4Asan/16/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD. v právnej veci žalobcu: A. A., J. Č.. XXX, právne zastúpený: Mgr. Michal Krákorník, advokát, Plavisko č. 7, Ružomberok, proti žalovanému: Veliteľ pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky, M. Rázusa 7, Trenčín, zastúpený Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: VePS-1212-2-17/2016-PravS zo dňa 28. novembra 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 29Sa/16/2018-131 zo dňa 9. apríla 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 29Sa/16/2018-131 zo dňa 9. apríla 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. 1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného - Veliteľa pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky č.: VePS-1212-2- 17/2016-PravS zo dňa 28.11.2016 a rozhodnutie Veliteľa Základne mobilných a informačných prostriedkov Vojenského útvaru 1115 Ružomberok č. ZaMKIS-77-1/2016 zo dňa 25.10.2016 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že vec prejednal bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 107 ods. 1 písm. a) SSP a contrario. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania pričom vzhľadom na existenciu dôvodu pre zrušenie rozhodnutí správnych orgánov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP súd nevzhliadol ani existenciu dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. c), d) SSP pre nariadenie pojednávania.

3. Krajský súd sa vysporiadal sa s námietkou žalovaného, v zmysle ktorej pôvodne označený žalovaný Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nebol pasívne vecne legitimovaným subjektom v danom konaní a táto skutočnosť mala mať za následok zastavenie konania podľa ust. § 99 písm. b) SSP. Pokiaľ krajský súd v nadväznosti na podanie žalobcu konal na strane žalovaného ďalej s iným subjektom, a to Veliteľom pozemných síl Ozbrojených síl SR, mal žalobu odmietnuť ako podanú oneskorene, pretože hmotnoprávne účinky začatia konania voči novému účastníkovi - Veliteľovi pozemných síl Ozbrojených síl SR nastali až dňom, kedy bol súdu návrh žalobcu na pristúpenie účastníka do konania doručený. K uvedenej námietke krajský súd uviedol, že podanie žalobcu, doručené súdu dňa 24.09.2018, posúdil ako opravu označenia žalovaného, nakoľko „nové“ označenie žalovaného korešpondovalo so skutkovým stavom obsiahnutým v žalobe zo dňa 20.01.2017 a korešpondovalo aj s označením rozhodnutia správneho orgánu v petite žaloby, ktoré tvorilo aj prílohu žaloby. Krajský súd bez ďalšieho po oprave označenia žalovaného pokračoval v súdnom konaní na strane žalovaného s Veliteľom pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky Trenčín.

4. Krajský súd sa nestotožnil so záverom žalovaného, že postupom súdu nedošlo k oprave označenia žalovaného, ale k zámene subjektu na strane žalovaného, nakoľko bol označený ako žalovaný úplne nový subjekt. Krajský súd taktiež uviedol, že všetky písomnosti (vyjadrenie k žalobe pôvodne označeným žalovaným - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky z 11.06.2018, vyjadrenie k žalobe Veliteľa pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky Trenčín zo dňa 18.10.2018 a duplika Veliteľa pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky Trenčín zo dňa 24.01.2019) boli krajskému súdu doručované pod hlavičkou Ministerstva obrany Slovenskej republiky, zamestnancom O.. C. Š..

5. Krajský súd, po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov konštatoval ich nepreskúmateľnosť pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle § 47 správneho poriadku v nadväznosti na ust. § 51 zákona č. 372/1990 Zb., poukazujúc na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp.zn. 2Ado/58/2003. Podľa názoru krajského súdu v prvostupňovom rozhodnutí absentuje vymedzenie skutkového stavu relevantného z hľadiska aplikácie ust. § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. v nadväznosti na ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z., a správna úvaha, akú správny orgán použil pri hodnotení jednotlivých vykonaných dôkazov a pri aplikácii relevantných zákonných ustanovení na zistený skutkový stav, a to najmä v nadväznosti na obranu žalovaného vznesenú dňa 01.07.2016 do záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. Krajský súd dospel tiež k záveru, že prvostupňové rozhodnutie trpí nepreskúmateľnosťou aj pre nezrozumiteľnosť. Taktiež poukázal na záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 01.07.2016 svedkom X.. Z. D., pričom výpoveď tohto svedka správny orgán prvého stupňa opomenul akokoľvek vyhodnotiť, čím porušil citované ust. § 32 ods. 1, § 46 správneho poriadku v nadväznosti na ust. § 3 ods. 1 správneho poriadku. Podľa názoru krajského súdu rozhodnutie správneho orgánu malo reagovať nielen na skutočnosti svedčiace v neprospech obvineného z priestupku, ale malo vyhodnotiť aj skutočnosti, ktoré podporovali výpoveď obvineného, najmä výpoveď svedka Z. D..

6. Za nepreskúmateľné považoval krajský súd i rozhodnutie žalovaného, ktorý nedostatky rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa neodstránil, nakoľko v časti odôvodnenia, konštatujúcej, že sa žalobca plne nevenoval vedeniu vozidla, absentuje v nadväznosti na formulované odvolacie námietky, odkaz na konkrétne skutkové zistenia, z ktorých by bolo možné nad všetku rozumovú pochybnosť dospieť k záveru o porušení povinností zakotvených v ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. žalobcom. Krajský súd uviedol, že povinnosťou žalovaného bolo predovšetkým vysporiadať sa s obhajobou žalobcu (ako osoby obvinenej z priestupku). Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia popri citácii zákonných ustanovení, obsahu odvolania a časti výpovede obvineného z prípravného konania uviedol, že odvolateľ sa nevenoval dostatočne riadeniu motorového vozidla a nesprávne vyhodnotil situáciu aj s ohľadom na skutočnosť, že riadil vojenské motorové vozidlo značnej hmotnosti, stav krajnice a hlavne skutočnosť, že prepravoval vo vozidle viacero osôb, ktoré svojim konaním ohrozil. Takýto záver žalovaného je podľa názoru krajského súdu nepreskúmateľný a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Rozhodnutie žalovaného odkazuje na „fotodokumentáciu“ a „náčrtok z miesta“, pričom neuviedol, ktoré skutkovo a právne významné okolnosti z označených dôkazov vzal za preukázané a aký majú vplyv z hľadiskaaplikácie ust. § 22 ods. 1 písm. g) v nadväznosti na ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. Z uvedených dôvodov krajský súd zrušil rozhodnutia orgánov verejnej správy oboch stupňov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

2. 7. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný („kasačný sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby konanie zastavil.

8. Žalovaný uviedol, že dňa 18.06.2018 bola do elektronickej schránky v žalobe označeného žalovaného (Ministerstva obrany SR) doručená výzva krajského súdu z 20.01.2017 na vyjadrenie sa k priloženej žalobe a predloženie spisu týkajúceho sa veci a spis prvostupňového správneho orgánu, spolu s ponaučením o možnosti požiadať, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaný uviedol, že už vo svojom prvom podaní č. SELP-274-6/2018 zo 16.07.2018 označenom ako Žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie a predloženie administratívnych spisov v poslednom odseku vzhľadom na závažnosť predmetnej právnej veci žiadal, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie. Podľa názoru žalovaného uvedeným konaním (resp. nekonaním) správneho súdu, ktoré spočívalo v prejednaní predmetnej právnej veci bez nariadenia pojednávania, krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania (žalovanému), aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím došlo k naplneniu dôvodu na podanie kasačnej sťažnosti uvedenému v § 440 ods. 1 písm. f) SSP

9. V súvislosti s postupom krajského súdu, keď krajský súd posúdil podanie žalobcu, doručené súdu 24.09.2018 (okrem iného) aj ako opravu označenia žalovaného a bez ďalšieho, po oprave označenia žalovaného, pokračoval v súdnom konaní na strane žalovaného s Veliteľom pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky Trenčín, žalovaný poukázal na svoju argumentáciu obsiahnutú v bode II. vyjadrenia k žalobe z 02.08.2018, v ktorom vzniesol námietku procesnej podmienky konania spočívajúcu v nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v žalobe označeného žalovaného. Podľa názoru žalovaného nedostatok procesnej podmienky konania v tomto prípade spočíval v nespôsobilosti žalobcom označeného žalovaného - Ministerstva obrany SR byť účastníkom konania na strane žalovaného, pričom tento nedostatok nebolo možné zákonným spôsobom odstrániť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný žiadal správne súdne konanie v zmysle § 99 písm. b) SSP zastaviť.

10. Žalovaný uviedol, že žalobca vo vyjadrení z 24.09.2019 výslovne navrhol, aby do konania pristúpil ďalší žalovaný, preto tomuto úkonu nemôže byť prikladaný iný zmysel. Žalobca nežiadal o opravu označenia žalovaného. Žalovaný mal za to, že pochybenia žalobcu, prípadne jeho právneho zástupcu by nemali byť odstraňované na úkor žalovaného. Podľa názoru žalovaného úkonom súdu došlo k zámene subjektu na strane žalovaného, čo zákon a súdna prax nepripúšťa.

11. Žalovaný zastával názor, že zákonné podmienky na kvalifikáciu konania žalobcu ako konania v krajnej núdzi jednoznačne splnené neboli, nakoľko v krajnej núdzi sa odvracia nebezpečenstve priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil (princíp proporcionality) a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odvrátiť inak (princíp subsidiarity). Žalovaný považoval rozhodnutie o priestupku, ako aj rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu o priestupku za plne v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Uviedol, že Veliteľ pozemných síl Ozbrojených síl SR. ako aj prvostupňový správny orgán v predmetnej právnej veci postupovali v intenciách príslušných zákonných noriem, vo veci zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili aj správne právne závery, napadnuté rozhodnutia zrozumiteľne a náležíte odôvodnili, preto nebol dôvod na ich zrušenie. 3. 12. Žalobca, vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného navrhol, aby bola buď zamietnutá podľa § 461 SSP ako nedôvodná, alebo ak kasačný súd zistí, že nebola podaná oprávnenou osobou, aby bola odmietnutá podľa § 459 písm. b) SSP. Žalobca mal za to, že rozsudok krajského súdu náležitým apresvedčivým spôsobom vyvracia všetky sťažnostné dôvody žalovaného, pričom do procesných práv žalovaného nebolo zasiahnuté v takej miere, aby došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný mal dostatok priestoru na opakované sa vyjadrenie v predmetnej veci, pričom ani prípadné pojednávanie by na jeho skutkových a právnych konštrukciách nič nezmenilo.

13. Žalobca rovnako nevzhliadol dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože konajúci súd vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného, správne z petitu žaloby vyvodil, že žalobca náležitým spôsobom napadnuté rozhodnutie špecifikoval, pričom poukazoval na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 4Sžo/19/2011 zo dňa 13.júla 2011.

14. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

4. 15. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd v zmysle § 438 ods. 2 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

16. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutí orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

19. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

20. Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

21. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal zo skutkového stavu, ktorý v odôvodnení napadnutého rozsudku popísal krajský súd. Pre účastníkov konania sú zistenia, fakty a skutočnosti skutkového stavu zrejmé, a preto kasačný súd uvedie len vybraté časti.

23. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie Veliteľa pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky č.: VePS-1212-2-17/2016-PravS zo dňa 28.11.2016, ktorým v zmysle § 145 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 281/2015 Z.cz.“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Veliteľa Základne mobilných a informačných prostriedkov Vojenského útvaru 1115 Ružomberok Č.: ZaMKIS-77-1/2016 zo dňa 25.10.2016, ktorým obvineného S.. A. A., funkcia: vodič- strojník VŠRV1/Odd.RS/1. Centrum/ZaMKIS/PS/OS SR uznal vinným, pretože dňa 01.07.2016 v čase 06:30 hod. viedol vozidlo Tatrapan ev. č. 62-44433 v smere Lešť Slávia-Senohrad-Ružomberok. Na ceste II tr. 526 v úseku 500 m za Vidovým Vrchom v smere na Senohrad, v pravotočivej zákrute pri vyhýbaní sa protiidúcemu osobnému vozidlu bielej farby, nezistenej značky a typu prešiel s vozidlom mimo cesty na pravú stranu, kde narazil do stromu a následne vozidlo zastavil. Uvedeným konaním S.. A. A. porušil ustanovenie § 4 ods. 1, písm. c), zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 8/2009 Z.z.), čím naplnil skutkovú podstatu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. a za to mu uložil podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. pokutu vo výške 150,- €.

24. Správnou žalobou vo veci správneho trestania sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia Veliteľa pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky č.: VePS-1212-2- 17/2016-PravS zo dňa 28.11.2016 v spojení s rozhodnutím Veliteľa Základne mobilných a informačných prostriedkov Vojenského útvaru 1115 Ružomberok Č.: ZaMKIS-77-1/2016 zo dňa 25.10.2016. Z obsahu žaloby zároveň vyplýva, že žalobca v záhlaví správnej správnej žaloby označil za žalovaného Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

25. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalovaného je rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 29Sa/16/2018-131 zo dňa 09.04.2019, preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalovaného sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

26. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa primárne zaoberal námietkou, týkajúcou sa pasívnej legitimácie žalovaného vzhľadom na nesprávne označenie žalovaného v žalobe a procesného postupu krajského súdu v konaní.

27. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že pasívne legitimovaným subjektom (žalovaným) v správnom súdnictve je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 180 ods. 1 SSP. Žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu, ale priamo zákonom. Uvedené znamená, že správny súd nie je viazaný označením žalovaného v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, v závislosti od predmetu prieskumu označeného žalobcom. Pokiaľ žalobca v žalobe nesprávne označí žalovaného, správny súd sám určí žalovaného a s takto určeným žalovaným aj koná. Preto nesprávne, respektíve neúplné označenie žalovaného nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie, samozrejme, za predpokladu, že žaloba obsahuje všetky zákonnom predpísané náležitosti.

28. Orgánom, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie o odvolaní žalobcu č.: VePS-1212-2-17/2016-PravS zo dňa 28.11.2016 a zrušenia ktorého sa žalobca v petite žaloby domáhal je Veliteľ pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky, pričom v záhlaví žaloby žalobca uviedol Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

29. K pasívnej legitimácii žalovaného v danej veci kasačný súd uvádza, že v zmysle § 2 ods. 6 zákona č. 321/2002 Z.z. o ozbrojených silách štát v konaní pred súdmi vo veciach ozbrojených síl zastupuje Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“). Krajský súd doručil v záhlaví žaloby označenému žalovanému - Ministerstvu obrany Slovenskej republiky výzvu na vyjadreniesa k žalobe, predloženie administratívnych spisov a výzvu na vyjadrenie sa k nariadeniu pojednávania. Ministerstvo obrany podaním zo dňa 16.07.2018 požiadalo krajský súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie k žalobe a zároveň oznámilo, že nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Ministerstvo obrany SR následne doručilo krajskému súdu vyjadrenie k žalobe, obsahujúce námietku nedostatku pasívnej legitimácie. V súvislosti s návrhom žalobcu, aby do konania pristúpil ako žalovaný Veliteľ pozemných síl Ozbrojených síl SR krajský súd ďalej konal s takto označeným žalovaným, konštatujúc, že žalovaný Veliteľ pozemných síl Ozbrojených síl SR bol správne uvedený v texte samotnej žaloby ako subjekt, ktorý rozhodoval o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu o uložení sankčného opatrenia za priestupok a rovnako v petite žaloby, pri označení rozhodnutia žalovaného, ktorého zrušenia sa žalobca domáhal.

30. Kasačný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že „v konaní o preskúmanie zákonnosti orgánov verejnej správy je pasívna legitimácia daná preskúmavaným rozhodnutím orgánu verejnej správy, podľa ktorého sa overuje identita označeného žalovaného. Overenie identity žalovaného uskutočňuje správny súd ex offo v rámci skúmania procesných podmienok. Na nepresnosti v označení žalovaného žalobcu upozorní a vyzve ho na odstránenie vady; v nesporných prípadoch môže vadu i sám odstrániť“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Asan/35/2019 zo dňa 10. decembra 2019). Nakoľko v zmysle § 97 SSP správny súd prihliada na procesné podmienky kedykoľvek počas konania, nepovažoval kasačný súd postup krajského súdu, spočívajúci v odstránení vady v označení žalovaného v priebehu správneho súdneho konania za postup v rozpore so zákonom.

31. Podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

32. Podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania.

33. Nariadenie pojednávania pri rozhodovaní vo veci samej je vyjadrením zásady ústnosti a bezprostrednosti konania, vychádzajúcej z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pojednávanie sa má nariadiť v prípade, ak sa má rozhodnúť vo veci samej, t.j. o žalobe, ktorou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy. Účastníci konania môžu požiadať o nariadenie pojednávania a ak aspoň jeden účastník na nariadení pojednávania trvá správny súd je povinný tejto žiadosti vyhovieť.

34. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalovaný, pôvodne žalobcom označený ako Ministerstvo obrany Slovenskej republiky v podaní č. SELP-274-6/2018 zo dňa 16.07.2018 označenom ako Žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie a predloženie administratívnych uviedol, že vzhľadom na závažnosť predmetnej právnej veci nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a žiada, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie. V ďalšom konaní krajský súd ustálil účastníka konania na strane žalovaného (Veliteľ pozemných síl Ozbrojených síl SR), ktorý je v konaní zo zákona zastúpený Ministerstvom obrany SR, na predmetnú žiadosť ministerstva obrany však neprihliadal.

35. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

36. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd vyhodnotil dôvod kasačnej sťažnosti žalovaného, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces za dôvodný, postupom podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

37. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu prejednať vec v medziach podanej žaloby, s nariadením pojednávania v zmysle žiadosti zástupcu žalovaného zo dňa 11.06.2018, dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami účastníkov, vrátane námietok uplatnených v kasačnej sťažnosti, znova rozhodnúť o žalobe a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť v zmysle § 39 ods. 2 SSP.

38. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

39. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušuje napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vracia na ďalšie konanie, v súlade s § 467 ods. 3 SSP o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.