4 Cdo 102/2010

znak

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubora Šeba a sudkýň JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Edity Bakošovej v právnej veci žalobcu S., proti žalovanému Ľ. H., bytom H., zastúpenému JUDr. L. Š.,   advokátom   v   K.,  

o zaplatenie 1 291,99 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice – okolie pod

sp.zn. 6 C 99/2006, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach  

z 1. októbra 2009 sp.zn. 1 Co 52/2009, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice – okolie rozsudkom z 13. marca 2009 č.k. 6 C 99/2006-112

zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 38 922,50 Sk titulom

neoprávneného odberu zemného plynu žalovaným. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému

trovy konania 548,84 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodovaní vo veci samej

vychádzal zo zistenia, že žalovaný ako odberateľ odoberal od žalobcu zemný plyn na adrese

H., pričom zamestnanci žalobcu pri kontrole dňa 4.8.2004 zistili poškodenie overovacej

značky meradla. Poškodený plynomer bol demontovaný a odoslaný na expertízu do S., ktorá

v posudku zo dňa 30.9.2004 č. X. konštatovala   poškodenie   overovacej   značky   na

počítadle,   v   dôsledku   čoho   plynomer nevyhovoval technickým a metrologickým

požiadavkám. Žalobca faktúrou splatnou dňa 31.8.2004 vyfakturoval žalovanému škodu mu

spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu vo výške 38 922,50 Sk (1 291,99 €).   4 Cdo 102/2010

Vychádzajúc z týchto zistení a z ustanovenia § 30 ods. 3 zákona č. 70/1998 Z.z. vyvodil

potom súd záver, že nárok žalobcu nie je dôvodný, lebo pri neoprávnenom odbere plynu je

odberateľ plynu povinný uhradiť dodávateľovi plynu škodu, ktorú mu neoprávneným

odberom spôsobil. Musí ísť o faktické konanie, s ktorým je spojená určitá forma vnútorného

vzťahu škodcu, teda zavinenie. Podľa názoru prvostupňového súdu nestačí však iba určitý

stupeň zavinenia, musí ísť o úmyselné zavinenie, ktoré poškodený – žalobca musí dokázať.

Žalobca teda mal preukázať, že žalovaný buď sám, alebo s jeho súhlasom, resp. vedomím,

prípadne priamo na jeho podnet niekto iný do meradla zasiahne takým spôsobom, že meradlo

buď vôbec nezaznamenáva odber plynu alebo ho zaznamenáva nesprávne. Poukázal na to,

že   právna   úprava   zákona   o energetike   účinná do 31.12.2004 bola založená na princípe

zavinenia, kedy povinnosťou žalobcu bolo preukázať zavinenie odberateľa plynu –

žalovaného a keďže v danom prípade žalobca nepreukázal zavinenie žalovaného prípadne,

hoci aj cez iné osoby s jeho vedomím alebo na jeho príkaz, nie je daná zodpovednosť

žalovaného za náhradu škody, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania

rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu rozsudkom z 1. októbra 2009 sp.zn.  

1 Co 52/2009 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi 1 291,99 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v rovnakej lehote mu

nahradiť aj trovy konania v sume 141,56 €. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to,

že pre posúdenie danej veci je významné, na princípe akej zodpovednosti (subjektívnej alebo

objektívnej) je konštruovaná skutková podstata neoprávneného odberu plynu podľa

ustanovenia § 30 ods. 2 písm.c/ zákona č. 70/1998 Z.z., t.j. v prípade, ak odberateľ odoberal

plyn meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii. S poukazom na ustanovenia §§ 24 ods. 7 a 30 ods. 2, 3, 4 zákona č. 70/1998 Z.z.

a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa mal za to, že v danom

prípade bola naplnená skutková podstata neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia  

§ 30 ods. 2 písm.c/ zákona č. 70/1998 Z.z., pretože žalovaný odoberal plyn meraný meradlom,

na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, zodpovedá žalobcovi

za škody, ktoré neoprávneným odberom spôsobil (§ 30 ods. 3). Je tomu tak preto, že zákonná

úprava z ustanovenia § 30 ods. 2 písm.c/ zákona č. 70/1998 Z.z. je vybudovaná na princípe

objektívnej zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom, a to bez ohľadu na to,

kto zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii poškodil. Za škodu takto vzniknutú robí   4 Cdo 102/2010

zákon bez ďalšieho zodpovedným odberateľa. Princíp objektívnej zodpovednosti za škody

vzniknuté neoprávneným odberom plynu meraným meradlom, na ktorom bolo porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii spočíva v tom, že pri naplnení tejto skutkovej

podstaty nie je potrebné preukazovať, či meradlo bolo poškodené zavinením žalovaného a či

k porušeniu došlo v dôsledku jeho zásahu. Ak súd prvého stupňa dospel k opačnému záveru,

jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pokiaľ ide o výšku škody,

ktorú je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi, túto žalobca správne vypočítal v zmysle

vyhlášky č. 266/1999 Z.z. Výrok o trovách konania oprel o ustanovenia §§ 142 ods. 1 a 224

ods. 2 O.s.p.

Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný dovolanie a žiadal, aby dovolací súd

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zaviazal žalobcu na náhradu trov

dovolacieho konania. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p.

a odôvodnil ho tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

(§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.). Poukázal na to, že „predpokladom zodpovednosti za škodu

podľa ust. Občianskeho zákonníka, ktorý vo vzťahu k zákonu č. 70/1998 Z.z. lex generalis je

protiprávne konanie, vznik škody, príčinná súvislosť a to kauzálny nexus a zavinenie“.

Prípady objektívnej zodpovednosti Občiansky zákonník upravuje osobitným spôsobom a tejto

zodpovednosti sa nemožno zbaviť (§ 421a ods. 1, § 427 a iné).   Osvojac si argumentáciu  

z   odôvodnenia   rozhodnutia   prvostupňového   súdu   uviedol,   že   právna   úprava   zákona

o energetike účinná do 31.12.2004 bola ale založená na princípe zavinenia, kedy pri

neoprávnenom odbere plynu bolo povinnosťou žalobcu preukázať zavinenie odberateľa plynu

– žalovaného, ktorú skutočnosť však žalobca nepreukázal, preto nie je daná zodpovednosť

žalovaného za náhradu škody.

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel

k záveru, že dovolanie žalovaného nie je dôvodné.

  4 Cdo 102/2010

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania

a   dovolacím   dôvodom,   vrátane   jeho   vecného   (obsahového)   vymedzenia   dovolateľom.

Obligatórne sa zaoberá vadmi vymenovanými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady konania uvedené v § 237 O.s.p.

dovolateľom namietané neboli a ani dovolacím súdom neboli zistené.

Uplatnením dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p. možno

odvolaciemu súdu vytknúť, že jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou

dovolacieho súdu v prípade dovolania odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci,

je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny predpis a či ho aj

správne interpretoval.

Vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod je predmetom preskúmania dovolacím súdom

právna otázka týkajúca sa druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú

dodávateľom plynu neoprávneným odberom plynu, pričom odvolací súd vo svojom

rozhodnutí zaujal stanovisko, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť (bez ohľadu  

na zavinenie) žalovaného.

Žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatnil s odvolaním sa na ustanovenie § 30

ods. 2 písm.c/ a § 30 ods. 3 zákona č. 70/1998 Z.z. (ďalej len „Zákon o energetike“),  

t.j. domáhal sa náhrady škody podľa osobitného zákona obsahujúceho vlastnú úpravu náhrady

škody spôsobenej dodávateľovi plynu neoprávneným odberom odberateľom plynu.

Neoprávneným odberom plynu je ober bez uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu alebo

v rozpore s uzavretou zmluvou (§ 30 ods. 1 Zákona o energetike).

Podľa § 30 ods. 2 Zákona o energetike neoprávneným odberom je aj odber plynu

a/ z tej časti plynárenského zariadenia, ktorou prechádza nemeraný plyn,

b/ bez meradla alebo s meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa

plynu buď vôbec nezaznamenáva, alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu,

  4 Cdo 102/2010

c/ meraný meradlom, ktoré nebolo namontované dodávateľom alebo na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Pri neoprávnenom odbere plynu je odberateľ plynu povinný nahradiť dodávateľovi

plynu škody, ktoré mu neoprávneným odberom spôsobil (§ 30 ods. 3 Zákona o energetike).

Pri výslovnom zákaze akéhokoľvek zásahu do meradla inou osobou ako dodávateľom

plynu (§ 25 ods. 5 Zákona o energetike) je zrejmé, že cit. zákon v ustanoveniach § 30 ods. 1

a 2 konkretizuje niekoľko skutkových podstát, ktoré označuje za neoprávnený odber plynu,

pričom z hľadiska posúdenia druhu zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenú

dodávateľovi plynu neoprávneným odberom podľa § 30 ods. 3 Zákona o energetike treba

dôsledne rozlišovať, od ktorej skutkovej podstaty (z viacerých možných) neoprávneného

odberu dodávateľ plynu odvíja uplatnený nárok na náhradu škody, keďže prichádza do úvahy

tak subjektívna zodpovednosť odberateľa plynu, ak je to napr. v prípade neoprávneného

odberu plynu v zmysle cit. ustanovenia § 30 ods. 2 písm.b/ Zákona o energetike (neoprávnený

zásah „odberateľa“ do meradla), ako aj objektívna zodpovednosť, teda zodpovednosť bez

zreteľa na zavinenie, ako je to napr. v prípade neoprávneného odberu plynu v zmysle  

cit. ustanovenia § 30 ods. 2 písm.c/ Zákona o energetike (odber plynu meraný meradlom,  

na ktorom „bolo porušené“ zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii). V súvislosti

s posledne uvedeným prípadom (o ktorý ide aj v prejednávanej veci) je potrebné zdôrazniť

fakt, že odberateľ zodpovedá (už len) za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia

mohol spôsobiť ktokoľvek, teda, porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej

manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré či už  

na podnet odberateľa plynu alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili.

Pokiaľ teda v preskúmavanej veci odvolací súd otázku druhu zodpovednosti vyriešil

tak,   že   ide   o   objektívnu   zodpovednosť   žalovaného   (škodcu)   za   škodu   spôsobenú

neoprávneným odberom plynu, na zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis,

ktorý aj správne interpretoval. Preto námietka dovolateľa, že napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci nie je opodstatnená.

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného

zamietol (§ 243 ods. 1 O.s.p.).

  4 Cdo 102/2010

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.  

a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobca si však náhradu týchto trov neuplatnil, preto mu náhrada trov

dovolacieho konania priznaná nebola.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. novembra 2011

  JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová