4 Cdo 1/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu O., s.r.o., K., zastúpeného JUDr. Z. K., advokátkou v K., proti žalovaným 1/ V. D., bývajúcej v K., 2/ Ing. J. N., bývajúcemu v K., o určenie neplatnosti právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 42 C 99/2008, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 27. augusta 2010 sp. zn. 11 Co 46/2010, rozhodol
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II rozsudkom z 30. novembra 2009 č.k. 42 C 99/2008-57 zamietol žalobu (návrh), ktorou sa po postupných úpravách žalobca domáhal určenia neplatnosti troch právnych úkonov, a to listiny označenej ako pracovná zmluva zo dňa 22. novembra 2007, listiny označenej ako dohoda o skončení neplateného voľna zo dňa 22. januára 2008 a listiny označenej ako dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 22. januára 2008, kedy všetky listiny (právne úkony – pozn. dovolacieho súdu) boli uzavreté medzi zamestnancom V. D. (žalovanou 1/) a zamestnávateľom O., s.r.o., K., zastúpeným Ing. J. N.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu uznesením z 27. augusta 2010 sp. zn. 11 Co 46/2010 odvolacie konanie v dôsledku späťvzatia odvolania podľa § 207 ods. 2 O.s.p. zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu podľa ustanovení § 241 ods. 2 2
písm. a/ (§ 237 písm. b/ a f/ O.s.p.) a b/ O.s.p. s tým, že súd konal a rozhodol o zastavení konania na základe úkonu osoby, ktorá nebola a nie je oprávnená konať za žalobcu.
Žalovaní 1/, 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) pred tým, než by sa napadnutým rozhodnutím krajského súdu zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote.
Z ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia.
Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom súde alebo dovolacom súde (§ 240 ods. 2 O.s.p.).
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 57 ods. 2 O.s.p.). Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
Citované ustanovenie § 240 ods. 1 O.s.p. stanovuje objektívnu procesnú lehotu na podanie dovolania, a to jeden mesiac od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu. Ide o zákonnú lehotu, ktorej začiatok plynutia je stanovený objektívne pre všetkých účastníkov konania, bez ohľadu na ich vôľu. Aby lehota bola zachovaná, je potrebné podať dovolanie na súde, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni; podanie dovolania na súde odvolacom alebo dovolacom je však pre zachovanie lehoty rovnako postačujúce. Dovolacia lehota je tiež zachovaná, ak je dovolanie spísané do zápisnice na nepríslušnom súde, alebo ak sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Ide o lehotu, ktorá nemôže byť súdom predĺžená a odpustenie jej zmeškania je vylúčené výslovným znením zákona (§ 240 ods. 2 veta prvá O.s.p.).
V prejednávanej veci bolo uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 27. augusta 2010 sp. zn. 11 Co 46/2010 doručené žalobcovi 8. októbra 2010 a zástupcovi žalovaných
15. októbra 2010. Jednomesačná lehota vymedzená zákonom na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) preto začala v danom prípade plynúť 15. októbra 2010, kedy nadobudlo predmetné uznesenie právoplatnosť a uplynula s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 2 O.s.p.
15. novembra 2010, ktorý deň bol riadnym pracovným dňom (pondelok).
Pokiaľ preto žalobca podal opravný prostriedok (dovolanie) osobne na Okresnom súde Košice II dňa 16. novembra 2010, dovolanie bolo podané oneskorene.
Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia.
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie § 146 ods. 2 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. januára 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová