda mal si

dovtedy vynaložené trovy exekúcie prihlásiť do konkurzu ako pohľadávku, ktorú je možné

uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzu. Keďže po vyhlásení konkurzu už súdny exekútor

nemá možnosť uspokojiť si svoju pohľadávku v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2

Exekučného poriadku, musel okresný súd návrh súdneho exekútora na priznanie trov

exekúcie zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie súdneho exekútora uznesením  

z 21. decembra 2010 sp. zn. 43 CoE 24/2010 rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom

z 12. júla 2010 č.k. 11 Er 2099/2005-38, EX 1972/2005 zrušil a konanie zastavil. Mal za to,

že okresný súd nesprávne zistil skutkový stav, keď pri rozhodovaní o návrhu súdneho

exekútora na zastavenie konania vychádzal z tej skutočnosti, že bol na povinného ako dlžníka

vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho bolo s poukazom na § 48 zák. č. 7/2005 Z.z. exekučné

konanie zastavené. V čase rozhodovania okresným súdom už bol vyhlásený konkurz  

na majetok povinného zrušený, preto prebiehajúce konkurzné konanie nemohlo mať žiaden

vplyv na prejednávanú vec. Rovnako bol správca konkurznej podstaty odvolaný z funkcie,

preto účastníkom exekučného konania, bol v čase rozhodovania povinný sám. Vyhlásený konkurz sa spravoval ustanoveniami zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len

„zák. č. 328/1991 Zb.“), keďže začal na základe návrhu podaného pred účinnosťou  

zák. č. 7/2005 Z.z. v takomto prípade sa všetky exekučné konania začaté pred vyhlásením konkurzu na majetok povinného zo zákona, a to podľa § 14 ods. 1 zák. č. 328/1991 Zb.

prerušujú, a nie zastavujú, preto nebol dôvod na to, aby okresný súd konštatoval zastavenie

exekučného konania. Zo strany tohto súdu tak došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu

veci, čo by malo viesť k zrušeniu takéhoto rozhodnutia. Keďže však odvolací súd zistil, že

došlo k výmazu povinného z obchodného registra, a to k 9. októbru 2010 a teda povinný

stratil spôsobilosť byť účastníkom konania rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a konanie

zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p. § 107 ods. 1, 4 O.s.p. a § 221 ods. 1, 2 O.s.p.).

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie súdny exekútor. Mal za to, že

súdny exekútor je procesne oprávnený domáhať sa rozhodnutia súdu o trovách exekúcie  

aj v prípade zastavenia exekučného konania ex lege.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,

že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 a nasl. O.s.p.).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239

ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení, dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. ukladajúca dovolaciemu

súdu prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta

alebo nie), sa Najvyšší súd Slovenskej neobmedzil len na skúmanie podmienok prípustnosti

dovolania smerujúcemu proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či

podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku či uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie,

v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných

v tomto ustanovení. Dovolací súd zistil, že konanie je postihnuté vadou uvedenou v § 237

písm. f/ O.s.p.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním

konať a uplatniť procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania

procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný;

iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento

zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu niektorým z dôvodov

uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške

platí trovy exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda

v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov

exekúcie.

Podľa § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa

osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis

neustanovuje inak.

Odvolací súd vyčítal súdu prvého stupňa, že na prejednávanú vec použil nesprávny

právny predpis – zák. č. 7/2005 Z.z., keď prichádzala do úvahy aplikácia zák. č. 328/1991 Zb. z dôvodu, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný pred účinnosťou zák. č. 7/2005 Z.z.

V dôvodoch svojho rozhodnutia však otázku trov exekúcie v nadväznosti na uvedené nerieši;

a to ani ohľadne zmenenej procesnej situácie v rámci odvolacieho konania.

V prejednávanej veci nedošlo k zastaveniu exekučného konania zo žiadneho

z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku. Konanie bolo zastavené

z dôvodu, že v priebehu odvolacieho konania stratil povinný spôsobilosť byť účastníkom

konania, keď k 9. októbru 2010 došlo k jeho výmazu v obchodnom registri. Toto zistenie

odvolací súd riešil v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku  

(§ 104 ods. 1, § 107 ods. 1, 3), zrušil odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

a konanie zastavil (§ 221 ods. 1, 2). Exekučný poriadok takúto situáciu vo vzťahu k trovám

exekúcie nerieši, to však odvolací súd nezbavuje povinnosti zaoberať sa námietkami exekútora uvedenými v odvolaní a o trovách rozhodnúť – či už o ich priznaní alebo

nepriznaní (§ 251 ods. 4 veta prvá O.s.p. v spojení s § 146 O.s.p.). Pokiaľ takto odvolací súd

nepostupoval, odňal súdnemu exekútorovi možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Uvedená procesná vada zakladá vždy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom,

pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo rozhodnutie vydané v konaní

postihnuté touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a 4 O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

(§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková