ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a zo sudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: A., zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Cimrák, s.r.o. so sídlom Štefánikova trieda 7, Nitra, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-KDI-56/2016-SK zo dňa 12.08.2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/105/2016-45 zo dňa 15.05.2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/105/2016-45 zo dňa 15. mája 2017 z a m i e t a.
Kasačnému sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1.
1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-NR-KDI-56/2016-SK zo dňa 12.08.2016, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre č. ORPZ-NR-ODI2-1026/2016-Pr zo dňa 07.06.2014 potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/, podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) a to na skutkovom základe, že dňa 12.05.2015 približne o 08:05 hod. viedol motocykel, továrenskej značky Honda shadow Z. po ceste I./65 v km 2,8 v smere na obec Nitra, kde nedodržal za vozidlom zn. Peugeot 107, Z. vodičky Q. idúcej pred ním takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, následkom čoho narazil do ľavej zadnej časti pred ním jazdiaceho spomaľujúceho, zastavujúceho vozidla. Po náraze bol motocykel Z. vodiča O. vysmerovaný vľavo do protismernej časti vozovky, kde narazil do proti idúceho vozidla zn. Volkswagen Passat, EVČ: Z. vodičaQ.. Pri dopravnej nehode došlo k ťažkému zraneniu vodiča O.. Pri dopravnej nehode použitie alkoholických nápojov účastníkov pri dopravnej nehode dychovou skúškou zistené nebolo. Počas objasňovania bol k veci dopravnej nehody pribratý znalec odboru doprava cestná, ktorý sa okrem iného z technického hľadiska vyjadril k príčine vzniku dopravnej nehody. Objasňovaním bolo zistené, že predmetnú dopravnú nehodu zavinil vodič O., ktorý svojím konaním porušil ustanovenie § 17 ods. 1 (s poukazom na ust. § 137 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov - ďalej len „zákon o cestnej premávke“), za čo mu bola uložená pokuta podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch vo výške 300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo po dobu šesť mesiacov, pričom lehota začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Obvinenému sa do času zákazu činnosti zarátava doba zadržania vodičského preukazu od 12.05.2015 do 24.07.2015. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
1.2 Z pripojeného administratívneho spisu a z obsahu listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiály bolo preukázané, že žalobca ako vodič motocykla idúci za motorovým vozidlom nedodržal dostatočnú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy, alebo zastaví. Taktiež pri predbiehaní motorového vozidla idúcim pred ním zn. Peugeot nedodržal potrebnú vzdialenosť pri predbiehaní, čo bolo preukázané aj výpoveďou svedka Q., vodiča motorového vozidla zn. VW Passat s ev. č. Z., ktorý viedol motorové vozidlo smerom na Zlaté Moravce a ktorý videl ako žalobca narazil do ľavej časti motorového vozidla, pričom bol vymrštený cez motorku, ktorú preletel, trel sa po ceste a motorka bola vysmerovaná do jeho jazdného pruhu, pričom reagoval na danú situáciu vyhnutím sa. Motorka mu však narazila do prednej ľavej časti vozidla. Podľa jeho názoru vozidlo idúce pred motorkárom zn. Peugeot nešlo rýchlo, jazdilo vo svojom jazdnom pruhu a vodička neurobila žiadny manéver do strán a taktiež vozidlo neznížilo náhle svoju rýchlosť.
1.3 Vzhľadom na rozporné tvrdenia žalobcu a svedkov dopravnej nehody Q. a Q. správny orgán zabezpečil odborné vyjadrenie znalca z odboru cestná doprava D.. F. E., ktorý pri svojom vyjadrení vychádzal z podkladov, ktoré zabezpečil správny orgán a vykonal aj ohliadku na mieste samom, i keď po uplynutí troch mesiacov od uplynutia nehody. Znalec na základe vykonanej analýzy nehodového deja vo svojom odbornom vyjadrení dospel k záveru, že technickou príčinou dopravnej nehody pri posudzovaní troch možných spôsobov jazdy účastníka konania do miesta zrážky bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla, čím tak vyvolal kolíznu situáciu, a tým znemožnil zabrániť zrážke.
1.4 Pod názoru súdu je irelevantné poukazovanie žalobcu na výpoveď svedkyne vodičky Peugeotu, akým spôsobom vypovedala pred správnym orgánom, pretože a on ako vodič motocykla idúcim za vozidlom bol povinný dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak by vodič vozidla jazdiaceho pred ním znížil rýchlosť jazdy, alebo zastavil. Následky nehody, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaní, svedčia o tej skutočnosti, že žalobca závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej dopravy, následkom čoho vznikla dopravná nehoda.
1.5 Námietku žalobcu, že nebol prizvaný znalcom k vyhotoveniu odborného vyjadrenia, alebo k ohliadke na mieste samom, súd považuje za irelevantnú, pretože znalec pri vyhotovovaní tohto odborného vyjadrenia vychádzal z podkladov, ktoré sa nachádzali v administratívnom spise žalovaného a s týmito bol žalobca oboznámený a podaným odborným vyjadrením žalobca nebol poškodený na svojich právach.
1.6 S poukazom na vyššie uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu správny súd nemal pochybnosti o tom, že dopravný priestupok kladený žalobcovi za vinu sa stal tak ako to vyplýva z rozhodnutia I. stupňového správneho orgánu a že žalobca sa tohto priestupku dopustil.
1.7 Žalovaný vo veci rozhodoval dňa 12.08.2016 na základe odvolania žalobcu, pričom rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu zo dňa 07.06.2014 potvrdil, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa logicky a vecne správne vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu v podanom odvolané. V konanísprávneho orgánu súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu ako účastníka správneho konania. Správne orgány sa dostatočným spôsobom venovali predmetnej veci, zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver, pričom ich rozhodnutia sú vecne správne a zákonu zodpovedajúce.
1.8 Preskúmavaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.
1.9 O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože v konaní nemal úspech.
2.
2.1 Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „kasačný sťažovateľ“ alebo „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť v ktorej navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, eventuálne, aby zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.08.2016 č. KRPZ-NR-KDI-56/2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania a trov kasačného konania.
2.2 Sťažovateľ uviedol, že vo svojom rozhodovaní sa správny orgán ako aj krajský súd opierali hlavne o odborné vyjadrenie znalca D.. F. E., ktorý ustálil zavinenie dopravnej nehody žalobcom a to aj napriek tomu, že už v správnom konaní ako aj v konaní pred krajským súdom namietal, že znalec si zadovážil podklady na vypracovanie odborného vyjadrenia nezákonným spôsobom. Znalec na mieste dopravnej nehody vykonal vlastné šetrenie, čo sám priznal pri svojom výsluchu dňa 07.06.2016, kde uviedol, že fotografovanie miesta dopravnej nehody vykonal on osobne s odstupom času a to dňa 13.08.2015. Prítomná bola hliadka polície, ktorá riadila dopravu a pán, ktorého si zabezpečil s vysokozdvižnou plošinou. Teda nebol tam prítomný žiaden z účastníkov dopravnej nehody ani policajný orgán poverený riešením veci. Sťažovateľ poukázal, že nikto nebol o vykonaní fotografovania žiadnym spôsobom upovedomený. Je názoru, že v danej veci ide o tzv. správne trestanie a v prípade, že všeobecný predpis (zákon č. 71/1967 Zb.) alebo špeciálny predpis (zákon č. 382/2004 Z. z.) neobsahujú potrebnú právnu úpravu, podľa ustálenej súdnej praxe sa použije úprava trestného práva.
2.3 Sťažovateľ poukázal na ust. § 141 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len Trestný poriadok ) a znalec sám nemôže vykonávať dôkazy, ale môže požiadať orgán činný v trestnom konaní o ich vykonanie. V žiadnom prípade nemôže tieto dôkazy vykonávať sám, ako to bolo v konkrétnom tomto prípade. Ďalej uviedol, že o fotografovaní miesta nehody znalcom nebola ani zmienka v správnom spise, táto skutočnosť vyplynula len zo znenia znaleckého posudku. Týmto svojim svojvoľným a protizákonným postupom pri zadovažovaní dôkazov bolo porušené právo žalobcu na obhajobu a kontradiktórnosť konania.
2.4 Sťažovateľ poukázal na § 119 ods. 2 Trestného poriadku, ďalej na ust. § 34 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb., podľa ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Zdôrazňuje zákonnosť dôkazu, čo v prípade jeho nezákonnosti znamená, že nie je použiteľný na zistenie a objasnenie veci. Dôkazy získané na základe nezákonne získaného dôkazu trpia vadou nezákonnosti, preto v tomto prípade aj celé odborné vyjadrenie, ktoré vychádza z nezákonne získaného dôkazu je nezákonné a v konaní nepoužiteľné. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26S/10/2013 a Ústavného súdu SR IV. ÚS 519/2012. Ďalej uviedol, že krajský súd ako aj správne orgány sa pri svojom rozhodovaní opierali o závery odborného vyjadrenia, lebo svedecké výpovede svedkov neboli dostatočné a čiastočne si odporovali. Svedok Z. pri podaní vysvetlenia uviedol, že videl ako narazil motocyklista do vozidla pred ním, ale nevidel pritom žiadneho psa, o ktorom vypovedala svedkyňa O. Q. ako o dôvode jej brzdenia. Nie je ani jasné, z akej diaľky sledoval celý nehodový dej, lebo k tejto skutočnosti nevypovedal a závery odborného vyjadrenia sú z týchto dôvodov nepoužiteľné. Preto výpoveď tohto svedka ako „kvázi“nezaujatého svedka nehody, nie je bez ďalšieho dostatočná na rozhodnutie, že vinníkom nehody je sťažovateľ. Je názoru, že vo veci nebol jednoznačne ustálený vznik a priebeh dopravnej nehody. Ak sú pochybnosti o príčinách dopravnej nehody, je táto skutočnosť dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a postihu za priestupok proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. e/ zákona o priestupkoch z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci (rozsudok NS SR č. 3Sžo/133/2010 zo dňa 08.02.2011).
3.
3.1 Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
4.
4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle ust. § 440 SSP, ksasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2, 3 SSP).
4.2 Najvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisového materiálu krajského súdu ako aj z administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca dňa 12.05.2015 približne o 08:05 hod. viedol motocykel, továrenskej značky Honda Shadow Z. po ceste I./65 v kilometri 2,8 v smere na obec Nitra, kde nedodržal za vozidlom zn. Peugeot 107, Z. vodičky Q. idúcej pred ním takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, následkom čoho narazil do ľavej zadnej časti pred ním jazdiaceho spomaľujúceho, zastavujúceho vozidla. Po náraze bol motocykel Z. vodiča O. vysmerovaný vľavo do protismernej časti vozovky, kde narazil do protiidúceho vozidla značky Volswagen Passat, evidenčné číslo Z. vodiča Q.. Pri dopravnej nehode došlo k ťažkému zraneniu vodiča O.. Pri dopravnej nehode požitie alkoholických nápojov účastníkov pri dopravnej nehode dychovou skúškou zistené nebolo. Počas objasňovania bol k veci dopravnej nehody pribratý znalec odboru doprava cestná, ktorý sa okrem iného z technického hľadiska vyjadril k príčine vzniku dopravnej nehody. Objasňovaním bolo zistené, že predmetnú dopravnú nehodu zavinil vodič O., ktorý svojim konaním porušil ustanovenie § 17 ods. 1 zákona o cestnej premávke (s poukazom na ust. § 137 ods. 2 písm. a) a ide o porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom), za čo mu bola uložená pokuta podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch vo výške 300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo po dobu šesť mesiacov, pričom lehota začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Obvinenému s a do času zákazu činnosti zarátava doba zadržania vodičského preukazu od 12.05.2015 do 04.07.2015. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa zo dňa 07.06.2016 a toto rozhodnutie potvrdil, nakoľko správne orgány boli toho názoru, že bol dostatočne zistený skutkový stav a na základe voľného hodnotenia dôkazov po starostlivom uvážení všetkých dôkazov dospel k vydaniu meritórneho rozhodnutia.
4.3 V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie zamerané aj na vykonanie a vyhodnotenie analýzy nehodového deja po technickej stránke veci. Znalec D.. F. E., odbor cestná doprava, vypracoval odborné vyjadrenie - znalecký úkon č. 14/2015, pričom z úvodu znaleckého úkonu je zrejmé z akých podkladov vychádzal.
4.4 Znalec na základe analýzy nehodového deja vo svojich záveroch v odbornom vyjadrení dospel k záveru, že technickou príčinou dopravnej nehody, pri posudzovaní troch možných spôsobov jazdy účastníka konania do miesta zrážky bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla, čím tak vyvolal kolíznu situáciu, a tým znemožnil si zabrániť zrážke. Spôsob náhlej, resp. nenáhlej zmeny rýchlosti jazdy vodičky vozidla zn. Peugeot, s ohľadom na uvádzanú polohu psa a možnosť jeho pohybu na vozovke nie je možno vo vzťahu techniky jazdy vodičky považovať za nesprávny. Znalec v odbornom vyjadrení sa vyjadril aj k možnosti zabránenia dopravnej nehody, pričom na základe výsledkov analýz a výpočtovkonštatoval, že ak by účastník konania dodržiaval pozdĺžny bočný odstup, zrážke s vozidlom by zabránil. Pri predbiehaní vozidla Peugeot však musel účastník konania zrušiť bezpečný pozdĺžny odstup od vozidla, inak by predbiehanie nemohol vykonať. Účastník konania zrážke mohol zabrániť, ak by si vo vzťahu k okamžitej rýchlosti jazdy motocykla počas predbiehania dodržiaval odstup od predchádzaného vozidla Peugeot - bočný odstup 1,4/1,53 metra a viac.
4.5 Z poškodených častí ľavej zadnej časti vozidla Peugeot podľa fotodokumentácie je možné lokalizovať plošné poškodenia vo forme rôznych trecích stôp na ľavom boku vozidla bez výraznejšej hĺbkovej deformácie. Jediné deštrukčné poškodenie je na roztrhnutej ľavej zadnej pneumatike v prerazenom ľavom okraji zadného nárazníka, rozbitom ľavom združenom svetle a odlomenom ľavom spätnom zrkadle. Z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že k prvému kontaktu medzi účastníkom konania a vozidlom zn. Peugeot došlo v okamihu, kedy predne koleso motocykla dosiahol úroveň zadného nárazníka vozidla Peugeot, pričom posledné pozorovateľné trecie stopy je možné pozorovať na ľavých predných dverách vozidla Peugeot, ktoré vznikli ako následok po kontakte padajúcim motocyklom zn. HONDA.
4.6 Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecný záväzný predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku. Podľa § 22 ods. 1 písm. c/, písm. e/, písm. g/ a i/ možno uložiť pokutu od 150,- € do 800,- € a zákaz činnosti do troch rokov.
4.7 Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.
4.8 Podľa § 17 ods. 1 zákona o cestnej premávke, vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví.
5.
5.1 Podľa § 461 SSP, kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.
5.2 Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.
5.3 Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená v § 3 ods. 5 správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Dokazovanie predstavuje aj verifikačný proces, pri ktorom správny orgán zvažuje, ktorý dôkaz je využiteľný a z hľadiska dokazovania významný a ktorý dôkaz je pre rozhodnutie vo veci samej bezvýznamný. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti správny orgán posudzuje, či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo či z tohto hľadiska je možné vyčítať určité chyby, t.j. či ide o dôkazy zabezpečené v súlade so zákonom alebo ide o dôkazy nezákonné. K dôkazom,ktoré boli získané alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemožno prihliadnuť. Správny orgán považuje vykonaný dôkaz za pravdivý, pokiaľ nebol preukázaný opak. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti dochádza správny orgán k záveru, ktoré skutočnosti, na základe ktorých dôkazov pre rozhodnutie významných a zákonných, je možné považovať za pravdivé a ktoré pravdivé nie sú. Správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle ustálenej judikatúry správneho súdnictva jednoznačne zastávaný právny názor, že prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok (rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžoks/126/2006).
5.4 Najvyšší súd mal za preukázané, že v záujme čo najpresnejšieho zistenia skutočného stavu veci bolo v uvedenej veci vykonané aj dokazovanie zamerané na vykonanie a vyhodnotenie analýzy nehodového deja po technickej stránke. K tejto dopravnej nehode znalec D.. F. E. pre odbor doprava cestná, vypracoval odborné vyjadrenie - znalecký úkon č. 14/2015, pričom z úvodu znaleckého úkonu bolo zrejmé za kých podkladov vychádza pri vypracovávaní predmetného znaleckého úkonu. Znalec sa v odbornom vyjadrení vyjadroval len k príčinám vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska, zavinenie z právneho hľadiska posudzoval správny orgán, pričom znalec na základne vykonanej analýzy nehodového deja vo svojich záveroch v odbornom vyjadrení dospel okrem iného k záveru, že technickou príčinou dopravnej nehody pri posudzovaní troch možných spôsobov jazdy žalobcu do miesta zrážky bola nesprávna technika jazdy vodiča motocykla, čím tak vyvolal kolíznu situáciou a tým znemožnil si zabrániť zrážke. Spôsobom náhlej, resp. nenáhlej zmeny rýchlosti jazdy vodičky vozidla zn. Peugeot s ohľadom na uvádzanú polohu sa (cca 20 m) a možnosť jeho pohybu vo vozovke, nebolo možné vo vzťahu k technike jazdy vodičky považovať za nesprávny. Takisto sa znalec vo svojom odbornom vyjadrení vyjadril aj k možnosti zabránenia dopravnej nehody, pričom na základe výsledkom analýz a výpočtov konštatoval, že ak by žalobca dodržiaval pozdĺžny bočný odstup (73,1 m), zrážke s vozidlom by zabránil. Pri predbiehaní vozidla Peugeot však musel žalobca zrušiť bezpečný pozdĺžny odstup od vozidla, inak by predbiehanie nemohol vykonať. Za týchto okolností by žalobca zrážke zabránil, ak by si vo vzťahu k okamžitej rýchlosti jazdy motocykla 72,5 m/83,9 km/hod. počas predchádzania dodržiaval od predchádzajúceho vozidla Peugeot bočný odstup 1,4/1,53 m a viac.
5.5 Znalec ďalej poukázal, že z rozsahu poškodených častí na ľavej časti vozidla zn. Peugeot a podľa fotodokumentácie je možné lokalizovať plošné poškodenia vo forme rôznych trecích plôch na ľavom boku vozidla bez významnej hĺbkovej deformácie. Jediné deštrukčné poškodenie je na roztrhnutej ľavej zadnej pneumatike, prerazenom ľavom okraji zadného nárazníka, rozbitom ľavom združenom svetle a odlomenom ľavom spätnom zrkadle. Z predloženej fotodokumentácie znalcovi bolo zrejmé, že k prvému kontaktu medzi žalobcom a vozidlom zn. Peugeot prišlo v okamihu, kedy predné koleso motocykla dosiahlo úroveň ľavého zadného nárazníka vozidla Peugeot o čom posledné pozorovateľné trecie plochy je možné pozorovať na ľavých predných dverách vozidla Peugeot, ktoré vznikli pravdepodobne ako následok po kontakte s padajúcim motocyklom zn. Honda.
5.6 Najvyšší súd sa stotožnil som žalovaným, že dôkazná situácia, ktorá sa nachádzala v spisovom materiály a dokazovanie, ktoré boli pri objasňovaní priestupku a následnom správnom konaní vykonané, dostatočne preukazovali skutočnosť, že žalobca porušil ustanovenia zákona o cestnej premávke (§ 17 ods. 1 s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke) čím naplnil skutkovú podstatu priestupku upravenú v § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch.
5.7 Na námietku žalobcu v kasačnej sťažnosti, že znalec na mieste dopravnej nehody vykonal vlastné šetrenie a opieral sa o zistenia, ktoré urobil sám na mieste činu, najvyšší súd uvádza, že fotografovanie miesta dopravnej nehody, ktorú vykonával znalec s odstupom času a to 13.08.2015 nebol za účelom zabezpečiť stopy, ktoré by boli v súvislosti s uvedenou dopravnou nehodou, ale dokumentovať markanty, dopravné značenie, chyby asfaltu z ktorých by bolo možné z vykonaných fotografických záverov z času a miesta nehody vytvoriť presný obraz o ploche a orientácii fotograficky zdokumentovaných stôp. Pri určení charakteru stôp znalec vychádzal z fotografických záberov zhotovených políciou na mieste dopravnej nehody, pričom z charakteru stôp na povrchu vozovky, ichtvaru, hĺbky, orientácie, šírky, dĺžky podľa predpokladov určil o aké stopy ide. Znalec využil aj rektifikáciu. Rektifikácia využíva základy fotogrametrie, kde fotografiu je možné využiť ako obraz priestorových objektov transformovaných do roviny snímku, t.j. 2D roviny, ktorá nemá hĺbku, ak potom z takejto fotografie sa chce získať informácia o skutočnej vzdialenosti a orientácie predmetov v jednej rovine, môže sa takáto fotografická snímka pomocou známych referenčných bodov v tejto rovine transformovať do skutočného obrazu tejto roviny ako keby sa na ňu pozeral niekto kolmo. V tomto prípade to bola rovina vozovky. Podmienkou pre správnu a presnú rektifikáciu je, že referenčné body musia byť približne v jednej rovine, čo vozovka za daných okolností spĺňa. Je to bežná forma dokumentácie miesta dopravnej nehody, vyznačuje sa rýchlosťou získaných podkladov k úprave fotodokumentácie, v danom prípade bol použitý program PC Rect. Pred samotným fotografovaním vozovky boli zvolené rektifikačné body, ktoré boli na povrchu vozovky nastriekané reflexnou farbou a ich skutočná veľkosť zameraná trojuholníkovou metódou. Pre kontrolu rektifikácie bol použitý rektifikačný kríž, ktorý predstavoval štvorec, ktorý sa nachádzal v strede záveru, pričom strana štvorca predstavovala 1,5 m a štvorec bol uhlovaný do pravého uhla. Najvyšší súd poukazuje, že znalec rektifikáciu vykonal ako podporu pre objektívne posúdenie polohy zdokumentovaných stôp. Poukázal, že rektifikácia fotografických záberov z miesta dopravnej nehody sa bežne používa pri dokumentovaní dopravnej nehody. Rektifikáciou znalec určil polohu stôp zdokumentovaných na fotografiách. Najvyšší súd mal za preukázané, že znalec vychádzal zo záznamu dopravnej nehody zo dňa 12.05.2015 č. p.: ORPZ-NR-ODI1-160/2015-DNN, DÚ 5401/15/243, zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 12.05.2015 č. p.: ORPZ-NR-ODI1-160/2015-DNN, DÚ 5401/15/243, z náčrtku miesta dopravnej nehody k zápisnici o obhliadke miesta dopravnej nehody č. p.: ORPZ-NR-ODI1-160/2015- DNN, z fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody zo dňa 12.05.2015, NR-2015-243, z úradného záznamu - šetrenie č. p.: ORPZ-NR-ODI1-160/2015-DNN zo dňa 12.05.2015, záznamu o podaní vysvetlenia, ktoré podala O. Q., záznamu o podaní vysvetlenia, ktoré podal A. O., záznamu o podaní vysvetlenia, ktoré podal Z. Q., zo základných údajov o dopravnej nehode.
5.8 Najvyšší súd z obsahu súdneho a administratívneho spisu zistil, že krajský súd sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci a zistenia protiprávneho konania zo strana žalobcu. Protiprávne konanie žalobcu, ktorým došlo k spáchaniu priestupku je vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ako aj v rozhodnutí o odvolaní vymedzené dostatočne určite. Podľa názoru najvyššieho súdu v obidvoch rozhodnutiach bolo náležite vyhodnotené hodnotenie dôkazov. Podľa § 34 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluchy svedkov, znalecké posudky, listiny a obhliadka. Správny orgán zhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každé dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu z ktorého pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania. A ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.
5.9 S prihliadnutím na závažnosť priestupku žalobcu, ktorý bol vykonaným dokazovaním zistený a dostatočne preukazuje skutočnosť, že sťažovateľ nerešpektoval ustanovenie § 17 ods. 1 s poukazom na ust. § 137 ods. 2 písm. c/ zákona o cestnej premávke, čím sa tak dopustil priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch a priestupok bol spáchaný v plnej miere zavinenia - nedbanlivosť. Za sledované obdobie sa žalobca dopustil dvoch dopravných priestupkov; na spôsob jeho spáchania, nakoľko účastník konania nedodržal pred ním idúcim vozidlom takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo následkom čoho narazil do ľavej zadnej časti pred ním idúceho spomaľujúceho, zastavujúceho vozidla a nekonal tak v súlade s ustanovením § 17 ods. 1 zákona o cestnej premávke, čím spôsobil dopravnú nehodu, za čo mu bola uložená sankcia za priestupok, pričom pri určovaní výšky a druhu sankcie v súlade s § 12 zákona o priestupkoch prihliadal na všetky okolnosti, ktoré majú na výšku a druh sankcie vplyv. Uloženie sankcie - pokuty za porušenie cestnej premávky, bude mať pre účastníka konania dostatočne výchovný vplyv, bude ho viesť k náprave a splní u neho prevýchovný charakter. Uložená sankcia bude zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávneho konaniaa primerane chrániť spoločnosť.
5.10 Najvyšší súd Slovenskej republiky má za to, že rozhodnutie krajského súdu, žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, žalovaný pri hodnotení dôkazy postupoval v medziach zákona a logického uvažovania, všetky dôkazy zhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Z uvedených dôvodov kasačnú sťažnosť zamietol podľa § 461 SSP, keďže po preskúmaní zistil, že nie je dôvodná.
5.11 O náhrade trov kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania zo zákona neprislúcha, preto sťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
5.12 Toto rozhodnutie prijal senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.