4 Cdo 102/2010
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubora Šeba a sudkýň JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Edity Bakošovej v právnej veci žalobcu S., proti žalovanému Ľ. H., bytom H., zastúpenému JUDr. L. Š., advokátom v K.,
o zaplatenie 1 291,99 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod
sp.zn. 6 C 99/2006, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
z 1. októbra 2009 sp.zn. 1 Co 52/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice – okolie rozsudkom z 13. marca 2009 č.k. 6 C 99/2006-112
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 38 922,50 Sk titulom
neoprávneného odberu zemného plynu žalovaným. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému
trovy konania 548,84 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodovaní vo veci samej
vychádzal zo zistenia, že žalovaný ako odberateľ odoberal od žalobcu zemný plyn na adrese
H., pričom zamestnanci žalobcu pri kontrole dňa 4.8.2004 zistili poškodenie overovacej
značky meradla. Poškodený plynomer bol demontovaný a odoslaný na expertízu do S., ktorá
v posudku zo dňa 30.9.2004 č. X. konštatovala poškodenie overovacej značky na
počítadle, v dôsledku čoho plynomer nevyhovoval technickým a metrologickým
požiadavkám. Žalobca faktúrou splatnou dňa 31.8.2004 vyfakturoval žalovanému škodu mu
spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu vo výške 38 922,50 Sk (1 291,99 €). 4 Cdo 102/2010
Vychádzajúc z týchto zistení a z ustanovenia § 30 ods. 3 zákona č. 70/1998 Z.z. vyvodil
potom súd záver, že nárok žalobcu nie je dôvodný, lebo pri neoprávnenom odbere plynu je
odberateľ plynu povinný uhradiť dodávateľovi plynu škodu, ktorú mu neoprávneným
odberom spôsobil. Musí ísť o faktické konanie, s ktorým je spojená určitá forma vnútorného
vzťahu škodcu, teda zavinenie. Podľa názoru prvostupňového súdu nestačí však iba určitý
stupeň zavinenia, musí ísť o úmyselné zavinenie, ktoré poškodený – žalobca musí dokázať.
Žalobca teda mal preukázať, že žalovaný buď sám, alebo s jeho súhlasom, resp. vedomím,
prípadne priamo na jeho podnet niekto iný do meradla zasiahne takým spôsobom, že meradlo
buď vôbec nezaznamenáva odber plynu alebo ho zaznamenáva nesprávne. Poukázal na to,
že právna úprava zákona o energetike účinná do 31.12.2004 bola založená na princípe
zavinenia, kedy povinnosťou žalobcu bolo preukázať zavinenie odberateľa plynu –
žalovaného a keďže v danom prípade žalobca nepreukázal zavinenie žalovaného prípadne,
hoci aj cez iné osoby s jeho vedomím alebo na jeho príkaz, nie je daná zodpovednosť
žalovaného za náhradu škody, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu rozsudkom z 1. októbra 2009 sp.zn.
1 Co 52/2009 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 1 291,99 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v rovnakej lehote mu
nahradiť aj trovy konania v sume 141,56 €. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to,
že pre posúdenie danej veci je významné, na princípe akej zodpovednosti (subjektívnej alebo
objektívnej) je konštruovaná skutková podstata neoprávneného odberu plynu podľa
ustanovenia § 30 ods. 2 písm.c/ zákona č. 70/1998 Z.z., t.j. v prípade, ak odberateľ odoberal
plyn meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii. S poukazom na ustanovenia §§ 24 ods. 7 a 30 ods. 2, 3, 4 zákona č. 70/1998 Z.z.
a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa mal za to, že v danom
prípade bola naplnená skutková podstata neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia
§ 30 ods. 2 písm.c/ zákona č. 70/1998 Z.z., pretože žalovaný odoberal plyn meraný meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, zodpovedá žalobcovi
za škody, ktoré neoprávneným odberom spôsobil (§ 30 ods. 3). Je tomu tak preto, že zákonná
úprava z ustanovenia § 30 ods. 2 písm.c/ zákona č. 70/1998 Z.z. je vybudovaná na princípe
objektívnej zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom, a to bez ohľadu na to,
kto zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii poškodil. Za škodu takto vzniknutú robí 4 Cdo 102/2010
zákon bez ďalšieho zodpovedným odberateľa. Princíp objektívnej zodpovednosti za škody
vzniknuté neoprávneným odberom plynu meraným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii spočíva v tom, že pri naplnení tejto skutkovej
podstaty nie je potrebné preukazovať, či meradlo bolo poškodené zavinením žalovaného a či
k porušeniu došlo v dôsledku jeho zásahu. Ak súd prvého stupňa dospel k opačnému záveru,
jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pokiaľ ide o výšku škody,
ktorú je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi, túto žalobca správne vypočítal v zmysle
vyhlášky č. 266/1999 Z.z. Výrok o trovách konania oprel o ustanovenia §§ 142 ods. 1 a 224
ods. 2 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný dovolanie a žiadal, aby dovolací súd
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zaviazal žalobcu na náhradu trov
dovolacieho konania. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p.
a odôvodnil ho tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Poukázal na to, že „predpokladom zodpovednosti za škodu
podľa ust. Občianskeho zákonníka, ktorý vo vzťahu k zákonu č. 70/1998 Z.z. lex generalis je
protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť a to kauzálny nexus a zavinenie“.
Prípady objektívnej zodpovednosti Občiansky zákonník upravuje osobitným spôsobom a tejto
zodpovednosti sa nemožno zbaviť (§ 421a ods. 1, § 427 a iné). Osvojac si argumentáciu
z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu uviedol, že právna úprava zákona
o energetike účinná do 31.12.2004 bola ale založená na princípe zavinenia, kedy pri
neoprávnenom odbere plynu bolo povinnosťou žalobcu preukázať zavinenie odberateľa plynu
– žalovaného, ktorú skutočnosť však žalobca nepreukázal, preto nie je daná zodpovednosť
žalovaného za náhradu škody.
Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel
k záveru, že dovolanie žalovaného nie je dôvodné.
4 Cdo 102/2010
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania
a dovolacím dôvodom, vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia dovolateľom.
Obligatórne sa zaoberá vadmi vymenovanými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania,
pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady konania uvedené v § 237 O.s.p.
dovolateľom namietané neboli a ani dovolacím súdom neboli zistené.
Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. možno
odvolaciemu súdu vytknúť, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou
dovolacieho súdu v prípade dovolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci,
je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj
správne interpretoval.
Vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod je predmetom preskúmania dovolacím súdom
právna otázka týkajúca sa druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú
dodávateľom plynu neoprávneným odberom plynu, pričom odvolací súd vo svojom
rozhodnutí zaujal stanovisko, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť (bez ohľadu
na zavinenie) žalovaného.
Žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatnil s odvolaním sa na ustanovenie § 30
ods. 2 písm.c/ a § 30 ods. 3 zákona č. 70/1998 Z.z. (ďalej len „Zákon o energetike“),
t.j. domáhal sa náhrady škody podľa osobitného zákona obsahujúceho vlastnú úpravu náhrady
škody spôsobenej dodávateľovi plynu neoprávneným odberom odberateľom plynu.
Neoprávneným odberom plynu je ober bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu alebo
v rozpore s uzavretou zmluvou (§ 30 ods. 1 Zákona o energetike).
Podľa § 30 ods. 2 Zákona o energetike neoprávneným odberom je aj odber plynu
a/ z tej časti plynárenského zariadenia, ktorou prechádza nemeraný plyn,
b/ bez meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa
plynu buď vôbec nezaznamenáva, alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,
4 Cdo 102/2010
c/ meraný meradlom, ktoré nebolo namontované dodávateľom alebo na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
Pri neoprávnenom odbere plynu je odberateľ plynu povinný nahradiť dodávateľovi
plynu škody, ktoré mu neoprávneným odberom spôsobil (§ 30 ods. 3 Zákona o energetike).
Pri výslovnom zákaze akéhokoľvek zásahu do meradla inou osobou ako dodávateľom
plynu (§ 25 ods. 5 Zákona o energetike) je zrejmé, že cit. zákon v ustanoveniach § 30 ods. 1
a 2 konkretizuje niekoľko skutkových podstát, ktoré označuje za neoprávnený odber plynu,
pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú
dodávateľovi plynu neoprávneným odberom podľa § 30 ods. 3 Zákona o energetike treba
dôsledne rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty (z viacerých možných) neoprávneného
odberu dodávateľ plynu odvíja uplatnený nárok na náhradu škody, keďže prichádza do úvahy
tak subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu, ak je to napr. v prípade neoprávneného
odberu plynu v zmysle cit. ustanovenia § 30 ods. 2 písm.b/ Zákona o energetike (neoprávnený
zásah „odberateľa“ do meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez
zreteľa na zavinenie, ako je to napr. v prípade neoprávneného odberu plynu v zmysle
cit. ustanovenia § 30 ods. 2 písm.c/ Zákona o energetike (odber plynu meraný meradlom,
na ktorom „bolo porušené“ zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii). V súvislosti
s posledne uvedeným prípadom (o ktorý ide aj v prejednávanej veci) je potrebné zdôrazniť
fakt, že odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia
mohol spôsobiť ktokoľvek, teda, porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej
manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré či už
na podnet odberateľa plynu alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili.
Pokiaľ teda v preskúmavanej veci odvolací súd otázku druhu zodpovednosti vyriešil
tak, že ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného (škodcu) za škodu spôsobenú
neoprávneným odberom plynu, na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis,
ktorý aj správne interpretoval. Preto námietka dovolateľa, že napadnuté rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci nie je opodstatnená.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného
zamietol (§ 243 ods. 1 O.s.p.).
4 Cdo 102/2010
V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobca si však náhradu týchto trov neuplatnil, preto mu náhrada trov
dovolacieho konania priznaná nebola.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. novembra 2011
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová