4Asan/20/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: VÁHOSTAV-SK, a. s., IČO: 31 356 648, Priemyselná 6, Bratislava, právne zastúpený: LEGAL GROUP, s. r. o., Trnavská cesta 27/B, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie č. 7221-P/2017, zo dňa 20. marca 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k.: 5S/95/2017-69, zo dňa 05. februára 2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Žalobcovi p r i z n á v a úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

1. ROZSUDOK KRAJSKÉHO SÚDU 1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) postupom podľa § 194 v spojení s § 191 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie predsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie č. sp. 7221-P/2017, zo dňa 20. marca 2017, zrušil. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj „ÚVO“ alebo „Úrad“) v postavení prvostupňového správneho orgánu vydal 03. januára 2017 rozhodnutie, č. 167909/2016, 15217-3000/2016, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 100.000,-eur v zmysle § 182 ods. 3 písm. h) zák. č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“) za to, že žalobca, ktorého konečný užívateľ výhod nesplnil povinnosť podľa § 160 ods. 4 ZVO, pretože na žiadosť nepredložil prvostupňovému orgánu doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov, uvedených v čestných vyhláseniach žalobcu podľa § 160 ods. 2 ZVO, zapísaných v registri konečných užívateľov výhod (ďalej len „register KUV aj RKUV“), špecifikovaných v bodoch i. až iv. výroku prvostupňovéhorozhodnutia správneho orgánu.

2. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že žalobca 05. novembra 2015 doručil žalovanému žiadosť o zápis do registra konečných užívateľov výhod, v ktorom v prílohe č. 3 Čestné vyhlásenie o skutočnostiach podľa § 134b ods. 2 písm. c) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní uviedol, že „Čestne vyhlasujem, že údaje o konečných užívateľoch výhod uvedené v prílohe č. 1 žiadosti o zápis do registra konečných užívateľov výhod sú pravdivé a úplné“.

3. Žalovaný zaslal 01. júla 2016 žalobcovi žiadosť o predloženie dokladov a dokumentov, vzhľadom na to, že v zmysle § 161 zákona č.343/2015 Z.z. vykonával preverovanie pravdivosti a úplnosti údajov o konečných užívateľov výhod, vedený žalovaným podľa § 159 ZVO, pričom žiadal o predloženie dokladov v lehote 31 dní od doručenia nasledovne: 1. zoznam všetkých fyzických osôb (v rozsahu meno, priezvisko, adresa pobytu, štátna príslušnosť), právnických osôb (názov, obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo), ktoré majú priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 1% (slovom: jedno percento) na základnom imaní alebo hlasovacích právach v právnickej osobe VÁHOSTAV-SK, a. s. vrátane akcií na doručiteľa, a to prehľadne v hierarchickej podobe (t. j. s jednotlivými medzičlánkami v reťazci osôb) a s uvedením presného čísla príslušných percentuálnych podielov (ďalej len „vlastnícka štruktúra“). Podľa § 11 ods. 4 ZVO sa za konečného užívateľa výhod považujú aj fyzické osoby, ak ich nie je viac ako desať, ktoré jednotlivo nespĺňajú kritériá uvedené v ods. 1, avšak na základe spoločného postupu sa môžu na podnikaní, riadení alebo kontrole osoby podieľať v obdobnom rozsahu ako fyzická osoba, ktorá kritéria uvedené v odseku 1 spĺňa“. Na základe údajov o príslušných podieloch nižších ako 25% je možné posúdiť či niektoré z fyzických osôb, ktoré síce jednotlivo nespĺňajú kritérium konečného užívateľa výhod podľa § 11 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o verejnom obstarávaní avšak na základe spoločného postupu (na základe akejkoľvek dohody bez ohľadu na jej formu a platnosť) majú podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach v spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s., v súčte väčší ako 25 %, a teda je ich potrebné považovať za konečných užívateľov výhod podľa § 11 ods. 4 ZVO. Zdôraznil tiež závery výkladového stanoviska úradu k definícii konečného užívateľa výhod č. 1/2016.

2. Ak je vo vlastníckej štruktúre VÁHOSTAV-SK, a. s. fyzická osoba, právnická osoba alebo združenie majetku, ktoré je poskytovateľom služieb správy majetku, poskytovateľom služieb pre obchodné spoločnosti, poskytovateľom služieb nominovaných spoločníkov alebo konateľov, tzv. korporátnych služieb (ang. company service provider), žiadal predložiť dokument alebo doklad, ktorý poskytovateľ predmetných služieb použil pri identifikácii svojho klienta (ang. „Know your customer declaration/form“), ktorému poskytol tieto služby týkajúce sa VÁHOSTAV-SK, a. s., alebo týkajúce sa niektorej fyzickej osoby, právnickej osoby alebo združenia majetku vo vlastníckej štruktúre VÁHOSTAV-SK, a. s.

4. Žalovaný 04. augusta 2016 obdržal negatívnu odpoveď na žiadosť o predloženie dokladov a dokumentov, žalobca totiž tvrdil, že predmetnými dokumentmi nedisponuje.

5. Žalobca dňa 18. augusta 2016 obdržal od žalovaného Oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 182 ods. 3 písm. h) ZVO za to, že vzhľadom na zápis jeho konečného užívateľa výhod v registri konečných užívateľov výhod (ďalej len „RKUV“), nesplnil na žiadosť žalovaného povinnosť predložiť zoznam fyzických a právnických osôb, združení majetku, s priamym alebo nepriamym podielom, ich súčtom najmenej 1% na základnom imaní alebo hlasovacích právach v právnickej osobe VÁHOSTAV-SK, a. s., a to vrátane akcií na doručiteľa, pričom ide o doklady a dokumenty, preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácií uvedených v čestných vyhláseniach žalobcu podľa § 160 ods. 2 ZVO, ktoré sú zapísané v registri KUV. Žalovaný ďalej dňa 21. novembra 2016 zaslal žalobcovi list s názvom „Rozšírenie dôvodov pre vedenie správneho konania“, z ktorého vyplýva, že žalobca si nesplnil povinnosť podľa § 160 ods. 4 ZVO a na žiadosti nezaslal požadované doklady a dokumenty. Oboznámenie s podkladmi pre rozhodnutie sa uskutočnilo 26. novembra 2016 a žalobca bol poučený podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Správny orgán v nadväznosti na zistené skutočnosti vydal rozhodnutie č. 167909/2016,15217-3000/2016, zo dňa 03. januára 2017, ktorýmžalobcovi podľa § 182 ods. 3 písm. h) ZVO uložil pokutu vo výške 100.000,- eur, z dôvodu nesplnenia povinností podľa § 160 ods. 4 ZVO.

6. Krajsky súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie rozhodla o rozklade žalobcu, podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu o uložení pokuty tak, že napadnutým rozhodnutím č. 7221-P/2017, zo dňa 20. marca 2017, prvostupňové rozhodnutie zmenila a účastníkovi konania uložila pokutu vo výške 20.000,-eur, podľa § 182 ods. 3 písm. h) ZVO, za to, že účastník konania, ktorého konečný užívateľ je zapísaný v RKUV nesplnil povinnosť podľa § 160 ods. 4 ZVO, pretože na žiadosť Úradu nepredložil doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácií, obsiahnutých v čestných vyhláseniach žalobcu podľa § 160 ods. 2 ZVO, zapísaných v registri KUV, a teda: i. že na žiadosť úradu zo dňa 01. júla 2016, doručenú účastníkovi konania 06. júla 2016 nepredložil úradu do 31 dní doklad alebo dokument obsahujúci zoznam všetkých fyzických osôb (v rozsahu meno, priezvisko, adresu pobytu, štátnu príslušnosť), právnických osôb (v rozsahu názov/obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo) a združení majetku (v rozsahu názov/obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo), ktoré majú priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 1% na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe VÁHOSTAV- SK, a. s., vrátane akcií na doručiteľa, s uvedením príslušných percentuálnych podielov, ii. že na žiadosť úradu zo dňa 10. októbra 2016, doručenú účastníkov konania dňa 12. októbra 2016, nepredložil úradu do 31 dní doklad alebo dokument, ktorý by obsahoval presnú výšku podielu fyzickej osobe Ing. Y., ktorý je zároveň podpredsedom predstavenstva spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. (ďalej len „Y.“) na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v spoločnosti Helston Investments, a. s., Konviktská 291/24, 110 00 Praha 1 - Staré Mesto, Česká republika (ďalej ako „Helston investments a. s.“), pričom v dokumente Poštovej banky, a. s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02 „VYHLÁSENIE KONEČNÉHO UŽÍVATEĽA VÝHOD pri obchode podnikateľa, ktorý je vykonávaný právnickou osobou s priamym alebo nepriamym majetkovým podielom vo výške najmenej 25% na základnom imaní alebo na hlasovacích právach spoločnosti Helston Investments a. s., ktorá mala k 06. októbru 2016 v súčte najmenej 28,817 % nepriamy podiel na základnom imaní spoločnosti VÁHOSTAV- SK, a. s., tiež iii. že na žiadosť úradu zo dňa 10. októbra 2016, doručenú účastníkovi konania 12. októbra 2016, nepredložil úradu do 31 dní výpisy alebo akékoľvek iné formálne označené dokumenty vydané Centrálním depozitářem cenných papíru, a. s., Rybná 14, 110 05 Praha 1, Česká republika alebo iným oficiálnym depozitárom cenných papierov Českej republiky, z ktorých bude vyplývať zoznam všetkých akcionárov a zoznam všetkých majiteľov cenných papierov emitenta cenných papierov Helston Investments, a. s., a zároveň v ktorých budú uvedené aj zmeny akcionárov, resp. majiteľov cenných papierov emitenta Helston Investments, a. s., z časového hľadiska, a tiež iv. že na žiadosť úradu zo dňa 10. októbra 2016, doručenú účastníkom konania dňa 12. októbra 2016, nepredložil úradu do 31 dní dokument alebo doklad, ktorý fyzická osoba R. (ďalej ako „R.“) novozélandský advokát, ktorý je poskytovateľom služieb pre obchodné spoločnosti, poskytovateľom služieb nominovaných spoločníkov, nominovaných konateľov, resp. tzv. korporátnych služieb (angl. company service provider) alebo jeho spoločnosť CONE MARSHALL LIMITED, Level 3, 18 Stanley Street, Auckland Central, Auckland 1010, New Zeland (ďalej ako „CONE MARSHALL LIMITED“) použili v súlade s príslušnou legislatívou, týkajúcou sa boja proti praniu špinavých peňazí pri identifikácii svojho klienta/ov (ang. „Know you customer/client declaration/form“), ktorým poskytli služby nominovaného spoločníka, resp. tzv. korporátne služby, týkajúce sa obchodných spoločností VÁHOSTAV-SK, a. s., Druhá strategická, a. s., Trnavská 27/B, 831 04 Bratislava, IČO: 35 705 027 (ďalej ako „Druhá strategická, a. s. „), MUSGRAVE LIMITED, 36 Scarborough Terrace, Parnell Auckland, 1052, Nový Zéland, THOMOND LIMITED, 36 Scarborough Terrace, Parnell, Auckland Null, 1052 Nový Zéland alebo NAVAN LIMITED, 36 Scarborough Terrace, Parnell, Auckland, 1052, Nový Zéland.

7. Krajský súd rozsudok odôvodnil podľa ustanovení § 11 ods. 1, ods. 2, ods. 4 ZVO, § 160 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 161 ods. 1, ods. 2, § 182 ods. 3 písm. h), ods. 4, § 187a ods. 2, §185 ods. 1, ods. 2 ZVO, čl. 2 ods. 2, čl. 49, čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, a zásadou č. 2 bod 2 Odporúčaniavýboru ministrov Rady Európy č. R (91) 1 a vecne tým, že administratívnoprávne trestanie má trestnoprávny charakter i podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a pri absencii procesného predpisu, upravujúceho zásady správneho trestania treba vychádzať z Ústavy SR (čl. 50) a analogicky aj z Trestného zákona, rešpektujúc odporúčanie Rady Európy (91) zo dňa 13. februára 1991. Trestanie za správne delikty má podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Nevyhnutné je preto poskytnúť záruky a práva zakotvené v Trestnom zákone a v Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní.

8. Dňom 01. februára 2017 nadobudol účinnosť zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o RPVS“).

9. Krajský súd vyslovil súhlas s tvrdením žalobcu poukazujúc na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžo/51/2011, zaoberajúcim sa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR v tom zmysle, že trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší, sa vzťahuje aj na správne delikty, a to aj v prípade, ak to zákon výslovne neustanovuje, keďže povinnosť aplikácie tejto zásady vyplýva priamo z Ústavy SR. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, pretože ust. § 12 a § 13 ods. 1 zák. č. 315/2016 Z. z. neupravujú povinnosť poskytnúť doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácií uvedených v čestných vyhláseniach na žiadosť žalovaného, ako to je uvedené v § 160 ods. 4 ZVO alebo upresňujú či dopĺňajú úpravu § 161 a § 162 ZVO v znení účinnom 31. januára 2017. Zákon č. 31/2016 Z. z. podľa správneho súdu už neupravuje uloženie sankcie podľa § 182 ods. 3 písm. h) ZVO (úrad uloží fyzickej alebo právnickej osobe pokutu od 1.000 eur do 100.000 eur, ak nesplnila povinnosti podľa § 160 ods. 4, ods. 5, § 161 a § 162 ZVO).

10. Krajský súd ďalej citoval nález Ústavného súdu SR, vo veci sp. zn. III. ÚS 120/2010 zo dňa 12. mája 2010 (R 22/2010 Zb. ÚS), v zmysle ktorého má každý právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Právna úprava účinná od 01. februára 2017 neobsahuje ustanovenia umožňujúce sankcionovať žalobcu za nepredloženie dokladov, vyžadovaných žalobcom vo vyššie uvedených žiadostiach. Ide teda o úpravu zjavne pre subjekt, ktorý sa mal dopustiť správneho deliktu, použiteľnú aj na možné uloženie sankcie, hoci by sa deliktu dopustil pred nadobudnutím účinnosti, a to s poukazom na znenie čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Podľa ustáleného názoru najvyššieho súdu, zásada určená predmetným článkom sa vzťahuje na všetky delikty verejného práva, vrátane ukladania sankcií za porušenie povinností vo vzťahoch chránených správnym právom. Uloženie sankcie v predmetnej veci považoval krajský súd za nezodpovedajúcej platnej právnej úprave a tiež za rozporné s čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Právna istota a spravodlivosť ako princíp materiálneho právneho štátu podľa názoru správneho súdu nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, zjavne neproporcionálnych a neprimeraných povahe skutku a jeho dôsledkom ani vtedy, ak zákonodarca chcel v záujme generálnej prevencie prísnosťou a výlučnosťou výšky sankcie bez úpravy kritérií uloženia, chrániť verejný záujem. Správny súd je pri ukladaní sankcie povinný vychádzať z princípu prísnej individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru závažnosti a dôsledkov. Základom výkladu práva v právnom štáte je zdravý rozum. Správny súd v danom prípade dospel k záveru, že žalovaný nerozhodol správne a rozhodnutie je potrebné podľa § 194 v spojení s § 191 ods. 1 písm. a) SSP zrušiť. Zákon č. 315/2016 Z. z. účinný od 01. februára 2017 už vo svojich ustanoveniach neumožňuje uloženie pokuty za nesplnenie povinností podľa § 160 ods. 4 ZVO, správny súd z tohto dôvodu dospel k záveru, že žalovaný nerozhodol správne a jeho rozhodnutie bolo potrebné podľa § 194 a § 191 ods. 1 písm. a) SSP zrušiť. Poukázal tiež na viazanosť orgánu verejnej správy názorom správneho súdu podľa § 191 ods. 6 SSP.

2. KASAČNÁ SŤAŽNOSŤ ŽALOVANÉHO 11. Žalovaný (ďalej len „kasačný sťažovateľ“) podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, a teda že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia. Krajský súd totiž rozsudok odôvodnil na základe aplikácieprincípu priaznivej retroaktivity podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona účinného v čase spáchania činu, konkrétne dôvodiac tým, že právna úprava účinná od 01. februára 2017 neobsahuje ustanovenia, umožňujúce sankcionovať žalobcu za nepredloženie dokladov, ktoré žalovaný od žalobcu vyžadoval v žiadostiach zo dňa 01. júla a 10. októbra 2016. Úpravu tak považoval za zjavne výhodnejšiu pre subjekt, ktorý sa mal dopustiť správneho deliktu - žalobcu. Kasačný sťažovateľ v súvislosti s týmto názorom zdôraznil, že skutočnosť či novšia právna úprava je priaznivejšia pre žalobcu je potrebné posudzovať komplexne a nie izolovane, vychádzajúc len z ustanovenia § 13 zákona o RPVS, ako právnu úpravu nesprávne posudzoval krajský súd. Ďalej citoval ustanovenia § 160 ods. 4 a § 182 ods. 3 písm. h) ZVO v znení účinnom do 31. januára 2017. Sťažovateľ zaujal názor, že zákon o RPVS, predstavujúci novú právnu úpravu verejnej registrácie a overovania konečných užívateľov výhod obchodnej spoločnosti, ktorá uzavrela zmluvu na základe verejného obstarávania neobsahuje rovnako formulovaný správny delikt ako § 182 ods. 3 písm. h) ZVO v znení účinnom do 31. januára 2017, neznamená to však, že zákon o RPVS neobsahuje povinnosť ako predmetný § 160 ods. 4 ZVO, teda podľa žalovaného korešponduje s povinnosťou uviesť registrujúcemu orgánu (Okresnému súdu Žilina) skutočnosti potvrdzujúce pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných v registri partnerov verejného sektora podľa § 12 ods. 3 vety druhej zákona o RPVS.

12. Kasačný sťažovateľ ďalej upriamil pozornosť na znenie ustanovení § 12 ods. 7 a § 13 ods. 1 písm. a) zákona o RPVS, upravujúcich následky porušenia povinnosti partnera verejného sektora hodnoverne preukázať pravdivosť a úplnosť údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v RPVS, a to jednak rozhodnutie o výmaze partnera z RPVS alebo uloženie pokuty vo výške získaného hospodárskeho prospechu partnera verejného sektora, v prípade nemožnosti zistenia hospodárskeho prospechu pokuty vo výške od 10.000 eur do 1.000.000,- eur. Z predmetných ustanovení vyvodil záver, že ak by v súčasnosti žalobca na základe výzvy registrujúceho orgánu (Okresného súdu Žilina) podľa § 12 ods. 3 zákona o RPVS neuviedol skutočnosti potvrdzujúce pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných v RPVS, a teda by nesplnil povinnosť v zmysle § 160 ods. 4 ZVO, registrujúci orgán by pristúpil k výmazu žalobcu z RPVS a následne aj ku konaniu o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1 zákona o RPVS, v ktorom prípade by žalobcovi mohla byť uložená pokuta do výšky 1.000.000,-eur. Podľa § 182 ods. 3 písm. h) ZVO mohla byť pokuta maximálne vo výške 100.000,- eur. Sankcie za nepredloženie dokladov či informácií v žiadostiach kasačného sťažovateľa nie sú uvedené iba v § 13 zákona o RPVS. Na žalobcu by sa tak pri nepredložení dokladov a skutočností podľa novej právnej úpravy vzťahovala sankcia podľa § 12 ods. 7 zákona o RPVS, a to konkrétne výmaz z registra. Z tohto dôvodu by sankciou pre žalobcu bola nemožnosť uzatvárať nielen zmluvy o verejnom obstarávaní, ale vzhľadom na rozsah právnych vzťahov pokrytých zákonom o RPVS by žalobca navyše nemohol uzatvárať ani iné zmluvy, týkajúce sa verejných zdrojov (§ 2 zákona o RPVS). Zároveň by sa na žalobcu pri neposkytnuté súčinnosti vzťahovala aj prísnejšia sankcia podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o RPVS, s výškou pokuty do 1 milióna eur. Tieto skutočnosti vylučujú aplikáciu priaznivej retroaktivity v rámci správneho trestania, pretože neskoršia právna úprava je prísnejšia. Novou právnou úpravou nedošlo k vypusteniu či zmierneniu sankcie za nesplnenie povinnosti podľa § 160 ods. 4 ZVO, za nepredloženie dokladov a informácií registrujúcemu orgánu, ktorú skutočnosť dosvedčuje aj dôvodová správa k zákonu o RPVS nasledovne: „Navrhuje sa vypustiť doterajšie správne delikty podľa § 182 ods. 3 písm. b), g) a h), z dôvodu zamedzenia dvojitého potrestania, keďže sankcie za obdobné protiprávne konanie sa upravujú v § 13 návrhu zákona. Registrujúci orgán je tiež oprávnený subsidiárne využiť postup podľa § 102 Civilného sporového poriadku a uložiť poriadkovú pokutu do 500,- eur, opakovane 200,- eur tomu, kto sťažuje postup konania. Na konanie o námietkach, na konanie podľa § 12 a na konanie o pokute sa v zmysle § 16 ods. 5 zákona o RPVS primerane použijú ustanovenia zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Závery rozsudku krajského súdu založené na tom, že v právnej úprave účinnej od 01. februára 2017 absentujú ustanovenia umožňujúce sankcionovať žalobcu za nepredloženie dokladov, vyžadovaných kasačným sťažovateľom od žalobcu považoval za nesprávne, s následkom nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Zohľadniac závažné zistenia, vykonané žalovaným v priebehu správneho konania, vedúce k zápisu skutočného konečného užívateľa výhod, N.. Y. Š., do registra KUV, považoval za rozporné spreventívno -výchovným účelom správneho konania, ak by žalobca unikol sankcii iba na základe mechanickej aplikácie princípu priaznivej retroaktivity. Kasačný sťažovateľ vzhľadom na konštatované navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu, č. k.: 5S/95/2017-69, zo dňa 05. februára 2019, podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

3. VYJADRENIE ŽALOBCU KU KASAČNEJ SŤAŽNOSTI 14. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žiadal, aby najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd vec správne právne posúdil. Už v žalobe upozornil, že v správnom konaní došlo k nesprávnej aplikácii trestnoprávnych zásad na správne trestanie. Judikatúra najvyššieho súdu je jednotná v tom, že trestanie za správne delikty podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Podľa § 84 Trestného zákona trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti zákona zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je trestným činom, ktoré zásady je potrebné analogicky aplikovať aj v prípade administratívneho trestania (6Sžo/51/2011). Dňom 01. februára 2017, pred právoplatným rozhodnutím v správnom konaní nadobudol účinnosť zák. č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora, ktorý v čl. XXII zmenil znenie § 11 ZVO (v znení účinnom do 31. januára 2017), ust. § 160 ods. 4 ZVO a tiež § 182 ods. 3 písm. h) ZVO, pričom nová právna úprava sankcionované konanie účastníka konania nepovažuje za správny delikt. Trestnoprávna zásada aplikácie neskoršieho zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší, sa vzťahuje aj na správne delikty tiež v prípade, ak to zákon výslovne neustanovuje, keďže vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na princíp právnej istoty, spočívajúci okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, budú ich správne vykladať a aplikovať (R 22/2010).

15. Žalovaný opomína skutočnosť, že sankcie sa netýkajú nepredloženia dokladov, ako tomu bolo v pôvodne vedenom správnom konaní. Príslušné právne normy svojím obsahom a účelom smerujú k sankcionovaniu za nepravdivosť alebo neúplnosť (nepreukázaniu pravdivosti a neúplnosti) údajov o konečnom užívateľovi výhod uvedenom v RPVS. Zápis do registra KUV vedeného pôvodne na ÚVO a zápis do RPVS vedeného Okresnom súde Žilina, sa vykonáva na základe odlišných podkladov, v minulosti to bolo čestné vyhlásenie, v súčasnosti je to podrobne odôvodnený verifikačný dokument, spracovaný oprávnenou osobou, v ktorom je pravdivosť a úplnosť podrobne vysvetľovaná a musí obsahovať náležitosti v zmysle § 11 ods. 5 zákona o RPVS. Nikde však nie je stanovená povinnosť účastníka predkladať doklady a dôkazy na výzvu správneho orgánu a osobitná sankcia za ich nepredloženie, ako to bolo v pôvodnej úprave. Nová právna úprava sa zameriava na pravdivosť a úplnosť zápisu a sankcionovanie pre prípad jeho nepravdivosti alebo úplnosti (nepreukázanie pravdivosti a úplnosti). Nestotožnil sa s tvrdením kasačného sťažovateľa, že na žalobcu by sa pri nepredložení dokladov vzťahovala sankcia podľa § 12 ods. 7 zákona o RPVS. Hodnoverné preukázanie pravdivosti alebo úplnosti zápisu nemusí spočívať v povinnosti predkladať doklady, nie je tak sankciou za nepredloženie dokladov na výzvu, ale za nepreukázanie pravdivosti zápisu, čo je podstatne širší pojem. Sankcia výmazu a pokuty vo výške od 10.000,-eur do 1.000.000,- eur, je tu porovnateľná so sankciou podľa pôvodnej normy § 182 ods. 3 písm. b) zák. č. 343/2015 Z. z. v znení účinnom do 31. januára 2017.

16. Žalobca spochybnil správnosť námietky spojenej s procesnými ustanoveniami v zmysle § 102 CSP o poriadkovej pokute, pretože sú neaplikovateľné na komparáciu posudzovania staršej a novšej právnej úpravy zapisovania KUV a súvisiacich sankcií. Predmetné ustanovenia majú procesnoprávny charakter, tvoria samotný „predmet konania“ o ktorom sa koná a rozhoduje. Nedajú sa stotožniť a zameniť s procesnými nástrojmi pre vedenie súdneho konania upravenými v CSP, CMP alebo SSP, ustanovenia o poriadkovej pokute nepovažoval za „adekvátnu náhradu“ za zrušený § 160 ods. 4 ZVO a § 182 ods. 3 písm. h) ZVO. Nová právna úprava zákona o RPVS neukladá osobitnú povinnosť predložiť na požiadanie doklady a dokumenty ani osobitnú sankciu za nepredloženie dokladov, v dôsledku čoho jenová právna úprava pre účastníka správneho konania priaznivejšia, upriamil pritom pozornosť na čl. 49 a čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky. Krajský súd relevantné právne normy správne interpretoval a na ich vec správne aplikoval a s jeho právnym posúdením veci a právnym záverom sa žalobca stotožnil. Úvahu kasačného sťažovateľa o závažných zisteniach, vedúcich k zápisu skutočného KUV do registra KUV považoval za nesprávnu, nepravdivú, vychádzajúcu zo subjektívnych úvah žalovaného. Dôvodom zápisu N.. Y. Š.É. ako konečného užívateľa výhod neboli závažné zistenia žalovaného a nepodložené tvrdenia podľa žalobcu svedčia o neobjektívnom prístupe správnych orgánov k rozhodovaniu a posudzovaniu danej právnej veci.

4. 17. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

18. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

19. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

20. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, že Úrad pre verejné obstarávanie začal voči žalobcovi konanie o preverovanie vlastníckej štruktúry, vzhľadom na zápis žalobcu do registra konečných užívateľov výhod, pričom požadoval predložiť zoznam všetkých fyzických osôb (v rozsahu meno, priezvisko, adresa pobytu, štátna príslušnosť), právnických osôb (názov, obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo), ktoré majú priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 1% (slovom: jedno percento) na základnom imaní alebo hlasovacích právach v právnickej osobe VÁHOSTAV-SK, a. s. vrátane akcií na doručiteľa, a to prehľadne v hierarchickej podobe (t. j. s jednotlivými medzičlánkami v reťazci osôb) a s uvedením presného čísla príslušných percentuálnych podielov (t. j. „vlastnícku štruktúra“).

21. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca žiadostiam Úradu na predloženie zoznamu fyzických, právnických osôb, alebo združení majetku s priamym alebo nepriamym podielom alebo ich súčtom najmenej 1% (slovom: jedno percento) na základnom imaní alebo hlasovacích právach v právnickej osobe VÁHOSTAV-SK, a. s. vrátane akcií na doručiteľa, nevyhovel, vydal rozhodnutie č. 167909/2016,15217-3000/2016, zo dňa 03. januára 2017, ktorým žalobcovi podľa § 182 ods. 3 písm. h) ZVO uložil pokutu vo výške 100.000,- eur, z dôvodu nesplnenia povinností podľa § 160 ods. 4 ZVO, nasledovne: i. že na žiadosť úradu zo dňa 01. júla 2016, doručenú účastníkovi konania 06. júla 2016 nepredložil úradu do 31 dní doklad alebo dokument obsahujúci zoznam všetkých fyzických osôb (v rozsahu meno, priezvisko, adresu pobytu, štátnu príslušnosť), právnických osôb (v rozsahu názov/obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo) a združení majetku (v rozsahu názov/obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo), ktoré majú priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 1% na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe VÁHOSTAV- SK, a. s., vrátane akcií na doručiteľa, s uvedením príslušných percentuálnych podielov, ii. že na žiadosť úradu zo dňa 10. októbra 2016, doručenú účastníkov konania dňa 12. októbra 2016, nepredložil úradu do 31 dní doklad alebo dokument, ktorý by obsahoval presnú výšku podielu fyzickej osobe N., ktorý je zároveň podpredsedom predstavenstva spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. (ďalej len „Y.“) na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v spoločnosti Helston Investments, a. s.,Konviktská 291/24, 110 00 Praha 1 - Staré Mesto, Česká republika (ďalej ako „Helston investments a. s.“), pričom v dokumente Poštovej banky, a. s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02 „VYHLÁSENIE komerčného užívateľa výhod pri obchode podnikateľa, ktorý je vykonávaný právnickou osobou s priamym alebo nepriamym majetkovým podielom vo výške najmenej 25% na základnom imaní alebo na hlasovacích právach spoločnosti Helston Investments a. s., ktorá mala k 06. októbru 2016 v súčte najmenej 28,817 % nepriamy podiel na základnom imaní spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s., tiež iii. že na žiadosť úradu zo dňa 10. októbra 2016, doručenú účastníkovi konania 12. októbra 2016, nepredložil úradu do 31 dní výpisy alebo akékoľvek iné formálne označené dokumenty vydané Centrálním depozitářem cenných papíru, a. s., Rybná 14, 110 05 Praha 1, Česká republika alebo iným oficiálnym depozitárom cenných papierov Českej republiky, z ktorých bude vyplývať zoznam všetkých akcionárov a zoznam všetkých majiteľov cenných papierov emitenta cenných papierov Helston Investments, a. s. a zároveň v ktorých budú uvedené aj zmeny akcionárov, resp. majiteľov cenných papierov emitenta Helston Investments a. s., z časového hľadiska, a tiež iv. že na žiadosť úradu zo dňa 10. októbra 2016, doručenú účastníkom konania dňa 12. októbra 2016, nepredložil úradu do 31 dní dokument alebo doklad, ktorý fyzická osoba R. (ďalej ako „R.“) novozélandský advokát, ktorý je poskytovateľom služieb pre obchodné spoločnosti, poskytovateľom služieb nominovaných spoločníkov, nominovaných konateľov, resp. tzv. korporátnych služieb (angl. company service provider) alebo jeho spoločnosť CONE MARSHALL LIMITED, Level 3, 18 Stanley Street, Auckland Central, Auckland 1010, New Zeland (ďalej ako „CONE MARSHALL LIMITED“) použili v súlade s príslušnou legislatívou, týkajúcou sa boja proti praniu špinavých peňazí pri identifikácii svojho klienta/ov (ang. „Know you customer/client declaration/form“), ktorým poskytli služby nominovaného spoločníka, resp. tzv. korporátne služby, týkajúce sa obchodných spoločností VÁHOSTAV-SK, a. s., Druhá strategická, a. s., Trnavská 27/B, 831 04 Bratislava, IČO: 35 705 027 (ďalej ako „Druhá strategická, a. s. „), MUSGRAVE LIMITED, 36 Scarborough Terrace, Parnell Auckland, 1052, Nový Zéland, THOMOND LIMITED, 36 Scarborough Terrace, Parnell, Auckland Null, 1052 Nový Zéland alebo NAVAN LIMITED, 36 Scarborough Terrace, Parnell, Auckland, 1052, Nový Zéland.

22. Predsedníčka žalovaného napadnutým rozhodnutím, č. spisu 7221-P/2017 zo dňa 20. marca 2017, v konaní o rozklade žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu o uložení pokuty rozhodla tak, že rozhodnutie ÚVO na návrh osobitnej komisie ustanovenej v zmysle § 61 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, v súlade s § 59 ods. 2 zmenila, a to konkrétnym spôsobom tak, že pristúpila k zníženiu výšky uloženej pokuty zo sumy 100.000,- eur na sumu 20.000,- eur.

23. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 5S/95/2017-69, zo dňa 05. februára 2019, ktorým súd napadnuté rozhodnutie predsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie, č. spisu 7221-P/2017, zo dňa 20. marca 2017, zrušil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie predsedníčky ÚVO, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalovaného sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

5. PRÁVNY RÁMEC 24. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

25. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebopremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

26.Podľa § 11 ods. 1 zákona o RPVS Za správnosť údajov zapísaných v registri, identifikáciu konečného užívateľa výhod a overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod zodpovedá partner verejného sektora a oprávnená osoba zapísaná v registri. (5) Identifikácia konečného užívateľa výhod a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod sa preukazuje verifikačným dokumentom, v ktorom oprávnená osoba a) odôvodní, na základe akých informácií postupom podľa odseku 4 identifikovala konečného užívateľa výhod alebo overila identifikáciu konečného užívateľa výhod, b) uvedie vlastnícku štruktúru a riadiacu štruktúru partnera verejného sektora, ak je ním právnická osoba, c) uvedie údaje podľa § 4 ods. 3 písm. f), ak o nich má alebo mohla mať vedomosť vrátane označenia verejnej funkcie, d) v prípade partnera verejného sektora podľa § 4 ods. 4 preukáže, že podmienky na zápis vrcholného manažmentu do registra sú splnené, e) vyhlási, že skutočnosti uvedené vo verifikačnom dokumente zodpovedajú ňou skutočne zistenému stavu.

27. Podľa § 12 ods. 7 zákona o RPVS ak partner verejného sektora hodnoverne nepreukáže, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri sú pravdivé a úplné, registrujúci orgán rozhodne o výmaze partnera verejného sektora z registra. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vymaže partnera verejného sektora z registra a začne konanie o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1. Proti rozhodnutiu súdu o výmaze nie sú prípustné opravné prostriedky.

28. Podľa § 13 ods. 1 zákona o RPVS Ak sa v návrhu na zápis uvedú nepravdivé alebo neúplné údaje o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa § 4 ods. 3 písm. f), nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo sa poruší zákaz podľa § 19, registrujúci orgán uloží a) partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10 000 eur do 1 000 000 eur, b) osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo každému členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti podľa úvodnej vety pokutu od 10 000 eur do 100 000 eur. (2) Registrujúci orgán vykoná výmaz zapísaného partnera verejného sektora, ak právoplatne uložil pokutu za nesplnenie povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo za porušenie zákazu podľa § 19 a táto pokuta nebola v lehote určenej súdom zaplatená.

29.Podľa § 187a ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní s názvom Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2017 (čl. XXII zákona č. 315/2016 Z.z.) v konaní začatom pred 1. februárom 2017, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. januára 2017; na tento účel úrad využíva údaje z registra konečných užívateľov výhod vedených podľa predpisov účinných do 31. januára 2017.

30. Podľa § 160 ods. 1 ZVO, úrad vykoná zápis do registra konečných užívateľov výhod na základe žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby o zápis do registra konečných užívateľov výhod, ktoráobsahuje a/ údaje podľa § 153 ods. 1 písm. a/, b/, d/ až f/ a i/,/ b/ zoznam konečných užívateľov výhod v rozsahu meno, priezvisko, adresa pobytu, štátna príslušnosť, dátum narodenia konečného užívateľa výhod s uvedením odseku, písmena a bodu ustanovenia § 11, na základe ktorého bol konečný užívateľ výhod určený a udaj, či konečný užívateľ výhod je verejným funkcionárom.

31. Podľa § 160 ods. 2, 4 ZVO, prílohou k žiadosti o zápis do registra konečných užívateľov výhod je a/ doklad o oprávnení dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce alebo poskytovať služby, b/ čestné vyhlásenie, že konečný užívateľ výhod nebol právoplatne odsúdený za trestný čin korupcie, trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin založenia, zosnovania alebo podporovania teroristickej skupiny, trestný čin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme, trestný čin obchodovania s ľuďmi, trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním alebo trestný čin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe.

32. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej konečný užívateľ výhod je zapísaný v registri konečných užívateľov výhod, je povinná na žiadosť predložiť úradu doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácií uvedených v čestných vyhláseniach podľa odseku 2 a zapísaných v registri konečných užívateľov výhod, a to v lehote určenej úradom, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní.

33. Podľa § 161 ods. 1, 2 ZVO, úrad môže z vlastného podnetu alebo na základe kvalifikovaného podnetu požiadať o súčinnosť pri identifikácii konečného užívateľa výhod zapísaného v registri konečných užívateľov výhod iný orgán verejnej moci alebo povinnú osobu. Dožiadaný orgán verejnej moci má právo odoprieť poskytnutie požadovanej súčinnosti, ak by v súvislosti s jej poskytnutím došlo k porušeniu povinnosti uloženej zákonom, právne záväzným aktom Európskej únie alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

34. Povinná osoba je povinná poskytnúť úradu doklady, informácie alebo údaje o identifikácii konečného užívateľa výhod svojho klienta, a to v lehote určenej úradom.

35. Podľa § 182 ods. 3 písm. h/ ZVO, úrad uloží fyzickej osobe alebo právnickej osobe pokutu od 1 000 eur do 100 000 eur, ak nesplnila niektorú z povinností podľa § 160 ods. 4, § 160 ods. 5 alebo § 161 ods. 2.

36. Podľa § 182 ods. 4 ZVO, pri ukladaní pokuty podľa odsekov 2 a 3 úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov, úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b/.

37. Podľa § 187a ods. 2 ZVO, v konaní začatom pred 1. februárom 2017, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa postupuje podľa právnych predpisov účinných do 31. januára 2017; na tento účel úrad využíva údaje z registra konečných užívateľov výhod vedených podľa predpisov účinných do 31. januára 2017.

38. Podľa § 185 ods. 1, 2 ZVO, všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na konania podľa tohto zákona, okrem konania podľa § 151, § 154, § 156 ods. 6, § 158 ods. 2 prvej vety, § 182 a o proteste prokurátora.

39. Na konanie podľa § 169 ods. 1 až 4, § 177 až 179a sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 14, § 18, § 19, § 23, § 28 až 30, § 32 ods. 1, § 36, § 49, § 50, § 60 a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní.

40. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len „zákon o RPVS“, ktorý nadobudol účinnosť v priebehu administratívneho konania dňa 1. februára 2017), o RPVS zriaďuje sa register. Register je informačný systém verejnej správy, ktorý obsahuje údaje podľa § 4 a ktorého správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Registrujúcim orgánom je Okresný súd Žilina. Register je sprístupnený na webovom sídle ministerstva. Register je súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva.

41. Podľa § 4 ods. 4 zákona o RPVS pri partnerovi verejného sektora, ktorý je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu alebo rovnocenných medzinárodných noriem alebo spoločnosťou, ktorú tento emitent priamo alebo nepriamo výlučne majetkovo ovláda a priamo alebo nepriamo výlučne riadi, sa do registra zapisujú namiesto konečných užívateľov výhod členovia jej vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista a vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. To neplatí, ak má akákoľvek fyzická osoba právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania alebo inej činnosti spoločnosti podľa predchádzajúcej vety; v takom prípade sa do registra zapisuje konečný užívateľ výhod. Verifikačný dokument musí v uvedených prípadoch preukazovať, že podmienky na zápis vrcholného manažmentu boli splnené.

6. Zákaz retroaktivity prísnejšieho zákona 42. Zákaz retroaktivity prísnejšieho zákona upravuje v Ústave Slovenskej republiky v čl. 50 ods. 6.: „Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.“ Zákaz retroaktivity prísnejšieho zákona (nullum crimen, nulla poea sine lege praevia) je odvodený:

- z princípu viazanosti právom,

- zo zákazu retroaktivity.

43. Princíp zákazu retroaktivity je neoddeliteľnou súčasťou princípu právnej istoty. Zákaz retroaktivity vo všeobecnosti zabezpečuje ochranu skoršieho správania a možnosti predvídať právne dôsledky správania v budúcnosti. Odpovedá na otázku, ako riešiť spravodlivo otázku prípadnej kolízie hmotnoprávnych účinkov predchádzajúcej a novej právnej úpravy pôsobiacich na právne vzťahy, vzniknuté v čase účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy a jestvujúce aj v čase účinnosti novej právnej úpravy. Dôsledkom uplatnenia princípu zákazu retroaktivity je, že trestnosť skutku sa posudzuje a trest zaň sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Zo všeobecného zákazu retroaktivity sa na účely ukladania trestov odvodzuje špeciálnejší zákaz - zákaz retroaktivity prísnejšieho zákona. Spočíva v tom, že sa obmedzuje len na zákaz spätného pôsobenia neskoršieho zákona, ktorý pre páchateľa deliktu vytvoril nepriaznivejšiu právnu situáciu, pokiaľ ide o posúdenie závažnosti skutku a uloženie trestu za takýto skutok. Preto ak v čase medzi spáchaním činu a rozhodnutím o ňom nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Zásada nulla poena sine lege spočíva v tom, že páchateľovi môže byť uložený iba trest uvedený v zákone účinnom v čase spáchania deliktu a v rozmedzí, ktoré ustanovuje tento zákon; neskorší zákon sa môže použiť iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

44. Odporúčanie Výboru ministrov R (91) 1 o správnych sankciách zohráva kľúčovú úlohu pri presadzovaní európskeho štandardu ochrany jednotlivca pri administratívnom (správnom) trestaní subjektov. V ňom uvedené požiadavky na správne trestanie treba chápať ako vyjadrenie univerzálnych princípov, ktoré by sa mali vždy uplatňovať v rámci hmotnoprávnej i procesnoprávnej úpravy správneho trestania fyzických osôb a právnických osôb. Odporúčanie Výboru ministrov R (91)1 vyjadruje nasledovné pravidlá: a) zákaz ukladania správnej sankcie za čin, za ktorý v čase, keď bol spáchaný, nebol v rozpore so zákonom, b) zákaz ukladania prísnejšej správnej sankcie za čin, za ktorý v čase, keď bol spáchaný bolo možnéuložiť miernejšiu sankciu (a to ani, ak by to zákon účinný v čase ukladania sankcie umožňoval). c) ak po spáchaní správneho deliktu nadobudne účinnosť správna norma umožňujúca uložiť za správny delikt miernejšiu sankciu, zodpovednosť za správny delikt sa bude posudzovať podľa správnej normy, ktorá je výhodnejšia pre zodpovednú osobu.

7. Rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie 45. Správny súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku vzhľadom na tvrdené hmotnoprávne pochybenie bližšie vecne nezaoberal rozhodnutiami, vydanými správnymi orgánmi v administratívnom konaní. Úrad v prvostupňovom rozhodnutí predostrel chronologický sled udalostí spočívajúci v tom, že dňa 06. júla 2016 bola spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. doručená žiadosť úradu o predloženie zoznamu subjektov, ktoré majú najmenej 1% priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s., ktorým dátumom mala spoločnosť vedomosť, že úrad v súvislosti so žiadosťou o zápis v registri KUV preveruje vlastnícku štruktúru spoločnosti. Úradu bol dňa 04. augusta 2016 doručený list spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. zo dňa 27. júla 2016, s tvrdením, že zoznamom akcionárov disponuje výlučne spoločnosť Druhá strategická, a. s., napriek skutočnosti, že spoločnosť Helston investments, a. s. sa pred menej ako dvoma týždňami pred vydaním vyjadrenia stala majiteľom najmenej 28,817%- ného nepriameho podielu na základnom imaní v spoločnosti, a to za priamej účasti osôb oprávnených konať za spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a. s., podpredsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa. Účastník konania tiež deklaroval absenciu vedomosti o akcionároch spoločnosti Druhá strategická, a. s., teda o subjektoch, vlastniacich podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach spoločnosti. Správny orgán považoval vyjadrenia spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. za zavádzajúce, pretože osoby oprávnené konať za spoločnosť účastníka konania, konkrétne predseda predstavenstva a generálny riaditeľ museli alebo mali vedomosť o skutočnosti, že Helston investments, a. s. s konečným užívateľom N.. Y. Š. sa stala majiteľom najmenej 28,817% nepriameho podielu na základnom imaní v spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. Úrad preto listom zo dňa 10. októbra 2016 žiadal od žalobcu predloženie dokladu alebo dokumentu, obsahujúceho presnú výšku podielu Ing. P. na základnom imaní alebo hlasovacích právach v Helston investments, a. s. Podľa vtedajšej zákonnej úpravy totiž za predloženie dokladov a dokumentov, preukazujúcich pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných v registri, bola plne zodpovedná právnická osoba, ktorá mala v registri zapísaných konečných užívateľov výhod, teda VÁHOSTAV-SK, a. s., avšak podpredseda predstavenstva spoločnosti N.. Š. tvrdil, že konečným užívateľom výhod je spoločnosť Helston investments, a. s.. Spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a. s. v liste zo 14. novembra 2016 uviedla, že nedisponuje, nemá dôvod disponovať ani nemá právom vynútiteľné oprávnenie na získanie informácií a dokladov, preukazujúcich informáciu o presnej výške podielu N.. Š. na základnom imaní či hlasovacích právach. Správny orgán odpoveď žalobcu nepovažoval za doklad alebo dokument preukazujúci pravdivosť a úplnosť údajov a informácií, stanovených v čestných vyhláseniach účastníka konania podľa § 160 ods. 2 ZVO, zapísaných v registri, so záverom že v zmysle § 160 ods. 4 ZVO nepreukázal pravdivosť a úplnosť údajov a informácií v čestných vyhláseniach účastníka konania podľa § 160 ods. 2 ZVO, zapísaných v registri RKUV.

46. Správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí vychádzal z ustanovení § 160 ods. 2, ods. 4, § 161 ods. 1, ods. 2, § 182 ods. 3 písm. h), § 182 ods. 4 ZVO a § 5 ods. 1 písm. a), písm. b) bod 1 a bod 2, § 18 ods. 5 zák. č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a § 91 ods. 4 písm. u) zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a § 107 ods. 10, ods. 11 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách.

47. Úrad pre verejné obstarávanie v rozhodnutí o uložení pokuty zdôraznil, že spoločnosť VÁHOSTAV- SK, a. s. podniká a má príjmy zo zákaziek získaných z verejných obstarávaní vyhlásených v Slovenskej republike. Dôvodom požadovania vlastníckej štruktúry bola tiež skutočnosť, že z údajov uvedených v Registri účtovných závierok a verejne prístupnom Centrálnom registri regulovaných informácií Národnejbanky Slovenskej republiky v dokumente „Druhá strategická, a. s.,. Priebežná konsolidovaná účtovná závierka podľa Medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo k 30. júnu 2015 vyplýva, že akcionármi spoločnosti Druhá strategická, a. s., ktorá je 100% materskou spoločnosťou spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. boli k 17. júnu 2015 zahraničné právnické osoby (bez identifikácie) s podielom 49,3762% na základnom imaní v spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. Podľa zákona je však za predloženie dokladov a dokumentov preukazujúcich pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných v registri KUV plne zodpovedná konkrétna právnická osoba, ktorá má zapísaných svojich konečných užívateľov výhod v registri - účastník konania.

48. Správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí o uložení pokuty vyslovil presvedčenie, že na základe údajov o príslušných súčtoch nepriamych podielov na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s., nižších ako 25%, možno posúdiť či existuje fyzická osoba, ktorá spĺňa definičné kritériá konečného užívateľa výhod podľa § 11 ods. 1 písm. a) bodu 1 ZVO alebo či niektoré z FO, jednotlivo nespĺňajú kritérium konečného užívateľa výhod podľa § 11 ods. 1 písm. a) bod 1, avšak na základe spoločného postupu (dohody bez ohľadu na formu alebo platnosť) majú podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach v spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s., v súčte väčší ako 25%, a teda je ich potrebné považovať za konečných užívateľov výhod podľa § 11 ods. 4 ZVO. Prezentoval názor, že Druhá strategická, a. s. je 100% materskou spoločnosťou účastníka konania a zároveň emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu (burze cenných papierov), podliehajúcim požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa zákona o cenných papieroch a predložil dokument, podľa ktorého akcionármi Druhej strategickej, a. s. boli ku dňu 17. júna 2015 neznáme zahraničné právnické osoby s podielom 49,7362% na základnom imaní spoločnosti Druhá strategická, a. s. a teda rovnako s podielom 49,7362% na základnom imaní spoločnosti VÁHOSTAV- SK, a. s.. Druhá strategická tak disponovala presnými údajmi o akcionárskej štruktúre a v nadväznosti na túto vedomosť tiež o akcionárskej štruktúre spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s., nielen po výšku 1% podielu na základnom imaní, ako to požadoval úrad, ale až po úroveň desaťtisíciny podielu na základnom imaní. Úrad pre verejné obstarávanie totiž začal preverovanie pravdivosti a úplnosti zápisu spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. v registri KUV prostredníctvom Centrálneho depozitára cenných papierov SR, kde bolo zistené, že 100%- ným akcionárom spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s., je spoločnosť FINASIST, a. s. a 100% akcionárom FINASIST je spoločnosť Druhá strategická, a. s. Akcionári spoločnosti Druhá strategická, a. s. tak mali v rovnakej miere podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s.

49. Účastník konania oponoval tvrdením, že materská spoločnosť Druhá strategická, a. s. je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, podliehajúcom požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, v ktorom prípade konečného užívateľa výhod v zmysle § 11 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní nie je možné určiť. ÚVO v spojitosti s tvrdením účastníka konania vysvetlil, že Druhá strategická, a. s. je skutočne emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu (burze cenných papierov), podliehajúcim požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu (zákona o cenných papieroch), avšak spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a. s. takýmto emitentom cenných papierov nie je. Na predmetnú spoločnosť - účastníka konania sa preto nevzťahoval § 11 ods. 2 ZVO, v zmysle ktorého ak samotná právnická osoba, ktorá zapisuje konečných užívateľov výhod do registra KUV je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, tak za konečného užívateľa výhod takejto právnickej osoby sa považujú členovia štatutárneho orgánu. Spoločnosť tak nebola oprávnená postupovať podľa § 11 ods. 2 ZVO.

50. Úrad v súvislosti s pravidlami zápisu do registra upriamil pozornosť na to, že výkladové stanovisko Úradu č. 1/2016, k definícii pojmu „konečný užívateľ výhod“ v bode II. vyslovene uvádza: „ak materská právnická osoba je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ale jej dcérska právnická osoba nie je emitentom takýchto cenných papierov, tak táto dcérska právnická osoba je povinná zapísať do registra konečných užívateľov výhod všetkých svojich konečných užívateľov výhod podľa definičných kritérií uvedených v § 11 ods. 1 a §11 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Až následne, ak žiadny takýto konečný užívateľ výhod neexistuje, predmetná dcérska právnická osoba zapisuje do registra konečných užívateľov výhod členov príslušného štatutárneho orgánu podľa § 11 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní (bod VIII. tohto výkladového stanoviska)“. Druhá strategická, a. s. tak síce je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ale jej dcérska právnická osoba VÁHOSTAV-SK, a. s., emitentom cenných papierov nie je, takže dcérsku právnickú osoba zaťažuje povinnosť zapísať do registra KUV všetkých konečných užívateľov výhod podľa definičných kritérií uvedených v § 11 ods. 1, ods. 4 ZVO. Ak žiaden takýto konečný užívateľ výhod neexistuje, dcérska právnická osoba zapisuje do registra konečných užívateľov výhod členov príslušného štatutárneho orgánu podľa § 11 ods. 3 ZVO.

51. Úrad v nadväznosti na konštatované ďalej poukázal na zistenie, že Burza cenných papierov v Bratislave (ďalej len „burza“ alebo „BCPB“), na ktorej regulovanom trhu boli obchodované akcie spoločnosti Druhá strategická, a. s. sa vyjadrila, že spoločnosť je emitentom 811 628 kusov akcií, zaknihovaných na doručiteľa, prijatých na obchodovanie na regulovanom voľnom trhu BCPB. Burzové obchody za roky 2015 a 2016 predstavovali 0,25% zo všetkých kusov akcií spoločnosti Druhá strategická, a. s. prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu BCPB. Objem obchodov s cennými papiermi spoločnosti realizovaný na burze a s tým spojené zmeny v akcionárskej štruktúre tak neboli v rozsahu, znemožňujúcom účastníkovi konania predložiť úradu zoznam subjektov s priamym alebo nepriamym podielom alebo ich súčtom najmenej 1% na základnom imaní alebo hlasovacích právach v právnickej osobe VÁHOSTAV- SK, a. s. Úrad preto zdôraznil, že významné obchody s cennými papiermi spoločnosti Druhá strategická, a. s. boli realizované mimo burzu. Dôkazom toho bol obchod realizovaný 25. júla 2016, pred tvrdením spoločnosti o nemožnosti získania údajov o akcionároch spoločnosti, keďže akcie mali byť predmetom burzových obchodov. Došlo vtedy k mimoburzovému odplatnému prevodu cenných papierov Druhá strategická, a. s. v počte 199.227 z prevodcu novozélandskej spoločnosti BEACON HOLDINGS LIMITED na nadobúdateľa, českú spoločnosť Helston investments a. s. Druhá strategická ako emitent zaknihovaných akcií na doručiteľa tak bola oprávnená, bez ohľadu na skutočnosť či sú cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, kedykoľvek požiadať centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s. (ďalej len „CDCP“) o zoznam majiteľov cenných papierov emitovaných spoločnosťou Druhá strategická, a. s. v súlade s § 107 ods. 11 zákona o cenných papieroch, a teda odovzdať zoznam majiteľov cenných papierov Úradu. Spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a. s., plne zodpovedná za preukázanie zápisu v registri konečných užívateľov výhod, tak nepochybne žiadnym relevantným spôsobom nepreverovala či existuje fyzická osoba, napĺňajúca definičné kritériá podľa § 11 ods. 1 písm. a) bodu 1 alebo ods. 4 ZVO (teda či niektorá fyzická osoba má v súčte viac ako 25% nepriamy podiel na základnom imaní).

K bodu ii výroku rozhodnutia 52. Úrad z výpisov prevodov-prechodov- úpisov- odpisov cenných papierov spoločnosti Druhá strategická, a. s. za obdobie od 01. januára do 16. augusta 2016, postúpených CDCP ustálil, že dňa 25. júla 2016 došlo k odplatnému prevodu cenných papierov v počte 199.227 emitenta Druhá strategická, a. s. z prevodcu - novozélandskej obchodnej spoločnosti BEACON HOLDINGS LIMITED na nadobúdateľa - českú obchodnú spoločnosť Helston investments, a. s., pričom evidentom nadobúdateľa bola Poštová banka, a. s. Podľa zoznamu majiteľov cenných papierov spoločnosti Druhá strategická, a. s., ktorých výpisy boli úradu doručené zo strany CDCP plynie záver, že spoločnosť Helston investments, a. s. prevodom nadobudla 24,547 % akcií spoločnosti Druhá strategická, a. s. Spoločnosť Druhá strategická, a. s. však bola aj majiteľom svojich vlastných akcií. Na základe tejto skutočnosti vlastnila spoločnosť Helston investments aj 1,7% nepriamy podiel v spoločnosti Druhá strategická, a. s. Následne Úrad rozviedol matematický výpočet nepriameho podielu spoločnosti Helston investments a. s. prostredníctvom Druhou strategickou, a. s. vlastnených vlastných akcií v Druhej strategickej, a. s. (24,547/100) x (6,944/100) x 100 = (0,24547 x 0,06944) x 100 = 0,017 x 100 = 1,7 %. Úrad pripomenul, že zároveň 12,251% akcionárom spoločnosti Druhá strategická, a. s. je aj spoločnosť Prvá strategická, a. s., ktorej 19,419% akcionárom je aj spoločnosť Helston investments, a. s. Spoločnosť Helston investments, a. s. je teda na základe tejto skutočnosti majiteľom 2,37% nepriameho podielu vspoločnosti Druhá strategická, a. s. Matematický výpočet nepriameho podielu spoločnosti Helston investments, a. s. v spoločnosti Druhá strategická, a. s. prostredníctvom spoločnosti Prvá strategická, a. s., ktorá je majiteľom akcií v Druhej strategickej, a. s. vysvetlil nasledovne: (19,419/100) x (12,251/100) x 100 = (0,19419 x 0,12251) x 100 = 0,0237 x 100 = 2, 37 %. 53. Úrad pre výpočet nepriameho podielu spoločnosti Helston investments, a. s. v spoločnosti Druhá strategická, a. s. považoval tiež za relevantné, že 0,873% akcionárom Druhej strategickej, a. s. je spoločnosť POLYMEA, a. s., ktorej 94,45% akcionárom je spoločnosť Druhá strategická, a. s., s 24,457 %- ným akcionárom, spoločnosťou Helston investments, a. s. Na základe týchto skutočností vlastnila spoločnosť Helston investments, a. s. tiež 0,2% nepriamy podiel v spoločnosti Druhá strategická, a. s. Matematický výpočet nepriameho podielu spoločnosti Helston investments, a. s. v spoločnosti Druhá strategická, a. s. prostredníctvom spoločnosti POLYMEA, a. s., ktorá je majiteľom akcií v Druhej strategickej, a. s. ustálil nasledovne (24,547/100) x (94,45/100)x (0,873/100) x 100 = (0,24547 x 0,9445 x 0,00873) x 100 = 0,002024 x 100 = 0,2 %. Zohľadniac vyššie uvedené skutočností mala spoločnosť Helston investments, a.s.v súčte celkový podiel na základnom imaní v spoločnosti Druhá strategická, a. s. najmenej vo výške 28,817%. Úrad v prvostupňovom sankčnom rozhodnutí napokon bližšie rozviedol a zhrnul tiež matematický výpočet súčtu priameho a nepriamych podielov spoločnosti Helston investments, a. s. v Druhej strategickej, a. s.: 24,547% + 1,7% +2,37% + 0, 2% = 28,817%.

54. Úrad ako už bolo konštatované pripomenul, že spoločnosť Druhá strategická, a. s. je 100% akcionárom spoločnosti FINASIST, a. s., ktorá je 100% akcionárom spoločnosti VÁHOSTAV, a. s., na základe ktorých skutočností spoločnosť Helston investments, a. s. mala ku dňu 06. októbru 2016, najmenej 28,817 % nepriamy podiel na základnom imaní v právnickej osobe VÁHOSTAV-SK, a. s. Poštová banka, a. s. na základe žiadosti úradu uviedla, že ako konečného užívateľa výhod spoločnosti Helston investments, a. s. identifikovala N.. Y. Š. - podpredsedu predstavenstva spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. Predložila dokument „VYHLÁSENIE KONEČNÉHO UŽÍVATEĽA VÝHOD pri obchode, ktorý je vykonávaný právnickou osobou - podnikateľom zo dňa 18. júla 2016. V tomto dokumente N.. Š. vyhlásil, že je konečným užívateľom výhod spoločnosti Helston investments, a. s., keďže má v spoločnosti priamy alebo nepriamy majetkový podiel vo výške najmenej 25% na základnom imaní alebo na hlasovacích právach, umožňujúci vykonávať podstatný vplyv na riadení tejto spoločnosti. Z dokumentu vyplynul záver, že žiadna iná fyzická osoba nemá v spoločnosti Helston investments, a. s. priamy alebo nepriamy podiel majetkový podiel vo výške najmenej 25% na základnom imaní alebo na hlasovacích právach, ktorý by jej umožňoval vykonávať podstatný vplyv na riadení spoločnosti Helston investments, a. s. Na dokumente Poštovej banky, a. s. ako podklade v súvislosti s prevodom 24,547% cenných papierov emitenta Druhá strategická, a. s. je vlastnoručný podpis N.. Y. Š. - podpredsedu predstavenstva VÁHOSTAV- SK, a.s., spolu s úradne osvedčenou pravosťou zo dňa 18. júla 2016, osvedčenou starostom obce Láb, T. T., súčasne v tom čase vykonávajúcim funkciu generálneho riaditeľa spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s.

55. Úrad v rozhodnutí účastníkovi konania vytkol, že sa dňa 18. júla 2016 uskutočnilo stretnutie osôb, oprávnených konať za spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a. s., generálneho riaditeľa spoločnosti T. T., zároveň starostu obce Láb s N.. Y. Š., podpredsedom predstavenstva spoločnosti, na ktorom došlo k osvedčeniu pravosti podpisu Ing. P. v súvislosti s vyhlásením na dokumente Poštovej banky, a. s., že má najmenej 25% podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach spoločnosti Helston investments, a. s. v súvislosti s nadobudnutím 24, 547% akcií Druhá strategická, a. s., materskej spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. Prevod akcií Druhej strategickej, a.s. dňa 25. júla 2016 tak mal priamy vplyv na zmenu subjektu a podielom na základnom imaní alebo hlasovacích právach v spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s., keďže spoločnosť Helston investments, a. s. sa prevodom stala majiteľom najmenej 28,817% nepriameho podielu na základnom imaní v právnickej osobe VÁHOSTAV - SK, a. s.

K bodu iii. výroku 56. Úrad listom zo dňa 10. októbra 2016 taktiež požiadal spoločnosť VÁHOSTAV- SK, a. s., aby predložila výpisy alebo akokoľvek inak formálne označený dokument vydaný Centrálním depozitářemcenných papirů, a. s., Rybná 14, 110 05 Praha 1, Česká republika alebo iným oficiálnym depozitárom cenných papierov v ČR, z ktorého bude vyplývať zoznam všetkých akcionárov a majiteľov cenných papierov emitenta cenných papierov Helston investments, a. s. a zároveň, v ktorom budú uvedené aj zmeny akcionárov či majiteľov cenných papierov emitenta Helston investments, a. s. z časového hľadiska. V nadväznosti na predmetnú požiadavku Úrad v ďalšej časti administratívneho rozhodnutia bližšie rozvinul výklad, že konečným užívateľom výhod je v zmysle zákonnej definície uvedenej v § 11 ods. 1, ods. 4 ZVO a taktiež v súlade s výkladovým stanoviskom Úradu č. 1/2016, k definícii konečného užívateľa výhod, akákoľvek fyzická osoba, ktorá sa skutočne (reálne), t. j. fakticky (bez ohľadu na formálno-právny stav) podieľa na podnikaní, riadení alebo kontrole právnickej osoby. Zároveň platí, že formálno-právny stav o vlastníckej a riadiacej štruktúre právnickej osoby uvedený v dokumentoch, ktoré sú obsahom zbierky listín sa nemusí zhodovať so stavom faktickým. Konečným užívateľom výhod podľa § 11 ods. 1 písm. a) bod 1 ZVO totižto nie je iba fyzická osoba v pozícii tzv. nominovaného spoločníka (angl. nominee shareholder), ktorá je iba formálne (napr. v obchodnom registri) uvedená ako držiteľ, napr. 30% podielu na základnom imaní v spoločnosti s ručením obmedzeným. Konečným užívateľom výhod podľa § 11 ods. 1 písm. a) bod 1 ZVO je v takom prípade skutočný (reálny) spoločník v prospech (na účet) ktorého je predmetný podiel na základnom imaní držaný, a to napríklad na základe nepomenovanej zmluvy o nepriamom zastúpení alebo komisionárskej zmluvy s takýmto tzv. nominovaným spoločníkom.

57. Správny orgán považoval za zrejmé, že identita skutočných akcionárov spoločnosti Helston investments, a. s. môže byť iná ako uvedená v oficiálnych záznamoch centrálneho depozitára, o čom mala nasvedčovať skutočnosť, že v súvislosti s akcionármi Helston investments, a. s. sa vo verejne prístupnom obchodnom registri, vedenom Městským soudem v Prahe nachádza doklad „Rozhodnutí jediného akcionáře při výkonu působnosti valné hromady společnosti Helston investments, a. s.“, podľa ktorého jediným akcionárom spoločnosti Helston investments, a. s. je ku dňu 01. júna 2016 spoločnosť HRUBÝ & BUCHVALDEK Corporate Solutions, a. s. Podľa výpisu z obchodného registra vedeného Městským soudem v Praze zo dňa 04. októbra 2016, spoločníkmi predmetnej spoločnosti boli fyzické osoby T.. Y. X., p. O. V. a T.. I. L. s predmetom podnikania tzv. korporátne služby, napr. poskytovanie nominovaných (najatých, zdanlivých, nastrčených, formálnych) spoločníkov/ akcionárov (angl. nominee shareholders).

58. Z dokumentov českého depozitára úrad potreboval zistiť mená, resp. názvy akcionárov spoločnosti Helston investments, a. s., spolu so zmenami z časového hľadiska, a teda preveriť rozsah postavenia Ing. P. v spoločnosti Helston investments, a. s. ako konečného užívateľa výhod v spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. Žalobca v odpovedi zo dňa 14. novembra 2016 uviedol, že požiadal spoločnosť Helston investments, a. s. o dodanie výpisu z Centrálneho depozitáře cenných papírů, a. s. z ktorého bude vyplývať zoznam všetkých akcionárov a majiteľov cenných papierov emitenta Helston investments, a. s. a zároveň budú uvedené zmeny akcionárov či majiteľov cenných papierov emitenta Helston investments, a. s. z časového hľadiska. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nedostal odpoveď, prvostupňový správny orgán požiadal priamo Centrálny depozitář cenných papíru, a. s. Správny orgán zaujal názor, že takéto vyjadrenie žalobcu, plne zodpovedného za preukázanie zápisu v registri konečných užívateľov výhod nemožno považovať podľa § 160 ods. 4 ZVO za doklad alebo dokument preukazujúci pravdivosť alebo úplnosť údajov a informácií, obsiahnutých v čestných vyhláseniach účastníka konania podľa § 160 ods. 2 ZVO, zapísaných v registri konečných užívateľov výhod.

K bodu iv. výroku rozhodnutia 59. Úrad listom zo dňa 10. októbra 2016 spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a. s. taktiež požiadal o predloženie dokumentu alebo dokladu, svedčiacom o skutočnosti, že novozélandský advokát R., ktorý je poskytovateľom služieb pre obchodné spoločnosti, poskytovateľom služieb nominovaných spoločníkov, nominovaných konateľov, resp. tzv. korporátnych služieb (angl. company service provider) alebo jeho spoločnosť CONE MARSHALL LIMITED použili v súlade s príslušnou legislatívou týkajúcou sa boja proti praniu špinavých peňazí pri identifikácii svojho klienta (angl. „know your customer/client declaration form“), ktorým poskytli služby nominovaného spoločníka resp. tzv. korporátne služby, týkajúce sa obchodných spoločností VÁHOSTAV-SK, a. s., a Druhá strategická, a. s., anovozélandských spoločností MUSGRAVE LIMITED, THOMOND LIMITED alebo NAVAN LIMITED, nachádzajúcich sa vo vlastníckej štruktúre spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. V nadväznosti na konštatované tvrdenia zdôraznil zistenie, že advokát R. je konateľom spoločnosti NAVAN LIMITED, ktorá je 100% spoločníkom spoločnosti THOMOND LIMITED, ktorá je 100% spoločníkom spoločnosti MUSGRAVE LIMITED, ktorá je 24,348% akcionárom spoločnosti Druhá strategická, a. s., ktorá je 100% materskou spoločnosťou VÁHOSTAV-SK, a. s. Spoločníkmi spoločnosti NAVAN LIMITED s 20 % podielom na základnom imaní je 5 fyzických osôb z Kostariky.

60. Úrad ďalej dôvodil, že z celosvetovej databázy obchodných registrov OpenCorporates vyplýva, že advokát R. L. S. je konateľom v najmenej 1173 obchodných spoločnostiach, z toho je 170 z Panamy, z ktorých takmer všetky majú právnu formu „SOCIEDAD ANONIMA“, a teda ide o anonymné spoločnosti s akciami na doručiteľa. Advokát R.. L.. S. a jeho spoločnosť CONE MARSHALL LIMITED, majú byť okrem iného podľa oficiálnej vyšetrovacej správy vlády Nového Zélandu „Government inquiry into foreign trust disclosure rules“ z júna 2016 preverované vládou Nového Zélandu v súvislosti s podielom na praní špinavých peňazí ako aj s väzbami na panamskú spoločnosť Mossack Fonseca, známej z kauzy Panama Papers. Dokumentom (angl. „know your customer/client declaration/form“), novozélandský advokát R. alebo jeho spoločnosť CONE MARSHALL LIMITED, poskytovatelia služieb nominovaných (nastrčených, formálnych) spoločníkov, by v súlade s príslušnou legislatívou, týkajúcou sa boja proti praniu špinavých peňazí deklarovali, ktoré fyzické osoby sú iba tzv. nominovanými spoločníkmi a ktoré fyzické osoby sú skutočnými konečnými užívateľmi výhod ktorejkoľvek z obchodných spoločností VÁHOSTAV-SK, a. s., Druhá strategická, a. s., MUSGRAVE LIMITED, THOMOND LIMITED, NAVAN LIMITED, vo vzťahu ku ktorým akýmkoľvek spôsobom poskytli svoje služby tzv. nominovaných spoločníkov.

61. Spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a. s. vo svojej odpovedi zo dňa 14. novembra 2016 tvrdila, že „Spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. pán R. L. S. a spoločnosť CONE MARSHALL LIMITED, neposkytovali služby nominovaného spoločníka alebo korporátne služby, a teda spoločnosť nedisponuje požadovanými dokladmi alebo dokumentmi.

62. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. záznamu 167909/2016, vydané dňa 03. januára 2017, vo veci uloženia pokuty žalobcovi, za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 3 písm. h) ZVO, odôvodnil tiež poukazom na závažné skutočnosti, súvisiace s tvrdeným konečným užívateľom výhod či väzbami a následným prepojením vlastníckej štruktúry spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. na spoločnosti CONE MARSHALL LIMITED či advokáta R. L. S., založené na nasledovných dôkazoch: a) výpisy z verejne prístupného obchodného registra Nového Zélandu () týkajúce sa novozélandských obchodných spoločností MUSGRAVE LIMITED, 36 Scarborough Terrace, Parnell, Auckland 1052, Nový Zéland, THOMOND LIMITED 36, Scarborough Terrace Parnell, Auckland, Null 1052, Nový Zéland, NAVAN LIMITED, 36 Scarborough Terrace Parnell, Auckland, 1052, Nový Zéland, a CONE MARSHALL LIMITED, Level 3, 18, Stanley Street, Auckland Central, Auckland, 1010, Nový Zéland, b) výpis z novozélandskej stavovskej právnickej organizácie New Zeland Law Society, týkajúci sa novozélandského advokáta R., dostupný na web stránke https://www.lawsociety.org.nz/for-the- community/find-lawyer-and-organisation/lawyer-details?pi=OTMzNg==, c) výpis z celosvetovej databázy obchodných registrov OpenCorporates týkajúci sa novozélandského advokáta R. L. S. dostupný na web stránke:, d) článok v novozélandskom denníku The New Zeland Herald „NZ a model of tax transparency“ zo dňa 09. novembra 2012, ktorého autorom je novozélandský advokát R., dostupný na web stránke:, e) článok v novozélandskom právnickom odbornom elektronickom časopise LawFuel „Geoff Cone, The Quintissential Offshore Tax Lawyer“ zo dňa 10.05.2016, dostupný na web stránke:, f) oficiálna vyšetrovacia správa vlády Nového Zélandu „Government Inquiry into Foreign Trust Disclosure Rules“ z júna 2016, ktorá sa okrem iného týka účasti novozélandským advokátom R. L. S. vlastnej spoločnosti CONE MARSHALL LIMITED na praní špinavých peňazí ako aj jej väzieb na spoločnosť Mossack Fonseca známej z kauzy Panama Papers, dostupná na web stránke: http://www.treasury.govt.nz./publications/reviews-consultation/foreign -trust-disclosure-rules/pdfs/report-giftdr-27jun2016.pdf

63. Úrad tiež pripomenul, že ZVO nestanovuje žiadnu výnimku z povinnosti identifikácie konečných užívateľov výhod pre spoločnosti, ktorých materské spoločnosti majú akcionárov zahraničné právnické osoby. Predmetná skutočnosť nemôže ísť na ťarchu záujmov Slovenskej republiky, práve naopak z pohľadu zmyslu a účelu zákona ide na ťarchu subjektu, ktorého zahraničná vlastnícka a riadiaca štruktúra je komplikovaná alebo nie je známa. Správny orgán zaujal názor v tom zmysle, že z verejných zakázok získaných vo verejnom obstarávaní spoločnosťou VÁHOSTAV-SK, a. s. majú právo na podiel zo zisku alebo právo na iný hospodársky prospech, jednak materská spoločnosť Druhá strategická, a. s., tak aj slovenské a zahraničné právnické osoby, ktoré sú akcionármi spoločnosti Druhá strategická, a. s.. V záujme materskej spoločnosti účastníka konania - spoločnosti Druhá strategická, a. s. ako aj v záujme tuzemských a zahraničných akcionárov bolo, aby účastník konania - VÁHOSTAV-SK, a. s. predložil správnemu orgánu požadované doklady a dokumenty a splnil dôkaznú povinnosť, ako to vyžaduje § 160 ods. 4 ZVO. Vyjadrenie spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s., zodpovednej za preukázanie pravdivosti zápisu v registri KUV tak nie je možné v zmysle § 160 ods. 4 ZVO považovať za doklad alebo dokument preukazujúci pravdivosť a úplnosť údajov a informácií, uvedených v čestných vyhláseniach podľa § 160 ods. 2 ZVO, zapísaných v RKUV. Výrok o uložení sankcie 64. Správny orgán v súvislosti s uložením sankcie uviedol, že zákon je v časti správneho trestania koncipovaný na princípe objektívnej zodpovednosti, spočívajúcej v tom, že pri naplnení zákonom stanovenej skutkovej podstaty správneho deliktu správny orgán neskúma subjektívnu stránku porušenia zákona (úmysel - nedbanlivosť), ale len rozpor právneho stavu so stavom skutočným, ktorý mal správny orgán na základe vykonaného dokazovania, a z podkladu pre rozhodnutie za dostatočne a jednoznačne preukázaný. Poukázal na § 182 ods. 3 písm. h), ods. 4 ZVO s tým, že podľa správneho orgánu má ukladanie sankcií význam tak represívny ako aj preventívny. Takýto účinok môže vyvolať iba postih, zodpovedajúci významu chráneného záujmu. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať represívnu zložku.

65. Úrad z vestníka verejného obstarávania zistil, že účastník konania samostatne alebo ako člen skupiny dodávateľov získal od zápisu do RKUV zákazky z verejných obstarávaní v zmluvnej cene v súhrne viac ako 13 miliónov eur a z profilu verejného obstarávateľa, ( Národná diaľničná spoločnosť, a. s.) vyplýva, že účastník konania ako člen skupiny dodávateľov v súčasnosti realizoval viaceré zakázky v zmluvnej cene niekoľko sto miliónov eur, zadané verejným obstarávateľom NDS (napr. Diaľnica D1 Hubová - Ivachnová, Diaľnica D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka). Účastník konania teda nie je subjektom, realizujúcim zanedbateľné zakázky vo verejnom obstarávaní, ale jedným z najvýznamnejších dodávateľov verejného sektora. V priamo úmernom verejnom záujme a v súlade s účelom zriadenia registra KUV je poznať skutočného, nielen deklarovaného konečného užívateľ výhod účastníka konania. Účastník konania však nepredložil žiaden z úradom požadovaných dokladov a dokumentov, preukazujúcich pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných v registri KUV, ani iný relevantný doklad alebo dokument, potvrdzujúci pravdivosť a úplnosť údajov zapísaných v registri. Účastník konania v priebehu konania priamo priznal, že koneční užívatelia výhod boli do registra KUV zapísaní a sú v tomto vedení bez akýchkoľvek relevantných podkladov. Navyše účastník konania zavádzal správny orgán, pretože osoby, oprávnené konať za účastníka konania v priebehu preverovania vlastníckej štruktúry účastníka konania, realizovali prevody cenných papierov, s podstatným vplyvom na nepriamy podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach účastníka konania, ktorý v tejto súvislosti neposkytol žiadnu súčinnosť. Správny orgán celkovo v konaní účastníka konania nenašiel poľahčujúcu okolnosť hodnú zreteľa. Zákonodarca za predloženie nepravdivých alebo neúplných údajov, informácií alebo čestného vyhlásenia ukladá neporovnateľne prísnejšie sankcie ako pri správnom delikte podľa § 182 ods. 3 písm. h) ZVO. Dospel tak k záveru, že pokiaľ by uložil účastníkovi konania inú ako najvyššiu pokutu, takéto uloženie pokuty by nemalo preventívny význam, pretože by pre právnickú osobu zapísanú v registri KUV, bolo výrazne výhodnejšie neposkytnúť správnemu orgánu rozhodujúce doklady a dokumenty pri preukazovaní pravdivosti a úplnosti v registri zapísaných údajov ako čeliť sankcii do 1 milióna eur a zákazu účasti vo verejnom obstarávaní na tri roky, zohľadniac predmetné skutočnosti pri ukladanípokuty.

66. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí o rozklade žalobcu proti prvostupňovému sankčnému rozhodnutiu o uložení pokuty skonštatovala, že podkladom pre rozhodnutie bol dostatočne a odôvodnene preukázaný rozpor skutočného stavu so stavom právnym. Účastník konania nesplnil povinnosť podľa § 160 ods. 4 ZVO, pretože nepredložil úradu doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplnosť údajov a informácií, uvedených v čestných vyhláseniach účastníka konania podľa § 160 ods. 2 ZVO, zapísané v registri KUV. V konaní o uložení pokuty bolo nepochybne preukázané naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 3 písm. h) ZVO účastníkom konania. Poukázala na dôvodovú správu k zák. č. 252/2015 Z. z., ktorým bol zriadený register s tým, že „údaje týkajúce sa konečných užívateľov výhod, teda fyzických osôb, ktoré sú skutočnými, nie len formálnymi vlastníkmi subjektov participujúcich na verejnom obstarávaní (fyzických osôb a právnických osôb), budú zapisované do registra konečných užívateľov výhod. Dôvodom predloženia návrhu je snaha zabezpečiť, aby zmluvy o verejnom obstarávaní uzatvárali subjekty so známou vlastníckou štruktúrou, až po úroveň fyzických osôb. Identifikácia konečných užívateľov výhod má nesporný význam na zvýšenie transparentnosti, zabráneniu konfliktu záujmov a boju proti korupcii vo verejnom obstarávaní.“ Vyslovila názor, že bez podrobného poznania priamych a nepriamych akcionárov, nemohol účastník konania ani Úrad pri preverovaní pravdivosti a úplnosti údajov uvedených v čestných vyhláseniach dospieť k záveru, že žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá KUV v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) alebo § 11 ods. 4 ZVO, a teda že neexistuje fyzická osoba s priamym, nepriamym podielom alebo ich súčtom najmenej 25% na základnom imaní alebo hlasovacích právach v spoločnosti alebo či niektoré z fyzických osôb, síce jednotlivo nespĺňajú kritérium pre konečného užívateľa výhod podľa § 11 ods. 1 písm. a) bod 1 ZVO, avšak na základe spoločného postupu majú podiel na základnom imaní alebo hlasovacích právach v súčte väčší ako 25%, a teda je potrebné ich považovať za KUV podľa § 11 ZVO. 67. Predsedníčka žalovaného bola presvedčená, že dodávateľ verejného sektora, so zapísanými konečnými užívateľmi výhod v registri je povinný poskytnúť maximálnu mieru súčinnosti Úradu a uniesť dôkazné bremeno, keďže zákonodarca ustanovil povinnosť, aby dodávateľ verejného sektora Úradu pre verejné obstarávanie preukázal pravdivosť a úplnosť informácií v čestných vyhláseniach dodávateľa, zapísaných v registri. V záujme preukázania toho, že je postačujúci zápis štatutárnych orgánov materskej spoločnosti účastníka konania by bolo potrebné predložiť všetky zmluvy v spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. ako aj kontrakty uzatvorené spoločnosťami nachádzajúcimi sa v jej vlastníckej štruktúre, na základe ktorých dochádza k plneniam, z ktorých majú hospodársky prospech konkrétne fyzické osoby (napr. zmluvy o zriadení záložného práva, rôzne nepomenované zmluvy, opčné zmluvy a pod.) Pokiaľ by právnická osoba nedoložila úradu ktorýkoľvek z dokumentov, nesplnila by povinnosť preukázania pravdivosti a úplnosti údajov a informácií v registri KUV, s následkom uloženia pokuty. Účastník konania v odpovedi uviedol, že žiadnym relevantným spôsobom nezisťoval vlastnícku štruktúru, a teda fyzické osoby, ktoré mali byť konečnými užívateľmi výhod boli účastníkom konania zapísané bez akýchkoľvek podkladov. Predsedníčka žalovaného zdôraznila, že zo samej podstaty veci je zrejmá nedostatočnosť takéhoto vyjadrenia účastníčky konania, a vyjadrenie nemožno považovať za doklad alebo dokument, ktorým by účastník konania na žiadosť úradu preukázal pravdivosť a úplnosť údajov v čestných vyhláseniach. Považovala za potrebné uviesť, že dňa 09. januára 2017, a teda po vydaní prvostupňového správneho rozhodnutia bol do registra KUV účastníka zapísaný N.. Y. Š., v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) bod 3 ZVO, pričom spolu s čestnými vyhláseniami o pravdivosti a úplnosti zápisu spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a. s. predložila iba vyjadrenie spoločnosti FINASIST, a. s. (spoločnosť z vlastníckej štruktúry VÁHOSTAV-SK, a. s.) spísané dňa 30. novembra 2016, že konečným užívateľom výhod spoločnosti FINASIST, a. s. je N.. Y. Š., a to „na základe zmeny v akcionárskej štruktúre“.

68. K otázke priaznivej retroaktivity v súvislosti s posudzovaným správnym deliktom, ktorej uplatnenia sa účastník konania domáhal, a teda k zásade administratívneho trestania, podľa ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa zákona priaznivejšieho pre páchateľa druhostupňový správny orgán uviedla, že podľa § 4 ods. 5 zákona o registri partnerov verejného sektora, ktorý je s účinnosťou od 01. februára 2017 novou právnou úpravou verejného registra KUV, sú súčasťou tohto registra partnerov verejného sektora ajvšetky verifikačné dokumenty podľa § 11 ods. 5 zákona. Citovala ustanovenie § 11 ods. 5 písm. b) zákona o RPVS nasledovne: 69. „Identifikácia konečného užívateľa výhod a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod sa preukazuje verifikačným dokumentom, v ktorom oprávnená osoba uvedie vlastnícku a riadiacu štruktúru partnera verejného sektora, ak je ním právnická osoba“. Následne potom v zmysle § 12 ods. 7 zákona o RPVS „ak partner verejného sektora hodnoverne nepreukáže, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri sú pravdivé a úplné, registrujúci orgán rozhodne o výmaze partnera verejného sektora z registra. Po právoplatnosti rozhodnutia vymaže partnera verejného sektora z registra a začne konanie o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1. Proti rozhodnutiu súdu o výmaze nie sú prípustné opravné prostriedky“.

70. Podľa § 13 ods. 1 zákona o registri partnerov verejného sektora pritom môže byť uložená pokuta od 10.000,- eur do 1.000.000,-eur. Považovala za nepochybné, že podľa zákona o RPVS už nepostačuje na zápis do daného registra len predloženie čestného vyhlásenia o pravdivosti a úplnosti údajov zapísaných v registri, ale právnická osoba (partner verejného sektora) je povinná zapísať svojich konečných užívateľov výhod do RPVS prostredníctvom tzv. oprávnenej osoby, pričom počas zápisu sa preukazuje vlastnícka a riadiaca štruktúra danej právnickej osoby (partnera verejného sektora) prostredníctvom verifikačného dokumentu, ktorý je verejnou súčasťou daného registra.

71. Zároveň podľa zákona o RPVS, ak by spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a. s. hodnoverne nepreukázala, že údaje o konečnom užívateľovi výhod, zapísané v RPVS sú pravdivé a úplné, registrujúci orgán by rozhodol o výmaze spoločnosti VÁHOSTAV- SK, a.s. z registra. Sankciou pre spoločnosť by tak bola nemožnosť uzatvárať zmluvy nielen o verejnom obstarávaní, ale vzhľadom na rozsah právnych vzťahov pokrytých zákonom o RPVS, by navyše spoločnosť nemohla uzatvárať ani iné zmluvy, týkajúce sa verejných zdrojov (§ 2 zákona o RPVS). Zároveň by spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. mohla byť uložená pokuta až do výšky 1.000.000,-eur. Predmetné skutočnosti jednoznačne vylučujú aplikáciu priaznivejšej právnej normy, pretože neskoršia právna úprava RPVS nie je pre účastníka konania priaznivejšia.

72. Žalovaná sa stotožnila s postupom prvostupňového správneho orgánu, pretože správne realizoval preverovanie vlastníckej a riadiacej štruktúry účastníka konania, na základe konkrétnych faktov, podkladov a prepočtov, ktorými zdôvodnil, že účastník konania nepredložil relevantné doklady a dokumenty na preukázanie pravdivosti a úplnosti údajov zapísaných v RKUV. Účastník konania argumentoval všeobecnými vyhláseniami, v rozpore s uvedeným konaním je však skutková podstata daného správneho deliktu postavená na skutočnosti, že účastník konania znáša dôkaznú povinnosť. Z napadnutého prvostupňového správneho rozhodnutia považoval za nepochybné, že dôkazné bremeno účastník konania neuniesol. Právna úprava registra KUV kladie na právnickú osobu, ktorá má v registri zapísaných konečných užívateľov prísne nároky. Táto právnická osoba je na základe právnej úpravy RKUV povinná poznať, pravidelne skúmať a overovať svoju vlastnícku a právnickú štruktúru. Nároky vyžadujú dostatočnú internú komunikáciu a poskytovanie informácii v rámci riadiacej a vlastníckej štruktúry právnickej osoby, a teda aj medzi jej akcionármi a konajúcimi osobami. Obdobne tomu bolo v situácii, keď podpredseda predstavenstva spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s., N.. Y. Š., pri overovaní podpisu starostom obce Láb, T.Á. T. na listine, titulom ktorej mal nadobudnúť relevantný majetkový podiel v spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s., neupovedomil o tejto skutočnosti pána T., súčasne tiež generálneho riaditeľa spoločnosti. Pán T. však následne konal za spoločnosť, v súvislosti s týmto správnym konaním, avšak (ako to tvrdí účastník konania) bez znalosti skutočnosti, že pán N.. Y. Š. je konečným užívateľom výhod spoločnosti Helston investments, a. s., disponujúcej v súčte viac ako 25%

- ným nepriamym podielom na základnom imaní v spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s.

73. Žalovaná zároveň v súvislosti povinnosťami emitenta cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu zdôraznila, že významné obchody s cennými papiermi spoločnosti Druhá strategická, a. s. boli realizované mimo Burzu cenných papierov v Bratislave. Dôkazom skutočnosti bol obchod realizovaný 25. júla 2016, pred tvrdením spoločnosti o údajnej nemožnosti získania údajov o akcionároch spoločnosti Druhá strategická, a. s., dôvodiac tým, že akcie sú predmetom burzovýchobchodov. Predmetného dňa nepochybne došlo k mimoburzovému odplatnému prevodu predmetných cenných papierov emitenta cenných papierov Druhá strategická, a. s. v počte 199.227 ks z prevodcu novozélandskej spoločnosti BEACON HOLDINGS LIMITED na nadobúdateľa českú spoločnosť Helston investments, a. s. Materská spoločnosť účastníka konania Druhá strategická, a. s. ako emitent zaknihovaných akcií na doručiteľa bola oprávnená, bez ohľadu na skutočnosť, či sú alebo nie sú tieto cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, kedykoľvek požiadať Centrálny depozitár cenných papierov SR, a. s. o zoznam majiteľov cenných papierov emitovaných spoločnosťou Druhá strategická, a. s. a centrálny depozitár bol podľa § 107 ods. 11 zákona o cenných papieroch povinný odovzdať zoznam majiteľov cenných papierov príslušného emitenta. V nadväznosti na to považovala za potrebné uviesť, že predsedom predstavenstva spoločnosti Druhá strategická, a. s. ako aj spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. je totožná fyzická osoba, T.. Y. Š., MBA (syn pána N.. Y. Š.).

74. Žalovaná ďalej skonštatovala, že pokiaľ sú podkladom pre napadnuté rozhodnutie zahraničné materiály, týkajúce sa novozélandského advokáta R. L. S., ktorý je poskytovateľom služieb nominovaných spoločníkov, resp. tzv. korporátnych služieb (angl. company service provider) alebo jeho spoločností CONE MARSHALL LIMITED, je to podľa druhostupňového správneho orgánu spôsobené prirodzenou skutočnosťou, že tieto subjekty sú zo zahraničia. Prvostupňový správny orgán zahraničnými materiálmi a podkladmi použitými pre napadnuté rozhodnutie preukazoval účastníkovi konania na skutočnosti, na základe ktorých považoval novozélandského advokáta R. L. S. za poskytovateľa služieb nominovaných (tzv. nastrčených) spoločníkov, a teda z akých dôvodov správny orgán požaduje na preukázanie pravdivosti a úplnosti údajov zapísaných v registri dokument alebo doklad, ktorý novozélandský advokát alebo jeho spoločnosť CONE MARSHALL LIMITED, použili v súlade s príslušnou legislatívou, týkajúcou sa boja proti praniu špinavých peňazí pri identifikácii svojho klienta (angl. „know your customer/client declaration/form“), ktorým poskytli služby nominovaného spoločníka, resp. tzv. korporátne služby týkajúce sa obchodných spoločností vo vlastníckej štruktúre spoločnosti VÁHOSTAV-SK, a. s. Účastník konania teda mohol na žiadosť správnemu orgánu predložiť advokátom R. L. S. či spoločnosťou CONE MARSHALL LIMITED, vystavený dokument, deklarujúci, ktoré fyzické osoby advokát R. L. S., resp. CONE MARSHALL LIMITED identifikovali ako konečných užívateľov výhod novozélandskej spoločnosti NAVAN LIMITED. Dokumentom, ktorým sa zmienený advokát R..L.. S. alebo jeho spoločnosť zaručujú za skutočnosť, že určité fyzické osoby sú konečným užívateľom výhod spoločnosti z vlastníckej štruktúry VÁHOSTAV-SK, a. s., by správny orgán mohol následne vyhodnotiť ako doklad alebo dokument preukazujúci pravdivosť alebo úplnosť údajov uvedených v registri. Účastník konania však v súvislosti so zmieneným advokátom, poskytovateľom služieb nominovaných spoločníkov a jeho spoločnosťou CONE MARSHALL LIMITED nepredložil správnemu orgánu žiaden relevantný doklad alebo dokument.

75. Predsedníčka ÚVO sa napokon v rozkladovom konaní stotožnila s výrokom a odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s výnimkou časti týkajúcej sa výšky uloženej pokuty, pretože pokutu považovala za neprimerane vysokú, s ohľadom na povahu legislatívy registra KUV a subjektu účastníka konania. Zmenou zákona o KUV od 01. novembra 2015 bola zavedená povinnosť pre dodávateľov pred podpisom zmluvy uzatváranej na základe verejného obstarávania mať v registri zapísaného konečného užívateľa výhod. Z Vestníka verejného obstarávania vyplýva, že účastník konania samostatne alebo ako člen skupiny dodávateľov získal od zavedenia legislatívnej úpravy zakázky z verejných obstarávaní v zmluvnej cene v súhrne približne 13 miliónov eur. Pri účtovaní výšky pokuty je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že účastník konania nepatrí od zavedenia povinnosti z hľadiska celkovej hodnoty uzavretých zmlúv vo verejných obstarávaniach medzi najvýznamnejších dodávateľov verejného sektora. Zmluvná cena zmlúv, uzatvorených účastníkom konania na základe verejných obstarávaní od vzniku registra konečných užívateľov výhod bola približne 13 miliónov eur, pokutu v maximálnej výške 100.000,- eur tak považoval za spáchanie deliktu za neprimerane vysokú v porovnaní s tým, ak by bola za rovnaký správny delikt ukladaná pokuta právnickej osobe, dodávateľovi so zmluvami uzatvorenými na základe verejných obstarávaní v hodnote desiatok alebo stoviek miliónov eur. Súhlasila s názorom, že administratívne sankcie musia plniť represívnu funkciu za spáchanie správneho deliktu, a to nielen voči samotnému protiprávne konajúcemu subjektu, ale zároveň plniť výchovnú funkciu a funkciu generálnej prevencie voči tretím osobám (rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR 5A 164/2002 -bod 24).

8. Zmena právnych predpisov v priebehu administratívneho konania. 76. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že po vydaní prvostupňového rozhodnutia č. 167909/2016, 15217-3000/2016 z 03.01.2017 prišlo k 1. februáru 2017 k zmene právnych predpisov zákonom č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora.

77. Kasačný súd považuje za potrebné v súvislosti s argumentáciou krajského súdu v napadnutom rozsudku poukázať na aktuálnu právnu úpravu mechanizmu zápisu, zmeny zápisu konečných užívateľov výhod a overenie údajov zapísaných do registra partnerov verejného sektora (ďalej len „register“ alebo „RPVS“), ktorý nahradil vtedajší register konečných užívateľov výhod, vedený Úradom pre verejné obstarávanie. Zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora (ďalej len „zákon o RPVS“) nadobudol účinnosť 01.februára 2017, okrem čl. II druhého bodu, čl. XIII tretieho bodu, čl. XVI druhého bodu, čl. XVIII druhého bodu, čl. XIX prvého bodu a čl. XX prvého bodu, ktoré nadobudli účinnosť 1. augusta 2017.

78. V bode XXII citovaného zákona prišlo k nasledujúcej zmene v § 11:

(1) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí majú povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora 33) a nie sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora 34) alebo ktorých subdodávatelia alebo subdodávatelia podľa osobitného predpisu, 33) ktorí majú povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora 33) a nie sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora. 34) (2) Zákaz podľa odseku 1 sa nevzťahuje na rámcovú dohodu, ktorú uzatvárajú s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom výlučne dvaja alebo viacerí uchádzači, ktorí sú fyzickými osobami a ktorá sa týka poskytovania služieb.".

79. V § 182 ods. 3 sa vypúšťajú písmená b), g) a h).

80. V§ 187a sú obsiahnuté prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2017:

(1) Vo verejných obstarávaniach, pri ktorých nebola do 31. januára 2017 uzavretá zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva, sa postupuje podľa predpisov účinných od 1. februára 2017. (2) V konaní začatom pred 1. februárom 2017, ktoré nebolo právoplatne skončené, sa postupuje podľa predpisov účinných do 31. januára 2017; na tento účel úrad využíva údaje z registra konečných užívateľov výhod vedeného podľa predpisov účinných do 31. januára 2017.

81.. Cieľom uvedených prechodných ustanovení bolo vysporiadať sa s existujúcim registrom konečných užívateľov výhod zriadeným zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa návrhu zákona sa subjekty zapísané v registri podľa zákona o verejnom obstarávaní budú považovať za subjekty zapísané do registra partnerov verejného sektora, a to odo dňa účinnosti zákona. Na tento účel ministerstvo spravodlivosti prebralo databázu registra konečných užívateľov výhod. Osoby zapísané pôvodne v registri konečných užívateľov výhod budú však povinné vykonať dodatočne, v lehote šiestich mesiacov proces overenia identifikácie konečného užívateľa výhod podľa novej právnej úpravy. Nesplnenie tejto povinnosti povedie k výmazu dotknutého subjektu z registra konečných užívateľov výhod. Prechodné ustanovenia podľa § 22 majú za cieľ zabezpečiť verifikáciu konečného užívateľa výhod aj v prípadoch zmluvných vzťahov, ktoré vznikli pred účinnosťou zákona a trvajú aj po jeho účinnosti. Na tento účel sa v odseku 1 ustanovuje povinnosť fyzických osôb a právnických osôb, ktoré spĺňajú podmienky pre zápis do registra, aby zabezpečili svoj zápis do registra do šiestich mesiacov od účinnosti zákona. Podmienkami pre zápis do registra treba rozumieť naplnenie definície partnera verejného sektora podľa § 2.

82. Zákonodarca v dôvodovej správa k bodu 20 výslovne navrhol vypustiť doterajšie správne deliktypodľa § 182 ods. 3 písm. b), g) a h), a to z dôvodu zamedzenia dvojitého potrestania, keďže sankcie za obdobné protiprávne konanie sa upravujú v § 13 návrhu zákona. Kasačný súd má tak z vyjadreného za nepochybné, že priamo nadväzujúca zákonná derogácia právnej úpravy registra konečných užívateľov výhod, upravená zákonom o RPVS vyžaduje nesporne ešte prísnejšie náležitosti a predpoklady, pre dosiahnutie zápisu fyzickej či právnickej osoby alebo záujmového združenia do registra partnerov verejného sektora, pričom takýto prísne verifikovaný zápis je obligatórnym predpokladom čerpania prostriedkov z verejných, štátnych prostriedkov či prostriedkov z Európskej únie. Taktiež považuje kasačný súd za nesporné, že taktiež „nová“ právna úprava sankcionuje konanie účastníka konania, spočívajúce v nesplnení povinností podľa § 12 ods. 7 zákona o RPVS hodnoverne preukázať, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri sú pravdivé a úplné, a to v zásade tak, že registrujúci orgán rozhodne o výmaze partnera verejného sektora z registra; ibaže miera závažnosti porušenia povinnosti bola nepatrná. Registrujúci orgán navyše po výmaze partnera z RPVS začne konanie o uložení pokuty v súlade s § 13 ods. 1 zákona o RPVS. Nemožno sa preto stotožniť s názormi v rozsudku krajského súdu, založenými na aplikácii zásady priaznivej retroaktivity, pretože neskoršia právna úprava RPVS je nepochybne prísnejšia a umožňuje partnera pri totožnom pochybení sankcionovať výmazom z registra.

9. 83. Kasačný súd v súvislosti s novinovými článkami a výpismi z verejne prístupných zdrojov považuje za potrebné vysloviť, že pre správne súdne konanie je relevantná len oficiálna (formálne potvrdená) informácia z obchodného registra Nového Zélandu. Ak je fyzickej či právnickej osobe uložená trestná sankcia, ktorá má vplyv na jej obchodné aktivity, v zmysle práva Nového Zélandu by sa to malo odzrkadliť vo výpise z OR. Mediálne informácie o "stíhaní" sú irelevantné. Len ak sa zapisujú podľa práva dožiadaného štátu do OR už v priebehu konania ako druh predbežného obmedzujúceho opatrenia majú relevanciu, je totiž dôsledne zachovávať zásadu prezumpcie neviny vo vzťahu k dotknutému subjektu. Informácie (akékoľvek nevyhnutné pre jeho činnosť) môže žiadať na to oprávnený subjekt diplomatickou cestou aj bez existencie konkrétnej zmluvy, na báze reciprocity (Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Canbere, alebo aj cestou Zastupiteľského úrad pre SR so sídlom vo Viedni). Nový Zéland je signatárom Haagskeho dohovoru, ktorá skutočnosť predstavuje pre takúto medzištátnu komunikáciu zjednodušenie a nie je potrebné vyššie overenie (stačí Apostila). Listinné dôkazy vzťahujúce sa k výroku iv. prvostupňového správneho rozhodnutia tak podľa názoru kasačného súdu, vzhľadom na nedostatok formy, vo vzťahu k závažnosti predložených tvrdení a ich procesnou silou, nedisponujú dostatočnou dôkaznou relevanciou, s ktorým nedostatkom sa bude potrebné vysporiadať a tento odstrániť a zabezpečiť oficiálne potvrdené informácie, vydané príslušným orgánmi verejnej správy Nového Zélandu.

84. S účinnosťou od 1. februára 2017 boli zo zákona č. 438/2015 Z.z. vypustené ustanovenia § 182 ods. 3 písm. b), g) a h).

85. Z obsahu výroku druhostupňového rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo vydané dňa 20. marca 2017 vyplýva, že žalobcovi ako účastníkovi konania bola zmeneným výrokom uložená sankcia podľa § 182 ods. 3 písm. h) zákona č. 343/2015 Z.z., ktorý bol ale s účinnosťou od 1. februára 2017 zrušený. Z toho potom vyplýva, že žalovaný v priebehu administratívneho konania stratil právomoc ukladať pokuty podľa § 182 ods. 3 písm. h) zákon č. 343/2015 Z.z., keďže zákon už uvedené ustanovenie neobsahoval.

86. Zo zákona č. 315/2016 Z.z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že konanie podľa zákona patrí do právomoci Okresného súdu Žilina (§3 ods. 1) a Úrad pre verejné obstarávanie kompetencie konať nemá. Rovnako ani v prechodných ustanovení zákona č. 315/2016 Z.z. nevyplýva, že by konania o udelení sankcií podľa zákona č. 343/2015 Z.z. v časti porušenia povinnosti v súvislosti s registrom partnerov verejného sektora mal dokončiť Okresný súd Žilina v konaní podľa zákona č. 315/2016 Z.z. 87. Za tohto právneho stavu, keď konanie, ktoré nebolo právoplatne skončené ku dňu 01.02.2017 sa dokončí podľa doterajších predpisov patrí aj naďalej do kompetencie žalovaného, ktorý pri rozhodovaní o uložení sankcie musí prihliadať na právny stav v čase rozhodovania o uložení sankcie a sankciu môžeuložiť len za predpokladu, že mu takéto oprávnenie umožňuje zákonná úprava, čo však už v čase vydania druhostupňového rozhodnutia žalovaný nemal, právomoc absentovala.

88. Z tohto dôvodu kasačný súd dospel k záveru, že žalovaný nerozhodol zákonne. Pretože zákon č. 315/2016 Z.z. účinný od 01.02.2017 už vo svojich ustanoveniach neumožňuje uloženie pokuty za nesplnenie niektorej z povinností podľa § 160 ods. 4 ZVO (fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej konečný užívateľ výhod je zapísaný v registri konečných užívateľov výhod je povinná na žiadosť predložiť úradu doklady a dokumenty preukazujúce pravdivosť a úplatnosť údajov a informácií uvedených v čestných vyhláseniach podľa odseku 2 a zapísaných v registri konečných užívateľov a výhod, a to v lehote určenej úradom, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní). V danom prípade je nesporné, že žalovaný nerozhodol zákonne a preto krajský súd rozhodol vecne správne, keď rozhodol, že je potrebné podľa § 194 v spojení s § 191 ods. 1 písm. a) SSP rozhodnutie žalovaného zrušiť.

89. S poukazom na uvedené, kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol podľa § 461 SSP, pretože považoval kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a to vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci, žalovaným. Kasačný súd nad rámec uvedenéhotiež považuje dôkazy, predložené ÚVO, ktorými preukazuje porušenie povinností podľa vtedajšieho § 160 ods. 4 ZVO, bližšie konkretizované vo výroku IV. prvostupňového rozhodnutia za nepostačujúce na účely vyslovenia tak závažných záverov, ako tomu bolo v dotknutej časti prvostupňového správneho rozhodnutia.

90. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že ÚVO nepostupoval v preskúmavanej veci v súlade s uvádzanými zásadami dokazovania a zabezpečovania dôkazov v administratívnom konaní ani princípmi dobrej verejnej správy. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý mu predchádzal. Pokiaľ súd v rámci súdneho prieskumu zistí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nezákonného postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je to dôvod na jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému. Konanie pred Úradom na verejné obstarávanie nebolo súladné so zákonom a z tohto dôvodu s poukazom na vyššie uvedené kasačnú sťažnosť zamietol. 11. 91. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý v kasačnom konaní mal úspech, priznal plnú náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP). Žalovanému kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, lebo v kasačnom konaní bol neúspešný. O náhrade trov kasačného konania rozhodne kasačný súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.