4Asan/28/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: žalobkyne: W. V., bytom XXX XX O. XX, právne zastúpená: JUDr. Ing. Ján Felšöci, advokát, so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: KM-OLVS-59/2015-OPK zo dňa 9. septembra 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/227/2018-138 zo dňa 4. júna 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne o d m i e t a.

Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5S/227/2018-138 zo dňa 4. júna 2019 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: KM-OLVS- 59/2015-OPK zo dňa 9. septembra 2015, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 84 zo dňa 8. apríla 2015, ktorým bola žalobkyňa podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov prepustená zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru.

2. Žalobkyňa podala proti uvedenému rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť zo dňa 22. augusta 2019, v ktorej sa domáhala, aby kasačný súd zmenil výrok rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/227/2018 zo dňa 4. júna 2019 tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného č. KM-OLVS- 59/2015-OPK zo dňa 9. septembra 2015, ako aj personálny rozkaz Ministra vnútra č. 84 zo dňa 8. apríla 2015 a žalobkyni zároveň prizná voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu za konanie na krajskom súde, ako aj v konaní pred kasačným súdom.

3. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 21. októbra 2019, v ktorom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú v zmysle § 461 SSP zamietol. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný v zmysle § 438 ods. 2 SSP prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako neprípustnú v zmysle ustanovenia § 459 písm. d/ SSP odmietnuť.

5. Podľa § 449 ods. 1 SSP, sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

6. Podľa § 449 ods. 2 SSP, povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

7. Podľa § 459 písm. d/ SSP, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak neboli splnené podmienky podľa § 449.

8. Vo všeobecnosti platí, že sťažovateľ musí byť v kasačnom konaní, obdobne ako v konaní pred krajským súdom, za účelom dosiahnutia profesionality konania, povinne zastúpený advokátom, pričom požiadavka obligatórneho právneho zastúpenia sa vzťahuje už na fázu podania kasačnej sťažnosti a jej samotné spísanie. Právne zastúpenie advokátom v konaniach o kasačnej sťažnosti je obligatórne s výnimkou, ak má kasačný sťažovateľ právnické vzdelanie sám, prípadne jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach či vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, resp. ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

9. Z obsahu spisu krajského súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/227/2018-138 zo dňa 4. júna 2019 bol právnej zástupkyni žalobkyne- JUDr. Ľube Blažekovej doručený dňa 23. júla 2019, pričom rozsudok obsahoval riadne poučenie o povinnom zastúpení advokátom v kasačnom konaní, ako aj o povinnosti spísania kasačnej sťažnosti advokátom podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP.

10. Právna zástupkyňa žalobkyne, JUDr. Ľuba Blažeková, doručila dňa 23. júla 2019 krajskému súdu podanie, v ktorom oznámila, že v dôvodu pracovnej vyťaženosti nebude žalobkyňu v konaní ďalej zastupovať (č.l. 147 súdneho spisu).

11. Následne bola dňa 23. augusta 2019 krajskému súdu elektronicky doručená kasačná sťažnosť žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/227/2018-138 zo dňa 4. júna 2019, dodatočne doplnená v listinnej podobe dňa 28. augusta 2019. Predmetné podanie bolo spísané a podpísané samotnou žalobkyňou, pričom žalobkyňa nepredložila krajskému súdu plnú moc udelenú advokátovi na jej zastupovanie v konaní o kasačnej sťažnosti.

12. V zmysle § 449 ods. 1 SSP sa vyžaduje, aby bol sťažovateľ v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, pričom povinnosť obligatórneho právneho zastúpenia sa vzťahuje už na samotné spísanie kasačnej sťažnosti. Absencia procesného plnomocenstva predstavuje nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, pričom opatrením súdu na odstránenie nedostatku preukázania právneho zastúpenia je spravidla výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec, prípadne účastníkovi, aby v určenej lehote plnomocenstvo predložil. To platí v prípade, kedy plnomocenstvo nebolo v konaní predložené vôbec, ako aj v prípade, kedy bolo predložené, avšak s takými nedostatkami, pre ktoré ho nebolo možné v konaní o kasačnej sťažnosti akceptovať.

13. V súlade s vyššie uvedeným krajský súd uznesením č. k. 5S/227/2018-169 zo dňa 12. septembra 2019 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia predmetného uznesenia predložilaoriginál, prípadne úradne overenú fotokópiu splnomocnenia udeleného advokátovi na zastupovanie v konaní o kasačnej sťažnosti. Krajský súd zároveň poučil žalobkyňu o možnosti odmietnutia kasačnej sťažnosti ako neprípustnej (§ 459 písm. d/ SSP).

14. Podaním zo dňa 4. októbra 2019 bola krajskému súdu predložená plná moc, ktorú udelila žalobkyňa advokátovi JUDr. Ing. Jánovi Felšöcimu. Kasačný súd konštatuje, že plnomocenstvo na zastupovanie v kasačnom konaní (č.l. 171 súdneho spisu), ktoré bolo na základe výzvy krajského súdu tomuto doručené dňa 9. októbra 2019, udelila žalobkyňa JUDr. Ing. Jánovi Felšöci dňa 4. októbra 2019, teda viac ako mesiac po podaní kasačnej sťažnosti. Kasačný súd dáva zároveň do pozornosti, že z obsahu predloženého splnomocnenia nevyplýva skutočnosť, že by bolo udelené aj na spísanie kasačnej sťažnosti, ktorá bola krajskému súdu doručená dňa 23. augusta 2019 (listinne doplnená dňa 28. augusta 2019). Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní pod sp. zn. II ÚS. 271/2018-41 zo dňa 12. júna 2018 uviedol, že kasačná sťažnosť je opravným prostriedkom v správnom súdnictve, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu (§ 438 SSP). Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak Správny súdny poriadok neustanovuje inak (§ 439 ods. 1 SSP). Zákon však výslovne vymedzuje dôvody kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), jej náležitosti (§ 445 SSP) a predpisuje i povinné zastúpenie sťažovateľa advokátom (§ 449SSP). Tieto pravidlá týkajúce sa kasačnej sťažnosti majú za cieľ zaistiť riadny výkon spravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným rozhodnutím krajského súdu. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú aplikované. Otázku posúdenia prípustnosti kasačnej sťažnosti rieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti kasačnej sťažnosti s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru o porušení označených práv sťažovateľa v prípade, ak zákonné pravidlá označujú za danej situácie kasačnú sťažnosť za neprípustnú. Postup súdu v súlade so zákonom nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľa.

15. Kasačný súd dospel na základe vyššie uvedených skutočností k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala splnenie procesnej podmienky kasačného konania, a to konkrétne, že kasačná sťažnosť bola v súlade s ustanovením § 449 ods. 1, ods. 2 SSP spísaná a podaná advokátom. Základným dôkazom preukazujúcim splnenie procesnej podmienky obligatórneho zastúpenia advokátom v kasačnom konaní je plnomocenstvo, ktoré je udelené advokátovi, alternatívne potvrdenie o požadovanom právnickom vzdelaní sťažovateľa, prípadne jeho zamestnanca alebo člena. Kasačný súd v predmetnej súvislosti opätovne zdôrazňuje, že zákonodarca v ustanovení § 449 ods. 1 SSP nestanovil iba podmienku povinného zastúpenia advokátom v konaní pred kasačným súdom, ale v zmysle koncentračnej zásady túto rozšíril aj na spísanie kasačnej sťažnosti advokátom, čím vyjadril, že prevzatie právneho zastúpenia sťažovateľa až po podaní kasačnej sťažnosti predstavuje nedostatok procesnej podmienky konania v zmysle § 449 SSP.

16. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase spísania a podania kasačnej sťažnosti advokát JUDr. Ing. Ján Felšöci ešte nebol právnym zástupcom žalobkyne, pričom zo zistených skutočností jednoznačne vyplýva, že kasačná sťažnosť bola spísaná žalobkyňou, ktorá nedisponuje požadovaným právnickým vzdelaním, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky podľa § 449 SSP, a to napriek riadnemu poučeniu žalobkyne o povinnosti podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, kasačnú sťažnosť žalobkyne podľa § 459 písm. d/ SSP ako neprípustnú odmietol.

17. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 4 SSP a analogicky podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže výsledok konania je obdobný, ako pri odmietnutí žaloby.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.