4 Cdo 103/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Ndc 16/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., Žriedlová 3, Košice, IČ : 36 863 947, proti žalovanému JUDr. S. M., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 8 C 54/2006, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 14. októbra 2009, sp.zn. 11 NcC 42/2009 a o návrhu žalobcu na prikázanie veci inému okresnému súdu, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 14. októbra 2009 sp.zn. 11 NcC 42/2009 o d m i e t a.
Návrhu žalobcu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 8 C 54/2006 Okresnému súdu v Bratislave n e v y h o v u j e.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach uznesením zo 14. októbra 2009 sp.zn. 11 NcC 42/2009 určil, že Mgr. A. P., sudkyňa Okresného súdu Prešov, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci 8 C 54/2006 Okresného súdu Prešov. Rozhodol tak po zistení, že žalobcom vznesená námietka zaujatosti menovanej sudkyne nie je opodstatnená, pretože nie sú dané zákonné dôvody, pre ktoré je sudca podľa § 14 O.s.p. vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
4 Cdo 103/2011
4 Ndc 16/2011
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca dovolanie, v ktorom tvrdil, že rozhodnutím nadriadeného súdu o zaujatosti konkrétneho sudcu, ktoré tento súd vydal namiesto rozhodnutia o poučení žalobcu o jednotlivých náležitostiach správne podanej námietky zaujatosti voči sudcovi, bola žalobcovi odňatá možnosť domáhať sa relevantným spôsobom uplatnenia svojho procesného práva – namietať zaujatosť zákonného sudcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Občiansky súdny poriadok upravuje dovolanie ako procesný právny úkon účastníka, ktorým (po splnení zákonom stanovených podmienok) môže dosiahnuť jednak preskúmanie napadnutého právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu, jednak jeho zrušenie, a tiež opätovné prejednanie veci súdom prvého alebo druhého stupňa. Jednou zo zákonných podmienok prípustnosti dovolania určuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 236 ods. 1, podľa ktorého dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Skutočnosť, že dovolaním napadnuté rozhodnutie vydal krajský súd, vonkoncom ešte neznamená, že tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. V občianskom súdnom konaní totiž krajský súd môže rozhodovať nielen ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ale aj ako súd prvého stupňa (napr. § 9 ods. 2 O.s.p.) a tiež ako súd nadriadený okresnému súdu (§ 16 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, ktorým (v danom prípade) ako nadriadený Okresnému súdu Prešov rozhodol o námietke zaujatosti sudkyne tohto súdu. Rozhodovanie krajského súdu o návrhu na vylúčenie sudcu podriadeného okresného súdu (§ 14 a nasl. O.s.p.) nemožno v žiadnom prípade stotožňovať s rozhodovaním krajského súdu ako súdu odvolacieho (§ 10 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 201 a nasl. O.s.p.). V prvom prípade sa totiž mimo odvolacieho konania posudzuje, či sú splnené zákonné podmienky, za ktorých je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania určitej veci, v druhom prípade (na rozdiel od toho) ide o posúdenie správnosti napadnutého 4 Cdo 103/2011
4 Ndc 16/2011
rozhodnutia súdu prvého stupňa v konaní začatom na základe dovolania niektorého z účastníkov; len v tomto prípade koná krajský súd ako súd odvolací.
Nakoľko v danom prípade dovolanie žalobcu smeruje proti uzneseniu krajského súdu, ktoré tento nevydal ako súd odvolací, nie je opravný prostriedok žalobcu procesne prípustný. Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Súčasne s predložením spisu na rozhodnutie o dovolaní žalobcu Okresný súd Prešov predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh žalobcu na prikázanie veci inému súdu podľa § 12 ods. 2 O.s.p. z dôvodu vhodnosti. Žalobca svoj návrh v zásade odôvodnil tým, že Okresný súd Prešov je jednoznačne voči nemu zaujatý, všetci advokáti, ktorí mu v danom súdnom spore boli ustanovení, sú dokonale ovplyvňovaní žalovaným a možno sú aj zastrašovaní, preto je tu len jedna možnosť, „že tento spor sa postúpi inému okresnému súdu veľmi ďaleko od Prešova do Bratislavy...“.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec v zmysle § 12 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že návrhu na prikázanie veci Okresného súdu Prešov sp.zn. 8 C 54/2006 bližšie nešpecifikovanému okresnému súdu v Bratislave nemožno vyhovieť.
Podľa ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.
Dôvody vhodnosti pre prikázanie veci inému súdu sú také okolnosti, ktoré umožnia hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie iným, ako príslušným súdom.
Za dôvod vhodnosti nie je možné podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považovať v predmetnej veci skutočnosti tvrdené žalobcom. Tieto skutočnosti totiž majú súvis s tzv. nutnou delegáciou, a to v prípade, keby všetci sudcovia Okresného súdu Prešov boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania danej veci, o ktorý prípad však nejde. 4 Cdo 103/2011
4 Ndc 16/2011
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu žalobcu na prikázanie veci v zmysle § 12 ods. 2 O.s.p. nevyhovel.
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalovanému v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. marca 2012
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová