ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobkyne: V.. W. V., I., I. Ú. O. Y., Š. W. XX, Y., právne zastúpená Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o., Nám. Sv. Egídia č.95, Poprad, proti žalovanej: Notárska komora Slovenskej republiky, Disciplinárna komisia, Krasovského 13, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. č. 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. DK 3/2016-479, zo dňa 19. júla 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k.: 2S/171/2018- 50, zo dňa 16. októbra 2019, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/171/2018-50 zo dňa 16. októbra 2019 z a m i e t a.
Účastníkom kasačného konania náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. 1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú žalobu žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. DK 3/2016- 479, zo dňa 19. júla 2018, vydaným podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Notársky poriadok“ alebo „NP“). Predmetným rozhodnutím žalovaná uznala žalobkyňu za vinnú zo spáchania disciplinárneho previnenia, pretože
- notárskou zápisnicou č. N 194/2013, Nz 8352/2013, NCRIs 8564/2013 zo dňa 14.3.2013 osvedčila vyhlásenie účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. O. Z. zapísaných na LV č. XX, XX a XXX napriek tomu, že vyhlásenie účastníka neobsahovalo, že splnil podmienky vydržaniapodľa § 134 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, čím zavinene závažne porušila povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z § 63 ods. 1 písm. a/, § 36 ods. 1 a § 13 NP,
- notárskou zápisnicou č. N 257/2013, Nz 11186/2013, NCRIs 10934/2013 zo dňa 5.4.2013 osvedčila vyhlásenie účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. Z. zapísaných na LV č. XXXX, XXXX a XXXX napriek tomu, že vyhlásenie účastníka neobsahovalo, že splnil podmienky vydržania podľa § 134 OZ, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, čím zavinene závažne porušila povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z § 63 ods. 1 písm. a/, § 36 ods. 1 a § 13 NP,
- notárskou zápisnicou č. N 269/2013, Nz 11153/2013, NCRIs 11429/2013 zo dňa 8.4.2013 osvedčila vyhlásenie účastníka k nehnuteľnostiam v k. ú. Y. zapísaných na LV č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX F. XXXX napriek tomu, že vyhlásenie účastníka neobsahovalo, že splnil podmienky vydržania podľa § 134 OZ, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, čím zavinene závažne porušila povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z § 63 ods. 1 písm. a/, § 36 ods. 1 a § 13 NP,
- notárskou zápisnicou č. N 268/2013, Nz 11150/2013, NCRIs 11427/2013 zo dňa 8.4.2013 osvedčila vyhlásenie účastníčky k nehnuteľnostiam v k. ú. W. zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX F. XXXX napriek tomu, že vyhlásenie účastníka neobsahovalo, že splnil podmienky vydržania podľa § 134 OZ, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, čím zavinene závažne porušila povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z § 63 ods. 1 písm. a/, § 36 ods. 1 a § 13 NP,
- notárskou zápisnicou č. N 69/2013, Nz 12733/2013, NCRIs 13021/2013 zo dňa 19.4.2013 (ďalej len N 69/2013) osvedčila vyhlásenie účastníčky k nehnuteľnostiam v k.ú. Y. a X. K.G. zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX F. XXXX napriek tomu, že vyhlásenie účastníka neobsahovalo, že splnil podmienky vydržania podľa § 134 OZ, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, čím zavinene závažne porušila povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z § 63 ods. 1 písm. a/, § 36 ods. 1 a § 13 NP,
- notárskou zápisnicou č. N 353/2015, Nz 148022013, NCRIs 15205/2013 zo dňa 6.5.2013 osvedčila vyhlásenie účastníkov k nehnuteľnostiam v k.ú. B. zapísaným na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX napriek tomu, že (a) vyhlásenie účastníka neobsahovalo, že splnil podmienky vydržania podľa § 134 OZ, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, (b) osvedčenie vyhlásenia neobsahovalo uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo, čím zavinene závažne porušila povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z § 63 ods. 1 písm. a), písm. c), § 36 ods. 1 a § 13 NP,
- notárskou zápisnicou č. N 606/2013, Nz 2524/2013, NCRIs 25745/2013 zo dňa 26.7.2013 osvedčila vyhlásenie účastníka k nehnuteľnostiam v k. ú. Y. zapísaným na LV č. XXXX, napriek tomu, že vyhlásenie účastníka neobsahovalo, že splnil podmienky vydržania podľa § 134 OZ, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, čím zavinene závažne porušila povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z § 63 ods. 1 písm. a), § 36 ods. 1 a § 13 NP,
- notárskou zápisnicou č. N 379/2013, Nz 15643/2013, NCRIs 15958/2013 zo dňa 13.5.2013 osvedčila vyhlásenie účastníkov k nehnuteľnostiam v k.ú. N. I. L. zapísaných na LV č. XXXX napriek tomu, že vedela alebo musela vedieť, že vyhlásenie účastníka neobsahovalo, že splnil podmienky vydržania podľa § 134 OZ, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, čím zavinene závažne porušila povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z § 63 ods. 1 písm. a), § 36 ods. 1 a § 13 NP,
- notárskou zápisnicou č. N 527/2013, Nz 22498/2013, NCRIs 22943/2013 zo dňa 3.7.2013 osvedčila vyhlásenie účastníka k nehnuteľnostiam v k.ú. H. zapísaných na LV č. XXXX, XXX, XXX, XXX F. XXX napriek tomu, že vedela alebo musela vedieť, že vyhlásenie účastníka neobsahovalo, že splnil podmienky vydržania podľa § 134 OZ, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, čím zavinene závažne porušila povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z § 63 ods. 1 písm. a), § 36 ods. 1 a § 13 NP,
- notárskou zápisnicou č. N 541/2013, Nz 23250/2013, NCRIs 23715/2013 zo dňa 10.7. 2013 osvedčila vyhlásenie účastníčky k nehnuteľnostiam v k.ú. H. zapísaných na LV č. XXX F. XXXX napriek tomu,že vedela alebo musela vedieť, že (a) vyhlásenie účastníka neobsahovalo, že splnil podmienky vydržania podľa § 134 OZ, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, (b) účastník k vyhláseniu nedoložil vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam alebo ich právnych nástupcov alebo vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady, a ani vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy, čím zavinene závažne porušila povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z § 63 ods. 1 písm. a/ body 1, 2 a 6, § 36 ods. 1 a § 13 NP,
- notárskou zápisnicou č. N 768/2013, Nz 31176/2013, NCRIs 31172/2013 zo dňa 13.9.2013 osvedčila vyhlásenie účastníčky k nehnuteľnostiam v k.ú. N. zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX F. XXX napriek tomu, že vedela alebo musela vedieť, že vyhlásenie účastníka neobsahovalo, že splnil podmienky vydržania podľa § 134 OZ, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, čím zavinene závažne porušila povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z § 63 ods. 1 písm. a), § 36 ods. 1 a § 13 NP,
- notárskou zápisnicou č. N 923/2013, Nz 55880/2013, NCRIs 56645/2013 zo dňa 16.12.2013 osvedčila vyhlásenie účastníka k nehnuteľnostiam v k.ú. U. zapísaných na LV č. XXX napriek tomu, že vyhlásenie účastníka neobsahovalo, že splnil podmienky vydržania podľa § 134 OZ, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby a opravu notárskej zápisnice vykonala v rozpore s § 43 ods. 2 NP, čím zavinene závažne porušila povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z § 63 ods. 1 písm. a), § 36 ods. 1, § 43 ods. 2 a § 13 NP,
- notárskou zápisnicou č. N 464/2013, Nz 19794/2013, NCRIs 20203/2013 zo dňa 13.6.2013 osvedčila vyhlásenie účastníčky k nehnuteľnostiam v k. ú. N. zapísaných na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX F. XXX napriek tomu, že vyhlásenie účastníka neobsahovalo, že splnil podmienky vydržania podľa § 134 OZ, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, čím zavinene závažne porušila povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z § 63 ods. 1 písm. a), § 36 ods. 1 a § 13 NP,
- notárskou zápisnicou č. N 282/2013, Nz 11617/2013, NCRIs 11889/2013 zo dňa 11.4.2013 osvedčila vyhlásenie účastníka k nehnuteľnostiam v k.ú. N. zapísaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX F. XXXX napriek tomu, že vedela alebo musela vedieť, že vyhlásenie účastníka neobsahovalo, že splnil podmienky vydržania podľa § 134 OZ, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby a opravu notárskej zápisnice vykonala v rozpore s § 43 ods. 2 NP, čím zavinene závažne porušila povinnosti pri výkone činnosti notára vyplývajúce z § 63 ods. 1 písm. a), § 36 ods. 1, § 43 ods. 2 a § 13 NP.
2. Žalovaná v zmysle čl. 16 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho poriadku žalobkyni uložila disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu v sume 3.300,- eur, vo zvyšnej časti disciplinárny návrh zamietla. Žalobkyňu zaviazala nahradiť trovy konania vynaložené v súvislosti s disciplinárnym konaním v sume 645,37 eura.
3. Návrh na začatie disciplinárneho konania podpísala za vtedajšieho ministra spravodlivosti štátna tajomníčka v zastúpení podľa § 4 ods. 2 zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy (ďalej len „zák. č. 575/2001 Z. z.“). Disciplinárna komisia nesúhlasila s názorom žalobkyne, že lehota na podanie disciplinárneho návrhu začala plynúť od uloženia notárskej zápisnice do centrálneho registra listín a nie odo dňa vykonania kontroly ministerstvom. Ministerstvo totiž vykonáva kontrolu registra len z pohľadu zabezpečenia jeho funkčnosti komoru, ale nie z hľadiska obsahovej stránky listín v registri uložených. Žalobkyňa sa na podklade správnej žaloby na správnom súde prvého stupňa domáhala preskúmania rozhodnutia, tvrdiac premlčanie disciplinárneho stíhania podľa notárskeho poriadku a s tým súvisiace nesprávne právne posúdenie veci.
4. Správny súd prvého stupňa rozsudok odôvodnil podľa § 34 ods. 1, ods. 3, § 63, § 89 ods. 1, § 91 ods.1, ods. 2, ods. 3, § 92, § 93 ods. 1, ods. 3 Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „NP“) a čl. 3 ods. 1 písm. b), čl. 8 ods.1, ods.2, čl. 16 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a), čl. 17 ods. 1, čl. 22 ods. 1 a ods. 6, čl. 23 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republikya vecne tým, že medzi účastníkmi je sporný okamih začatia plynutia subjektívnej lehoty na podanie disciplinárneho návrhu a nezákonne vykonaná kontrola v notárskom úrade žalobkyne. Krajský súd uviedol na to, že z ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva (napríklad Lauko proti Slovenskej republike zo dňa 02. septembra 1998, č. sťažnosti 26138/95, vo veci Öztürk proti SRN zo dňa 21. februára 1984, č. sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo dňa16. novembra 2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.), že priestupky a správne delikty sú vecami trestného charakteru. Zdôraznil, že pre posúdenie otázky či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné Engelsove kritériá nasledovne: a) či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme príslušného štátu do trestného práva, b) povaha protiprávneho konania, c) povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, hroziacej príslušnej osobe. Predpokladom aplikácie čl. 6 Dohovoru z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej sféry“. Konanie o priestupku tak zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“ a preto sa na konanie vzťahuje čl. 6 Dohovoru.
5. Krajský súd sa primárne zaoberal námietkou žalobkyne o premlčaní disciplinárneho previnenia podľa zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v dvojročnej lehote od spáchania. Žalobkyňa zaujala názor, že na vec disciplinárneho trestania sa má analogicky použiť zákon o priestupkoch. Krajský súd argument považoval za nesprávny, pretože k zániku zodpovednosti za disciplinárny delikt môže dôjsť len za podmienok výslovne určených v zákone (napr. rozsudok najvyššieho súdu, sp. zn. 1Sžf/7/2015 zo dňa 01. decembra 2016, R 39/2017). Notársky poriadok v žiadnom z ustanovení neupravuje podmienky zániku zodpovednosti za disciplinárny delikt, a teda neupravuje lehotu, v ktorej by bol správny orgán povinný o delikte právoplatne rozhodnúť. Krajský súd ďalej konštatoval, že Notársky poriadok neodkazuje na primerané použitie zákona č. 372/1990 Zb. či už v otázke zániku zodpovednosti za disciplinárny delikt alebo v akejkoľvek inej otázke. Judikatúra ESĽP aj Dohovor poskytujú obvineným z disciplinárnych deliktov viac práv v otázke kvalifikácie skutku ako trestného, aplikácia trestnoprávnych zásad pri ukladaní trestov má preto prednosť pred zákonmi, na trestanie za disciplinárne delikty sa preto primerane aplikujú zásady trestného, nie priestupkového práva. Ustanovenia trestného práva o zániku zodpovednosti za trestný čin predstavujú explicitnú právnu úpravu. Právnym predpisom potenciálne upravujúcim zánik zodpovednosti za disciplinárny delikt je podľa krajského súdu Disciplinárny poriadok Notárskej komory vydaný na základe § 34 ods. 3 NP. Prvostupňový súd sa nestotožnil s právnym názorom krajského súdu vysloveným v rozhodnutí, sp. zn. 24Sp/16/2016, zo dňa 15. decembra 2016, o aplikácii lehôt podľa zákona o priestupkoch, pretože závery rozhodnutia považoval za ojedinelý názor. Žalovaná správne poukázala na skutočnosť, že Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (91)1 sa nevzťahuje na disciplinárne sankcie. Ak zákon vyslovene neurčí, že pri konkrétnom skutku alebo disciplinárnom delikte došlo k zániku zodpovednosti márnym uplynutím výslovne špecifikovanej lehoty, je potrebné mať za to, že skutok je naďalej sankcionovateľným deliktom, ako tomu bolo v prejednávanom disciplinárnom delikte. Subjektívnu a objektívnu lehotu na podanie disciplinárneho návrhu upravuje § 92 Notárskeho poriadku, začatie plynutia objektívnej lehoty nebolo medzi účastníkmi sporné, sporným zostal len okamih začatia plynutia jednoročnej subjektívnej lehoty na podanie disciplinárneho návrhu. Krajský súd sa nestotožnil s argumentom žalobkyne o začatí plynutia subjektívnej lehoty dňom zaregistrovania konkrétnej notárskej zápisnice v centrálnom registri notárskych zápisníc, s možnosťou kontroly registra ministerstvom. K nadobudnutiu subjektívneho vnímania ministrom spravodlivosti môže prísť totiž až výkonom kontroly, kedy sa podrobne oboznámi s obsahom notárskej zápisnice a vyhodnotí jeho správnosť alebo nesprávnosť. Navrhovateľ v disciplinárnom konaní nemôže nadobudnúť subjektívny pocit o možnom spáchaní disciplinárneho previnenia formalizovaným a objektivizovaným zaregistrovaním notárskej zápisnice v centrálnom registri, pri ktorom sa neskúma hmotnoprávny obsah.
6. Krajský súd tak dospel k záveru, že jednoročná lehota na podanie disciplinárneho návrhu začalaplynúť dňom výkonu kontroly v notárskom úrade žalobkyne 27. augusta 2015, kedy sa minister mohol prvýkrát dozvedieť o dôvodoch na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania a plynula do 27. augusta 2016. Objektívna trojročná prekluzívna lehota začala plynúť 14. marca 2013 (notárska zápisnica č. N 194/2013), dňa 05. apríla 2013 (notárska zápisnica č. N 257/2013), dňa 08. apríla 2013 (notárska zápisnica č. N 269/2013 a č. N268/2013), dňa 19. apríla 2013 (notárska zápisnica č. N 69/2013), dňa 06. mája 2013 (notárska zápisnica č. N 353/2013), dňa 26. júla 2013 (notárska zápisnica č. N 606/2013) dňa 13. mája 2013 (notárska zápisnica č. N 379/2013), dňa 03. júla 2013 (notárska zápisnica č. N 527/2013), dňa 10. júla 2013 (notárska zápisnica č. N 541/2013), dňa 13. septembra 2013 (notárska zápisnica č. N 768/2013), dňa 16. decembra 2013 (notárska zápisnica č. N 923/2013) dňa 13. júna 2013 (notárska zápisnica č. N 464/2013) a dňa 11. apríla 2013 (notárska zápisnica č. N 282/2013). Minister podal disciplinárny návrh 14. marca 2016, a teda včas v objektívnej aj subjektívnej lehote plynúcej podľa § 92 Notárskeho poriadku.
7. Krajský súd v súvislosti s duplicitným uvádzaním notárskej zápisnice č. N 464/2013 zo dňa 13. júna 2013 zaujal názor, že v odôvodnení rozhodnutia sa notárska zápisnica nachádza už len na mieste 13. disciplinárneho previnenia a na mieste 14. disciplinárneho previnenia je uvedená notárska zápisnica č. N 282/2013 zo dňa 11. apríla 2013, s podrobným popisom skutku a pochybení žalobkyne. Disciplinárny návrh je však potrebné vnímať ako celok, a keďže disciplinárny návrh bol žalobkyni doručený 06. apríla 2016, a vyjadrila sa tiež k notárskej zápisnici č. N 282/2013, mala vedomosť aj o disciplinárnom návrhu v súvislosti so spísaním tejto zápisnice, počnúc začatím disciplinárneho konania.
8. Správny súd považoval za evidentné, že v úvodnej časti disciplinárneho návrhu došlo k chybe v písaní pri označovaní notárskych zápisníc č. N 464/2013, spísanej dňa 13. júna 2013 a č. N 282/2013, spísanej dňa 11. apríla 2013, ktoré pochybenie bolo odstránené v odôvodnení samotného návrhu. Predmetné pochybenie však nedosahovalo intenzitu predstavujúcu zásah do práva žalobkyne na obhajobu v disciplinárnom konaní. Ak by totiž súd zrušil rozhodnutie žalovaného, formálne by sa zopakovalo administratívne konanie bez zmeny výsledku vo vzťahu k žalobkyni, avšak v rozpore so zásadou hospodárnosti konania (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/15/2008, zo dňa 06. augusta 2008).
9. Krajský súd v súvislosti s opakovanými námietkami zaujatosti vznášanými žalobkyňou v disciplinárnom konaní dospel k záveru, že rozhodnutia o námietkach boli v zmysle administratívneho spisu žalobkyni doručované dňa 22. júla 2016, dňa 19. augusta 2016 a dňa 15. mája 2018. I keď rozhodnutia neboli doručované aj právnemu zástupcovi žalobkyne, dostali sa do jej dispozičnej sféry a v konaní na rozhodnutia reagovala, vznášajúc nové námietky zaujatosti voči ďalším členom disciplinárneho senátu. Pochybenie žalovanej spočívajúce v nedoručení rozhodnutí právnemu zástupcovi však podľa krajského súdu nedosahovalo intenzitu brániacu žalobkyni v obhajobe jej procesných práv. Správny súd prvého stupňa hodnotiac meritórne hľadisko veci vyslovil názor, že nemá pochybnosť o naplnení skutkovej podstaty disciplinárneho deliktu v prípade všetkých 14 notárskych zápisníc zahrnutých vo výroku rozhodnutia žalovanej, č. DK 3/2016-479 zo dňa 19. júla 2018, pretože žalobkyňa v konkrétne identifikovaných zápisniciach neuviedla deň, kedy začala a skončila plynúť vydržacia doba, neskúmala podmienky vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka. Kontrolované zápisnice neobsahovali deň nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, ani vyjadrenia účastníkov o splnení podmienok vydržania, pričom disciplinárne stíhaná notárka opravu chyby v notárskych zápisniciach vykonala v rozpore s § 43 ods. 2 Notárskeho poriadku rukou a modrým perom dopisovala do notárskej zápisnice údaje, ktoré neboli uvedené v tlačenej podobe, nevyhotovila opravnú doložku k notárskym zápisniciam s označením nesprávnych údajov a ich korekciou. Prvostupňový správy súd sa stotožnil so záverom žalovanej, že notár môže osvedčiť len vyhlásenie účastníka, z ktorého je nepochybne zrejmé naplnenie zákonných podmienok vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka.
10. Správny súd prvého stupňa žalobkyňu zaviazal na úhradu trov disciplinárneho konania podľa čl. 23 ods. 2 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory SR v spojení s § 34 ods. 3 NP. Skonštatoval, že kontrola bola dňa 27. augusta 2015 v notárskom úrade vykonaná v súlade s notárskym poriadkom, pretože prezident Notárskej komory poveril V.. W. O. prítomnosťou na previerke v notárskom úrade žalobkyne. Poverenie je bežným úkonomriadiaceho orgánu na výkon kontroly akceptovaným právnou praxou a výsledky kontroly ministerstva v notárskom úrade žalobkyne sú dôkazom získaným zákonným spôsobom, použiteľným v disciplinárnom konaní voči žalobkyni. Žalovaná správne zistila skutkový stav a vec správne právne posúdila, v konaní sa nevyskytli vady s negatívnym vplyvom na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, správny súd preto žalobu žalobkyne podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP a úspešnej žalovanej a ďalšiemu účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania.
2. 11. Žalobkyňa (ďalej len „kasačná sťažovateľka“) podala proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Kasačná sťažovateľka zaujala názor, že na prejednanie disciplinárneho previnenia bol správne použitý zákon o priestupkoch v otázke posúdenia zavinenia žalobkyne, avšak nesprávne a nedôvodne už nebol použitý v otázke zániku zodpovednosti podľa § 20 zákona o priestupkoch, na podklade analógie legis, v súlade so zásadou prezumpcie neviny, ovládajúcou tiež administratívne trestanie v súlade s výkladom Dohovoru. Priestupok ako i disciplinárne previnenie sú vecami trestného charakteru v súlade s čl. 6 Dohovoru, bez ohľadu na to, ako sú posudzované na základe vnútroštátneho práva, ktorá skutočnosť nevylučuje na prejednanie disciplinárneho previnenia notára aplikovať zákon o priestupkoch v častiach, v ktorých absentuje úprava v Notárskom a v Disciplinárnom poriadku. Zásady trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie (§ 195 písm. c) SSP) neupravujú zánik zodpovednosti za trestný čin. Premlčanie trestného stíhania je upravené v § 87 Trestného zákona, ktorého použitie v správnom konaní nie je upravené. Nakoľko existuje bližšia úprava v priestupkovom zákone, pretože priestupok a disciplinárne previnenie sú svojou povahou a závažnosťou k sebe bližšie ako, je potrebné na analogické použitie predpisu vychádzať z priestupkového zákona a z trestného zákona sa správne konanie použijú len zásady ukladania trestov na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. Kasačná sťažovateľka poukázala na čl. 2 ods.3 a čl. 9 ods. 3 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory s tým, že vzhľadom na absenciu úpravy lehoty pre zánik zodpovednosti podľa notárskeho poriadku a Disciplinárneho poriadku je nutné v zmysle analógie legis aplikovať § 20 zákona o priestupkoch tak, že priestupok nemožno prejednať, ak od spáchania uplynuli dva roky a nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. Poukázala na závery rozsudku najvyššieho súdu, sp. zn. 8Sžo/22/2014 zo dňa 30. apríla 2015, a konštatáciu v zmysle ktorej pokiaľ zákon o komore veterinárnych lekárov nestanovuje prekluzívnu lehotu na zánik priestupkovej zodpovednosti je potrebné vychádzať z ustálenej judikatúry ESĽP, Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu SR a v otázkach neupravených lex specialis, a teda zákonom o komore veterinárnych lekárov, ako aj zo zásad administratívneho trestania, a to aj v otázke zániku priestupkovej zodpovednosti podľa § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch. Disciplinárna zodpovednosť za previnenia spôsobené spísaním notárskych zápisníc od 14. marca do 13. júna 2016 zanikla uplynutím dvoch rokov, najneskôr 14. apríla 2015, žalovaná tak mala konanie zastaviť, pričom disciplinárny návrh bol podaný až po uplynutí disciplinárnej zodpovednosti.
12. Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. R (91)1 je v zmysle záverov nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 571/2015-47, potrebné aplikovať v správnych trestných konaniach, a to odporúčania rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy č. (77) 31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov a odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (80) 2 o správnej úvahe a odporúčanie Výboru ministrov RE č. (91) 1 vo veciach administratívneho trestania, týkajúce sa rozhodovacej činnosti verejnej správy a ochrany práv jednotlivca. Odporúčania požadujú rozhodnúť o veci v primeranej lehote Najvyšší súd v rozsudku, sp. zn. 6Sžf/51/2010 zo dňa 22. októbra 2011, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého lehoty na vydanie rozhodnutia a postihu za správny delikt v právnom štáte predstavujú jeden z mechanizmov obmedzujúcich prieťahy v správnom konaní, ktorý je súčasne prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci. Notársky poriadok neobsahuje lehotu na vydanie rozhodnutia v disciplinárnom konaní,žalovaný tak mal postupovať podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
13. Nesprávne právne posúdenie kasačná sťažovateľka vzhliadla tiež v názore správneho súdu prvého stupňa, podľa ktorého notár nesie zodpovednosť za obsah vyhlásenia o vydržaní a splnenie podmienok podľa § 134 OZ. Zaujala názor, že notár nezodpovedá za obsah osvedčenia vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 Notárskeho poriadku, ide totiž o vyhlásenie, za ktoré zodpovedá účastník, notár vykonáva len osvedčenie. Poukázala na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4MCdo/24/2008, v ktorom najvyšší súd konštatuje, že podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia na rozdiel od spisovania právnych úkonov je len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Notár pri osvedčovaní nezasahuje do deja, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na to či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie (ne)prieči zákonu. Osvedčenie o právnej skutočnosti, vydané notárom na žiadosť účastníka je teda listinou, na ktorej sa nachádza iba záznam o účastníkom uvedených skutočnostiach. Krajský súd v Bratislave v rozsudku, sp. zn. 6So/1/2015 zo dňa 11. decembra 2015 vyslovil právny názor, že pri osvedčovaní právne významných skutočností pravdivosť údajov či tvrdení účastníka notár nezisťuje a nie je jeho povinnosťou dohliadať na to, či osvedčovaná skutočnosť alebo vykonané vyhlásenie je v súlade s právom. Ústavný súd SR v rozhodnutí, sp. zn. II. ÚS 194/2017 zo dňa 16. marca 2017, konštatoval, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní neosvedčuje existenciu podmienok vydržania, najmä podmienku oprávnenej držby (len vyhlásenie o týchto podmienkach). Samotné osvedčenie o vydržaní je jednou z činností notára a ide o osvedčenie právne významnej skutočnosti a to vydržanie vlastníckeho práva. Notárska zápisnica, ktorá je verejnou listinou, potvrdzuje pravdivosť osvedčenia vlastníckeho práva a to až dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Podľa kasačnej sťažovateľky tak vzhľadom na citovanú judikatúru spísaním notárskej zápisnice podľa § 63 NP sa disciplinárne obvinená nemôže dopustiť porušenia povinnosti podľa § 63 ods. 1 písm. a), § 2 ods. 2, § 13 a napokon ani § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku.
14. Kasačná sťažovateľka ďalej vytkla procesné porušenia a nedostatky predchádzajúceho konania, pretože správny súd nezohľadnil skutočnosť, že všetky písomnosti v disciplinárnom konaní neboli doručované žalovanou, ale notárom V.. Š. X. s následkom neúčinnosti doručenia, pretože nešlo o doručovanie správnym orgánom, ale notárskym úradom. Za nesprávny považovala aj názor krajského súdu, podľa ktorého na uplatnenie návrhu na disciplinárne konanie ministrom, postačuje uvedenie zápisnice do dôvodov návrhu, a to v rozpore s bodom 3 čl. 8 Disciplinárneho poriadku, pretože sa v disciplinárnom návrhu nenachádza opis skutku vo vzťahu k notárskej zápisnici N 464/2013 zo dňa 13. júna 2013, nešlo tak len o chybu v písaní. Vyslovila názor, že o disciplinárnom previnení vo vzťahu k predmetnej zápisnici tak bolo rozhodnuté bez návrhu s následkom porušenia obžalovacej zásady aplikovanej v správnom konaní. Ďalej dôvodila tým, že zákonná úprava podľa § 81 ods. 1 a § 82 ods. 1 neumožňuje prezídium poveriť inú osobu na výkon kontroly či nazeranie do spisov a V.. W. O. nebola v čase vykonávania kontroly v žiadnom orgáne ani zamestnancom žalovaného. Dôkazy predložené navrhovateľom v neprospech žalobkyne tak pochádzali z nezákonne vykonanej kontroly.
15. V súvislosti s plynutím subjektívnej lehoty na podanie disciplinárneho návrhu poukázala na § 73a ods. 2 a § 73k ods. 1 Notárskeho poriadku, v zmysle ktorých sa uložením notárskych zápisníc v Notárskom centrálnom registri listín tieto stali na podklade zákonnej fikcie účinnými voči každému. Navrhovateľ sa z dôvodu fikcie o obsahu notárskych zápisníc vedel už v deň ich spísania, ročná lehota na podanie disciplinárneho návrhu začala plynúť pri každej zápisnici v deň jej spísania a disciplinárny návrh tak bol podaný po uplynutí subjektívnych lehôt. Rozsudok vydaný krajským súdom porušuje princíp materiálneho právneho štátu, princíp právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutí súdov vrátane rozhodnutí orgánov verejnej moci.
16. Kasačná sťažovateľka navrhla zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu a vec súdu vrátiť na ďalšie konanie, eventuálne zmeniť rozhodnutie krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovanej č. DK 3/2016-479, zo dňa 19. júla 2018 a vec vráti žalovanej na ďalšie konanie. Uplatnila si tiež náhradu trovkonania a trov kasačného konania.
3. 17. Žalovaná komisia vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v súvislosti s námietkou o zániku zodpovednosti za disciplinárne previnenie argumentovala tým, že podľa právnej teórie v rámci verejnoprávnej zodpovednosti ide o správny disciplinárny delikt a samosprávnej organizácie, Notárskej komory Slovenskej republiky. Pre použitie Dohovoru je rozhodujúca povaha trestnosti správneho disciplinárneho deliktu, Štrasburská judikatúra prihliada na tri kritériá prvýkrát vymedzené v rozhodnutí Engel vs. Holandsko. Subjektom disciplinárnych deliktov môže byť len obmedzený okruh osôb, ktorý majú osobitný vzťah k orgánu, ukladajúcemu disciplinárne sankcie. Správne disciplinárne delikty preto nespadajú do trestnej oblasti v zmysle čl. 6 Dohovoru, a to bez ohľadu na ich závažnosť a prísnosť ukladaných sankcií. Za disciplinárne delikty sa podľa štrasburskej judikatúry nepovažujú ani disciplinárne sankcie ukladané orgánmi záujmovej samosprávy (rozhodnutie ESĽP vo veci W. R. vs. Rakúsko zo dňa 21. decembra 1999). Subjektom disciplinárneho deliktu samosprávnej organizácie, Notárskej komory môže byť len obmedzený, zákonom vymedzený okruh osôb notárov. Podľa vysvetľujúceho memoranda k Odporúčaniu sa výslovne nevzťahuje tiež na disciplinárne sankcie.
18. Dovolávanie sa žalobkyňou na analógiu použitia ustanovení zákona o priestupkoch o zániku zodpovednosti za priestupok súvisí s dodržiavaním zásady zakotvenej v Odporúčaní, o práve na konanie o správnom delikte v primeranej lehote. Princíp sa však považuje za naplnený aj v prípade, keď právna úprava zakotvuje zákonnú prekluzívnu lehotu na podanie návrhu na začatie konania o správnom konaní, a to disciplinárneho previnenia podľa § 92 Notárskeho poriadku. Potrebu určenia osobitnej lehoty vylučuje § 71 SSP, podľa ktorého ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty na zánik zodpovednosti, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Použitie analógie so zákonom o priestupkoch vylučujú tiež následky aplikácie právnej úpravy, podľa ktorej by disciplinárne previnenie bolo možné prejednať, ak by od spáchania uplynuli dva roky, v takom prípade by však už nebolo možné podať návrh na začatie disciplinárneho konania podľa § 92 Notárskeho poriadku v zákonnej lehote troch rokov od spáchania. Zásada je garantovaná tiež lehotami poriadkového charakteru upravenými v Disciplinárnom poriadku, akými sú lehota na doručenie návrhu a vyjadrenie sa k návrhu podľa čl. 9 ods. 7, lehota na nariadenie pojednávania podľa čl. 17 ods. 4 a ďalšie, pričom predmetnú zásadu je podľa Odporúčania potrebné rozumieť ako vyjadrenie požiadavky na účinnú verejnú správu. Poukaz žalobkyne na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III.ÚS 571/2015 - 47, o potrebe rešpektovať Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy pri rozhodovaní o administratívnych sankciách neznamená, že pokiaľ sa Odporúčanie nevzťahuje na disciplinárne delikty, ako je tomu v predmetnom prípade, mali by tento záver rešpektovať žalobkyňa aj konajúce súdy.
1 9. Notár osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva podľa § 63 Notárskeho poriadku nepreveruje z hľadiska pravdivosti a tiež ani faktické splnenie zákonných náležitostí vydržania. Môže však osvedčiť len vyhlásenie, z ktorého je zrejmé splnenie formálnych zákonných náležitostí vydržania a na základe ktorého notár môže do zápisnice uviesť náležitosti vyžadované v § 63 Notárskeho poriadku, ktorou je tiež deň nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa § 63 ods. 1 písm. c) Notárskeho poriadku. Nemôže osvedčiť akékoľvek vyhlásenie účastníka, z ktorého by nebolo zrejmé vyhlásenie o dni vstupu do dobromyseľnej držby a tiež o dni nadobudnutia vlastníctva vydržaním alebo vyhlásenie o nadobudnutí veci na základe titulu, vylúčeného zákonom. Disciplinárna komisia pripomenula, že notárska zápisnica žalobkyne č. N30/2011, NZ1467/2011, NCR1S1492/2011 zo dňa 18. novembra 2011, nie je osvedčením vyhlásenia účastníka podľa § 63 notárskeho poriadku, ale konštatovaním notára o splnení podmienok vydržania účastníkom, z ktorého navyše nie je jednoznačný deň nadobudnutia vlastníctva vydržaním a zachytávajúca tvrdenie, že jeden z právnych predchodcov sa stal dobromyseľným na základe nájomnej zmluvy.
20. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobkyni nespochybniteľne doručené V.. Š. X., predsedom disciplinárneho senátu v zmysle čl. 17 ods. 4 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory. Konštrukciu o neúčinnom doručení rozhodnutia žalobkyni považovala za neúčinnú, špekulatívnu a neudržateľnú. Naplneniu účelu zákona umožniť vykonávanie kontroly nesvedčí reštriktívny výklad žalobkyne, podľaktorého kontrolu môže vykonať len kolektívny orgán, prezídium notárskej komory. Prezídium totiž koná len prostredníctvom zasadnutí, na ktorých je nerealizovateľný výkon samotnej kontroly na notárskych úradoch. Neobhájiteľná je tiež predstava o výkone kontroly prezidentom komory, pretože prezident zvoláva prezídium a notársku komoru zastupuje navonok podľa § 31 Notárskeho poriadku. Neobstojí tiež počítanie jednoročnej prekluzívnej lehoty na podanie disciplinárneho návrhu odo dňa zverejnenia notárskej zápisnice. Kontrola zamestnancami ministerstva spravodlivosti bola vykonaná v rámci výkonu dohľadu komory podľa § 89 ods. 2 Notárskeho poriadku kontrolou spisov.
21. Žalovaná disciplinárna komisia napokon vyjadrila stanovisko, v zmysle ktorého žalobkyňa nerozlišuje medzi jednotlivými porušeniami pri 14 notárskych zápisniciach, z ktorých bola disciplinárnou komisiou uznaná za vinnú. Disciplinárna komisia v rozhodnutiach pred výrokom popisuje všetkých 14 skutkov, pričom uvádza ustanovenia, porušené disciplinárne obvinenou podľa navrhovateľa a jednotlivé porušenia dostatočne špecifikuje. Vzhľadom na konštatované žalobkyňa navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť a napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.
4. 22. Minister spravodlivosti SR v postavení ďalšieho účastníka konania sa vyjadril k významu notárskej činnosti, ktorá spočíva v tom, že listinám dáva autenticitu, pričom túto právomoc notárovi deleguje štát s očakávaním svedomitého, nestranného a zákonného výkonu činností zverených štátom. Medzi povinnosti notára patrí tiež konanie s odbornou starostlivosťou podľa § 36 ods. 1 notárskeho poriadku a tiež ako osoba znalá práva je povinná konať čestne, svedomito a dôsledne využívajúc všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme účastníkov všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné a zákonné. Ustanovenia § 36 ods. 1 a § 63 Notárskeho poriadku neukladajú povinnosť notárovi osvedčiť každé vyhlásenie účastníka o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ale iba vyhlásenia spĺňajúce zákonné náležitosti kladené Notárskym poriadkom a Občianskym zákonníkom. Minister spravodlivosti SR poukázal na stanovisko a súvisiacu judikatúru najvyššieho súdu v otázke vydržania, a to rozhodnutia, sp. zn. 4Cdo/283/2009, sp.zn. 5Cdo/30/2010, R 73/2015 a R 74/2015, v zmysle ktorých notár nemôže prenášať všetku zodpovednosť na súkromnú osobu vydražiteľa.
23. Disciplinárny návrh nebol podaný oneskorene, pretože Centrálny informačný systému podľa § 29 ods. 4 Notárskeho poriadku vedie Notárska komora a účinnosť údajov zapísaných v notárskych centrálnych registroch podľa § 73a ods. 1 Notárskeho poriadku neznamená, že je známy obsah údajov. Upriamil pozornosť na list komory č. PR/01130/2017 zo dňa 25. júla 2017, podľa ktorého bez osobnej účasti zástupcov ministerstva na konkrétnom notárskom úrade nie je možné zistiť zoznam notárskych spisov. Komora pritom deklarovala stanovisko, že ministerstvo môže nahliadnutie do spisov dosiahnuť iba osobnou účasťou na notárskom úrade podľa § 82 ods. 1, § 81 ods. 4 notárskeho poriadku.
24. Vytýkaná zápisnica sa nachádzala vo výroku disciplinárneho návrhu spolu s opisom skutku, išlo o vyhlásenie vydražiteľky V. N. s popisom nehnuteľností a tiež v odôvodnení návrhu pod poradovým číslom 13. Sťažovateľka mala zrejme na mysli notársku zápisnicu č. N 282/2013, Nz 11617/2013 zo dňa 11. apríla 2013, ktorá sa v odôvodnení disciplinárneho návrhu nachádzala pod poradovým číslom 14. Návrh tak nebol podaný oprávnenou osobou, keďže sa nachádzal v odôvodnení disciplinárneho návrhu a išlo tak o zrejmú nesprávnosť. Ďalší účastník konania vzhľadom na predmetné závery navrhol kasačnú sťažnosť žalobkyne proti napadnutému rozsudku zamietnuť.
5. 25. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).
26. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam aleboprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
27. Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
28. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, že Minister spravodlivosti SR v rámci svojich dohľadových oprávnení začal na vlastný podnet preverovať postup žalobkyne, týkajúci sa notárskej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b) zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, a teda konkrétne osvedčovania právne významných skutočností podľa § 63 Notárskeho poriadku. Zamestnanci ministerstva spravodlivosti vykonali dňa 27. augusta 2015 na notárskom úrade žalobkyne kontrolu notárskych zápisníc o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spísaným v období od 01. januára do 31. decembra 2013.
29. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky následne podal návrh na začatie disciplinárneho konania dňa 11. marca 2016 proti žalobkyni, pretože žalobkyňa v predmetných konaniach nemala k dispozícii vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady. Rovnako nemala k dispozícii vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, v tom že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, nemala k dispozícii vyjadrenie právnickej osoby, príslušnej na správu nehnuteľností, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady, nedostatočne opísala skutočnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby, neuviedla presný deň, kedy malo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, opravila notársku zápisnicu vpísaním opravených údajov modrým perom do textu pôvodnej notárskej zápisnice (č. N 282/2013, č.N 464/2013 a č. N 768/2013 a č. N 923/2013). Ďalej žalobkyňa viedla spisy neobsahujúce zákonom stanovené prílohy, najmä obsahujúce prvopis notárskej zápisnica, osvedčila vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikované vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovanej bez splnenia podmienok.
30. Žalovaná Disciplinárna komisia Notárskej komory napadnutým rozhodnutím č. DK 3/2016- 479 zo dňa 19. júla 2018, uznala žalobkyňu za vinnú zo spáchania vyššie uvedených disciplinárnych previnení (bod 1 rozsudku). Žalobkyni za spáchané disciplinárne previnenie podľa čl. 16 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho poriadku uložila disciplinárne opatrenie peňažnú pokutu v sume 3.300,- eur a vo zvyšnej časti disciplinárny návrh zamietla. Ďalším výrokom žalobkyňu zaviazala nahradiť trovy konania, vynaložené žalovanou v súvislosti s disciplinárnym konaním v sume 645,37 eura.
6. 31. Podľa § 34 ods. ods. 1, ods. 2, ods. 3 Notárskeho poriadku disciplinárna komisia má päť členov, členovia disciplinárnej komisia volia zo svojich členov predsedu disciplinárnej komisie. Disciplinárna komisia koná a rozhoduje v trojčlennom senáte. Konanie a rozhodovanie disciplinárnej komisie upraví komora v disciplinárnom poriadku.
32. Podľa § 56 ods. 1 písm. g) Notárskeho poriadku (Osvedčovanie právne významných skutočností), na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva aj osvedčenia o vyhlásení o vydržaní. 33. Z § 63 Notárskeho poriadku vyplýva okrem iného, že osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v notárskej zápisnici spíše notár. Vyhlásenie účastníka k zákonom ustanoveným podmienkam vydržania, najmä o okolnostiach, dobe a nepretržitosti držby nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, prípadne vyhlásenie dotknutého vlastníka nehnuteľnosti aobecného úradu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, že nemajú ku vzniku uvedeného práva občana výhrady. Ďalej v nej uvedie dôkazy, ktoré mu boli predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností.
34. Podľa § 89 ods. 1 Notárskeho poriadku v znení účinnom dňom spísania predmetných notárskych zápisníc (do 30.11.2015) dohľad komory nad činnosťou notárov vykonávajú príslušné orgány.
35. Podľa § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30. júna 2016, je disciplinárnym previnením zavinené a závažné alebo opätovné porušenie povinností pri výkone činnosti notára vyplývajúcich z tohto zákona alebo osobitného predpisu, zavinené závažné alebo opätovné porušenie iných povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z Etického kódexu notára, z interného predpisu komory alebo uznesenia komory, správanie, ktorým sa závažným alebo opätovným spôsobom narúša dôstojnosť a vážnosť notárskej profesie a pokračovanie vo výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom činnosti notára. Disciplinárnym previnením je aj zavinené konanie notára, ktoré má za následok prieťahy v dedičskom konaní alebo disciplinárnom konaní, a tiež nerešpektovanie právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia.
36. Podľa § 91 ods. 2 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30. júna 2016, za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie.
37. Podľa § 91 ods. 3 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30. júna 2016, disciplinárnymi opatreniami sú: a) písomné pokarhanie, b) peňažná pokuta do výšky 3.300,- eur, c) pozastavenie výkonu notárskeho úradu na dobu najmenej dvoch mesiacov a najviac 24 mesiacov, d) zbavenie notárskeho úradu.
38. Podľa § 92 ods. 1 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30 júna 2016, návrh na začatie disciplinárneho konania môžu podať minister, predseda krajského súdu a prezident komory (ďalej len „navrhovateľ“) do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Notár alebo kandidát si môže v disciplinárnom konaní zvoliť obhajcu z radov advokátov alebo notárov.
39. Podľa § 93 ods. 1 notárskeho poriadku disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia.
40. Podľa § 93 ods. 3 Notárskeho poriadku v znení účinnom do 30. novembra 2019, proti rozhodnutiu o disciplinárnom opatrení nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia.
41. Podľa preambuly Odporúčania výboru ministrov č. R (91)1 pre členské štáty o správnych sankciách, toto odporúčanie sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa v ďalšom texte označujú ako správne sankcie. Za správne sankcie sa nepovažujú:
- opatrenia, ktoré sú výsledkom trestného konania a správne orgány majú povinnosť ich vykonať;
- disciplinárne sankcie. Pri uplatňovaní týchto zásad by sa mali brať do úvahy požiadavky dobrej a účinnej správy a dôležité verejné záujmy. Aj v prípade, ak uvedené požiadavky si v jednotlivých prípadoch alebo v konkrétnych oblastiach verejnej správy vyžiadajú zmenu (alebo vylúčenie) jednej alebo viacerých z týchto zásad, treba vyvinúť maximálne úsilie o zabezpečenie najvyššej miery spravodlivosti v súlade so všeobecnými cieľmi tohto odporúčania.
42. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnejsprávy ministra v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností štátny tajomník.
43. Podľa vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 16. januára 2017, k disciplinárnemu konaniu, nebol Minister spravodlivosti SR dňa 11. marca 2016 na pracovisku, a z tohto dôvodu návrh na začatie disciplinárneho konania podpísala štátna tajomníčka.
44. Činnosti notára boli vždy späté s výkonom verejnej moci. Pojmom štátny dohľad je potrebné rozumieť verejný záujem na výkone právomoci, ktoré štát preniesol na Notársku komoru a notárov. Dohliadajúci orgán voči dohliadaným subjektom nemá postavenie priamo nadriadeného orgánu, ale zaoberá sa správaním subjektov z hľadiska zákonnosti a v prípade porušenia dohliadaným subjektom, dohliadajúci orgán uplatní voči nemu zákonom zverené právomoci. Dohliadajúci štát sa totiž nemôže zbaviť svojej zodpovednosti ako aj postavenia garanta nad právnymi istotami občanov. Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy zveril ministerstvu spravodlivosti výkon štátneho dohľadu nad činnosťou Notárskej komory a nad činnosťou notárov. Charakteristikou notárskeho povolania je totiž skutočnosť, že notár je menovaný do notárskeho úradu štátom reprezentovaným ministrom spravodlivosti. Rovnako ako v trestnom práve hmotnom, aj v rámci disciplinárnej zodpovednosti notára platí, že disciplinárne opatrenie možno uložiť len za disciplinárne previnenie. V skutkovej podstate disciplinárneho previnenia sú zovšeobecnené podstatné a typické prvky disciplinárnych previnení. Skutková podstata disciplinárneho previnenia obsahuje súhrn znakov, určujúcich o aké disciplinárne previnenie ide. Na naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia je nevyhnutnou podmienkou zavinenie notára a závažnosť disciplinárneho previnenia. V zásade len zavinené a závažné porušenie povinností naplní skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia. Závažnosť objektu k následku porušenia povinnosti má význam pre disciplinárnu zodpovednosť notára, predovšetkým vo vzťahu na prísnosť uloženého disciplinárneho previnenia, ktoré by tak malo byť primerané charakteru disciplinárneho previnenia.
45. Kasačný súd je s poukazom na citovanú argumentáciu Ústavného súdu SR ako aj rozhodnutia ESĽP nepochybne názoru, že preskúmavané disciplinárne previnenie žalobkyne uložené podľa § 91 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 92, § 93 ods. 1, ods. 3 NP a čl. 3 ods. 1 písm. b), čl. 8 ods. 1, ods. 2, čl. 16 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. a) Disciplinárneho poriadku Notárskej komory Slovenskej republiky je potrebné posudzovať ako „disciplinárnu vec“. Podľa § 30 ods. 4 písm. b) Notárskeho poriadku disciplinárny poriadok schvaľuje konferencia notárov a podľa § 34 ods. 3 Notárskeho poriadku konanie a rozhodovanie disciplinárnej komisie upravuje komora v disciplinárnom poriadku. Možno nepochybne uzavrieť, že na posudzovanie disciplinárnej zodpovednosti notárov, posudzovanie začatia či ukončenia plynutia subjektívnej ako aj objektívnej lehoty na uplatnenie disciplinárnej zodpovednosti ako aj na zánik disciplinárnej zodpovednosti, nemožno subsumovať a na predmetnú problematiku subsidiárne uplatňovať ustanovenia zákona o priestupkoch, pretože aplikácia tohto zákona vzhľadom na právnu charakteristiku disciplinárneho trestania notárov podľa Notárskeho poriadku, vo vzťahu k predmetnej problematike je vylúčená. Názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo/22/2014, o subsidiárnej aplikácii priestupkového zákona na otázky zániku zodpovednosti za správny delikt je tak potrebné považovať za v tejto veci irelevantný.
46. V tejto súvislosti sa žiada pripomenúť potrebu dôrazného rozlišovania medzi disciplinárnou zodpovednosťou a správnymi deliktami. Ministrovi spravodlivosti podľa § 92 Notárskeho poriadku plynula subjektívna lehota na podanie návrh na začatie disciplinárneho konania do jedného roka odo dňa, kedy sa dozvedel o disciplinárnom previnení notárky, pričom vedomosť o disciplinárnom previnení nepochybne nadobudol v priebehu vykonávania kontroly na notárskom úrade kasačnej sťažovateľky dňa 27. augusta 2015. Objektívna lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania uplynula najneskôr do troch rokov odo dňa, kedy k disciplinárnemu previneniu došlo, a teda odo dňa kedy boli na predmetnom notárskom úrade spísané jednotlivé notárske zápisnice, konkrétne začala plynúť dňa 14. marca 2013 a uplynula dňom 13. marca 2016. Minister spravodlivosti zastúpený štátnou tajomníčkou tak vzhľadom na konštatované skutočnosti nepochybne podal návrh na začatie disciplinárneho konania podľa § 92 Notárskeho poriadku voči žalobkyni č. 25987/2016-152/DK, doručený Notárskej komisii SR dňa 15. marca 2016 riadne a včas, v rámci zákonnej 3 - ročnej objektívnej lehoty stanovenej v §92Notárskeho poriadku. Trojročná objektívna lehota podľa názoru kasačného súdu uplynula čiastočne vo vzťahu k prvému skutku a to za spísanie notárskej zápisnice č. N 194/2013, Nz 8352/2013, NCRIS 8564/2013, zo dňa 14. marca 2013, pretože návrh bol doručený Notárskej komore SR podľa prezenčnej pečiatky až dňa 15. marca 2016 a trojročná lehota uplynula v tejto časti disciplinárneho previnenia dňa 14. marca 2016 a disciplinárna zodpovednosť žalobkyne zanikla. Kasačný súd je názoru, že vzhľadom na uložené disciplinárne opatrenie, peňažnú pokutu 3.300,- eur je možné uvedenú vadu konania považovať za takú, ktorá nemý vplyv na jej výšku, keďže zo zvyšných skutkov bolo preukázané, že k disciplinárnemu previneniu došlo.
47. Kasačná sťažovateľka taktiež v kasačnej sťažnosti pomerne v rozsiahlej argumentácii namietala, že nezodpovedá za obsahovú a vecnú správnosť vyhlásení učinených účastníkmi konania. Tvrdila, že notár nenesie zodpovednosť za obsah vyhlásenia o vydržaní a za splnenie podmienok podľa § 134 OZ a nezodpovedá za obsah osvedčenia vyhlásenia o vydržaní podľa § 63 Notárskeho poriadku, ide totiž o vyhlásenie, za ktoré zodpovedá účastník, notár vykonáva len osvedčenie. Vo vzťahu k predmetnej námietke je potrebné zdôrazniť povinnosti zakotvené v § 36 Notárskeho poriadku, podľa ktorého je notár povinný pri notárskej činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou a tiež je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, pokiaľ je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu. Konanie s odbornou starostlivosťou je v zmysle judikatúry potrebné rozumieť tak, že notár pri výkone svojej funkcie prihliada na záujmy účastníkov, pričom nemôže presadzovať svoje záujmy na úkor záujmov účastníkov a ako osoba znalá práva musí konať čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využiť právne prostriedky a uplatniť v záujme účastníkov všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje pre nich za prospešné.
48. Zákonodarcom stanovené podmienky, za dodržania ktorých je možné vydať osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vyžadujú vyhlásenie oprávneného držiteľa o tom, že splnil podmienky vydržania podľa Občianskeho zákonníka. Nemožno hovoriť o jednostrannom a subjektívnom stanovisku oprávneného držiteľa o tom, že podmienky vydržania boli nepochybne splnené. Nespornosť inštitútu osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti spočíva v tom, že k jednostrannému vyhláseniu držiteľa sa prikladajú vyjadrenia ďalších osôb, nespochybňujúce vyhlásenie držiteľa, a teda že stanoviská osôb, ktorých vlastníckych práv zapísaných v katastri nehnuteľností sa vydržanie dotýka, a ďalších dotknutých osôb, obce, v ktorej katastrálnom území sa vydržiavaná nehnuteľnosť nachádza a právnickej osoby príslušnej na správu nehnuteľnosti podľa osobitného predpisu, nespochybňujú vyhlásenie oprávneného držiteľa o splnení zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním.
49. Notár je tak povinný v notárskej zápisnici podľa § 63 Notárskeho poriadku zachytiť vyhlásenie oprávneného držiteľa ku splneniu všetkých zákonných podmienok vydržania a v notárskej zápisnici uviesť, či a akým spôsobom oprávnený držiteľ doložil obligatórne stanovené vyjadrenia a dôkazy predložené notárovi na potvrdenie osvedčovaných skutočností. Vydanie osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nevyhnutne predpokladá kumulatívne splnenie hmotnoprávnych ako aj procesných predpokladov. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná objektívne, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti držby a vnútorné presvedčenie oprávneného držiteľa. Nepostačuje posúdenie subjektívneho presvedčenia držiteľa, ale vždy je potrebné zohľadniť či držiteľ mohol pri objektívne vyžadovanej opatrnosti zistiť svoj omyl (ospravedlniteľný omyl). Potrebné je tiež pri vydávaní osvedčenia rozlišovať medzi dobromyseľnou držbou a detenciou. Notár totiž pri vydaní osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti osvedčuje právne významnú skutočnosť, vyhlásenie účastníka o okolnostiach oprávnenej držby. Nepotvrdzuje skutočnosti vyhlásené účastníkom, na strane druhej samotné postavenie notára a všeobecná povinnosť postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou predpokladajú poučenie účastníkov notárom o okolnostiach oprávnenej držby, zhodnotenie okolností držby uvádzaných účastníkom a pokiaľ tieto zjavne nezodpovedajú oprávnenosti držby, notár je povinný odmietnuť spísať zápisnicu obsahujúcu osvedčenie vyhlásenia o vydržaní. Obsahom vyhlásenia dobromyseľného držiteľa nemôže byť samotné konštatovanie dobromyseľnostidržby, ale notárska zápisnica musí obsahovať konkrétne okolnosti nasvedčujúce objektívnemu presvedčeniu držiteľa o tom, že nehnuteľnosť je jeho vlastníctvom.
50. Podstatné náležitosti osvedčenia o vyhlásení o vydržaní upravuje § 63 Notárskeho poriadku. V čase spísania posudzovaných zápisníc, t. j. od 14. marca 2013 do 13. júna 2013, bolo účinné znenie § 63 Notárskeho poriadku nasledovne: „Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať a) vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby. K vyhláseniu účastník dokladá 1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľnosti preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, 2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, 3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, b) označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností, c) uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu“.
51. Notársky poriadok pre vydanie osvedčenia podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 NP vyžaduje vyjadrenia osôb, v prospech ktorých svedčí posledný zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady. Postup notára pri zisťovaní identity osoby, ktorej posledný zápis v katastri nehnuteľností, resp. právnych nástupcov má byť zachytený v zápisnici tak, aby bol preskúmateľný. Nepostačujúce je v notárskej zápisnici uviesť konštatovanie, že ide o právneho nástupcu vlastníka. Notár uvedenie skutočnosti preukazujúce identitu vlastníka a tiež je povinný uviesť listiny na preukázanie identity vlastníka alebo právneho nástupcu. Pokiaľ však takáto osoba nie je známa, účastník konania je povinný predložiť vyjadrenie právnickej osoby príslušnej na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo majúcej právo nakladať s nehnuteľnosťou (Slovenský pozemkový fond, Lesy SR, Vojenské lesy a majetky SR), že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva. Zo slovného spojenia „k vyhláseniu účastník dokladá“ jednoznačne vyplýva povinnosť účastníka vyhlásenia, predložiť vyjadrenia uvedené v ust. § 63 písm. a) bod 1 až 3 NP, ale aj oprávnenie a súčasne povinnosť notára v rámci jeho činnosti tieto preskúmavať, a to nielen z hľadiska formálneho, ale tiež z hľadiska materiálneho, pretože iba tak môže riadne zabezpečiť splnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 36 ods. 1 Notárskeho poriadku. Právna úprava zakotvená v § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 až 3 Notárskeho poriadku tým, že ustanovuje podstatné náležitosti a podmienky pre vydanie osvedčenia, nepochybne oprávňuje Ministra spravodlivosti SR, ako aj Disciplinárnu komisiu NK SR preskúmavať notársku zápisnicu z hľadiska splnenia týchto zákonom stanovených podmienok uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 až 3 Notárskeho poriadku, teda z hľadiska dodržania zákonom stanovených podmienok vydaného osvedčenia.
52. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí, vychádzajúc z obsahu predmetných notárskych zápisníc, dospela ku skutkovým zisteniam, podľa ktorých zápisnice neobsahujú okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, jej trvanie a nepretržitosť a tiež neobsahujú vyjadrenia vyžadované ust. § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 resp. bod 3 NP a ani v nich nie je uvedený deň, ktorým účastník nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním. Na základe týchto skutkových zistení žalovaný dospel k záveru, že žalobca postupoval v rozpore s ust. § 63 NP, čím sa dopustil porušenia povinností uvedených v ust. § 36 ods. 1 NP, postupovať pri notárskej činnosti s odbornou starostlivosťou a odmietnuť vykonať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, ktoré žalovaný kvalifikoval ako zavinené závažné disciplinárne previnenie. Predmetné právne posúdenie veci žalovanou disciplinárnou komisiou,považoval taktiež najvyšší súd za zodpovedajúce zákonu.
53. Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“ (Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994).“ Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd SR uviedol: „Otázka, či súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť zodpovedaná iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Obdobne argumentuje ESĽP napr. vo veci Van de Hurk v. Holandsko (sťažnosť č. 16034/90), v ktorom sa uvádza, že „... túto povinnosť nemožno ponímať tak, že musí byť na každý argument účastníka podrobne reagované. Na druhej strane, ak sú v prerokovanej veci vznesené závažné právne argumenty, je potrebné, aby sa s nimi súd vysporiadal. Povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania nemožno brať formálne. Ak aj žalovaný napadne argument žalobcu protiargumentom, ktorý preváži argument žalobcu, súd môže rozhodnúť v prospech žalobcu na základe iného samostatného argumentu, ktorý uviedol žalobca, a pritom sa nemusí vyrovnať so skôr uvedeným protiargumentom žalovaného. Pretože v takom prípade ani prípadná opodstatnenosť protiargumentu žalovaného by na rozhodnutie súdu nemala žiadny vplyv, pretože existoval ďalší argument žalobcu podporujúci jeho nárok, ktorý nebol žalovaným napadnutý a porazený (viď rozhodnutie Európskeho súdu Burzo v. Rumunsko). S poukazom na predmetnú judikatúru sa kasačný súd ďalšou argumentáciou kasačnej sťažovateľky, založenou na tvrdených formálnych pochybeniach, spočívajúcich v doručovaní rozhodnutí notárskym úradom V.. Š. X. a nie predsedom disciplinárneho senátu podľa čl. 17 ods. 4 Disciplinárneho poriadku Notárskej komory, a tiež v súvislosti s doručovaním rozhodnutí žalobkyni nezaoberal, pretože s týmito sa dostatočne a presvedčivo vysporiadal krajský súd v napadnutom rozsudku, s ktorého závermi sa kasačný súd stotožňuje a predmetné námietky nie sú spôsobilé zmeniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a napokon nezakladajú naplnenie uplatneného kasačného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP ani odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu v zmysle § 440 ods. 1 písm. h) SSP.
7. 54. Po dôkladnom vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky zhodne ako krajský súd k záveru, že orgán verejnej postupoval v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistil skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver, že kasačná sťažovateľka sa svojím konaním dopustila pokračovacieho disciplinárneho previnenia podľa § 63 ods. 1, § 36 ods. 1, § 43 ods. 2 a § 13 notárskeho poriadku., čo malo za následok uloženie disciplinárneho opatrenia podľa čl. 16 ods. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1 písm. b) Disciplinárneho poriadku NK, preto krajský súd nepochybil, keď žalobu žalobkyne zamietol. Krajský súd sa po preskúmaní správneho disciplinárneho rozhodnutia, ako aj konania, predchádzajúceho rozhodnutiu, podrobne zaoberal všetkými žalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru, že preskúmavaným rozhodnutím žalovanej nedošlo k porušeniu zákona, pričom svoj právny záver, s ktorým sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňuje, aj náležitým spôsobom odôvodnil. Vo svetle uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
8. 55. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobkyni, ktorá v kasačnom konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP). Žalovanému kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.