4Asan/11/2017

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a zo sudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci sťažovateľa (predtým žalobcu): STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA - SMS, Skuteckého 15, Banská Bystrica, IČO: 42 154 138, zastúpeného: URBÁNI & Partners s.r.o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, proti žalovanému: Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán, Drieňová 22, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OVR2-2016/030707 zo dňa 13. septembra 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/235/2016-43 zo dňa 22. júna 2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/235/2016-43 zo dňa 22. júna 2017 z a m i e t a.

Kasačnému sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1.

1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd, alebo správny súd“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OVR2-2016/030707 zo dňa 13.09.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odboru volieb, referenda politických strán č. SVS-OVR-2016/019267-006 zo dňa 19.07.2016, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 10.000,- € podľa ust. § 19 ods. 2 písm. b/ zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon volebnej kampani“) za nesplnenie povinnosti podľa ust. § 3 ods. 6 zákona o volebnej kampani, nakoľko na osobitný účet žalobcu zriadený podľa ust. § 3 ods. 2 zákona o volebnej kampani boli prijaté finančné prostriedky v čase 48 hodín predo dňom konania volieb do Národnej rady SR v roku 2016. O náhrade trov konaniasúd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

1.2 Krajský súd z obsahu súdneho a administratívneho spisu zistil, že v čase 48 hodín predo dňom konania volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa vykonali 05.03.2016, predseda politickej strany STRANA MODERNÉHO SLOVENSKA (SMS) O. vložil na osobitný účet žalobcu zriadený v súlade s ust. § 3 ods. 2 zákona o volebnej kampani, bezhotovostným vkladom dňa 03.03.2016 finančné prostriedky v sume 1.700,- € z bankového účtu s názvom „X.“. Žalobca mal za to, že pokuta uložená vo výške 10.000,- € je neproporciálna a neadekvátna, keď vklad žalobcu počas volebného moratória bol vo výške 1.700,- € a preto podanou žalobou požiadal správny súd o sankčnú moderáciu v zmysle ust. § 198 ods. 1 SSP.

1.3 Z administratívneho spisu žalovaného mal krajský súd preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu tým, že nesplnil povinnosť podľa ust. § 3 ods. 6 zákona o volebnej kampani, keď počas volebného moratória na svoj osobitný účet prijal finančné prostriedky, t.j. 48 hodín predo dňom konania volieb, kedy už skončila volebná kampaň. Zákon o volebnej kampani v ust. § 19 ods. 2 písm. b/ výslovne stanovuje, že ak politická strana nesplní povinnosť podľa ust. § 3 ods. 6 zákona o volebnej kampani, ministerstvo vnútra uloží politickej strane pokutu od 10.000,- € do 100.000,- €.

1.4 Krajský súd považoval postup žalovaného za zákonný, keď žalobcovi za nesplnenie povinnosti uvedenej v ust. § 3 ods. 6 uložil pokutu vo výške 10.000,- €, čo je najnižšia možná pokuta z vymedzeného zákonného rozsahu. Krajský súd mal za to, že žalovaný v rámci svojej diskrečnej právomoci pri ukladaní pokuty postupoval v súlade s ust. § 19 ods. 12 cit. zákona, keď zohľadnil preventívne pôsobenie sankcie, ako aj to, že ide o prvé porušenie zákona o volebnej kampani. Žalobca si bol vedomý, že porušuje zákon o volebnej kampani, jeho porušenie je o to závažnejšie, že povinnosť vyplývajúcu zo zákona porušil sám predseda politickej strany. Podľa názoru krajského súdu uložená výška pokuty nevybočila z rozsahu správnej úvahy žalovaného a zodpovedá zistenému skutkovému stavu veci.

1.5 K žalobcom požadovanému upusteniu od potrestania, resp. k zníženiu pokuty súdom pod rozsah stanovený zákonom o volebnej kampani krajský súd uviedol, že v ust. § 198 ods. 1 SSP síce dáva možnosť súdu rozsudkom zmeniť druh alebo výšku sankcie, resp. upustiť od uloženia sankcie, čo však v preskúmavanej veci nie je možné. Krajský súd uviedol, že v rámci sankčnej moderácie môže rozhodnúť len v rámci takého zákonného limitu, ako mohol rozhodnúť žalovaný správny orgán podľa zákona o volebnej kampani, a preto návrhu žalobcu nemohol vyhovieť, keďže napadnuté rozhodnutie súd považoval za správne a zákonné.

2.

2.1 Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca (kasačný sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

2.2 Žalobca nesúhlasil so záverom krajského súdu, že v preskúmavanej veci nie je možné upustiť od uloženia sankcie, resp. že príslušný vo veci konajúci súd nemá kompetenciu o predmetnom rozhodnúť. Podľa názoru žalobcu krajský súd sa vôbec nevysporiadal s judikatúrou Slovenskej republiky, na ktorú právny zástupca žalobcu poukazoval. Žalobca si plnil vložením finančných prostriedkov iba svoje finančné záväzky, nakoľko zákonodarca vôbec nezohľadnil tú skutočnosť, že príslušná politická strana sa môže dostať aj do situácie, že v stanovenej lehote nemá uhradené svoje finančné záväzky zo svojho osobitného účtu voči svojim veriteľom do plynutia ochrannej lehoty.

2.3 Žalobca uviedol, že ani v modernom právnom štáte sa nemožno vyhnúť medzerám či iným nedostatkom v zákonných právnych predpisoch, pričom obzvlášť cielený je tento negatívny jav v odvetví práva správneho. Orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia prirozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Podľa žalobcu je súd pri ukladaní sankcie povinný vychádzať z princípu prísne individuálnej zodpovednosti za skutok, ktorý má svoju mieru závažnosti a dôsledkov. Žalobca mal za to, že nijaký právny poriadok nemôže regulovať všetky situácie, ktoré môžu nastať pri uplatňovaní právnej úpravy a právny poriadok sa tak môže uplatniť vo všetkých prípadoch iba vtedy, ak sa právna úprava dotvorí výkladom práva.

3.

3.1 Dňa 11.08.2017 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie žalovaného - Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, v ktorom poukázal na skutočnosť, že žalobca sa v dôvodoch kasačnej sťažnosti opiera výlučne o rovnaké tvrdenia, ako uviedol v správnej žalobe, a ku ktorým sa žalovaný vyjadril. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom krajského súdu, uvedenom v bode 41 rozsudku, týkajúceho sa sankčnej moderácie a na základe uvedeného navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

4.

4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle ust. § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

4.2 Najvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.10.2016 domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SVS-OVR2-2016/030707 zo dňa 13.09.2016.

4.3 Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

4.4 Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

4.5 Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

4.6 Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.

4.7 Podľa § 453 ods. 1 SSP kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti; to neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý kasačnou sťažnosťou nebol dotknutý.

4.8 Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

4.9 Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

4.10 Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/235/2016-43 zo dňa 19.04.2017, ktorým správny súd zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súdSlovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

4.11 Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného č. SVS-OVR2- 2016/030707 zo dňa 13.09.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odboru volieb, referenda politických strán č. SVS-OVR-2016/019267- 006 zo dňa 19.07.2016. Správny orgán prvého stupňa uložil žalobcovi pokutu vo výške 10.000,- € podľa ust. § 19 ods. 2 písm. b/ zákona o volebnej kampani za nesplnenie povinnosti podľa ust. § 3 ods. 6 zákona o volebnej kampani, nakoľko dňa 03.03.2016, v čase zákonného zákazu prijímania finančných prostriedkov na transparentný účet, prijal finančné prostriedky v sume 1.700,- €.

4.12 Podľa § 3 ods. 2 zákona o volebnej kampani na úhradu nákladov na volebnú kampaň môže politická strana použiť len finančné prostriedky vedené na osobitnom platobnom účte (ďalej len „osobitný účet“) vedenom v banke alebo pobočke zahraničnej banky (ďalej len „banka“) podľa odseku 3. Na finančné prostriedky vedené na osobitnom účte sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.

4.13 Podľa § 3 ods. 6 zákona o volebnej kampani, na osobitný účet možno vkladať finančné prostriedky do 48 hodín predo dňom konania volieb. Na osobitný účet nesmú byť prijaté finančné prostriedky po lehote podľa prvej vety.

4.14 Podľa § 98 ods. 1 zákona o volebnej kampani kontrolu volebnej kampane podľa tohto zákona (ďalej len „kontrola“) vykonávajú a) ministerstvo vnútra a b) okresný úrad.

4.15 Podľa § 19 ods. 2 písm. b/ zákona o volebnej kampani, ministerstvo vnútra uloží politickej strane pokutu od 10.000,- € do 100.000,- €, ak nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 3, 5 alebo 6.

4.16 Podľa § 19 ods. 12 zákona o volebnej kampani, pri ukladaní pokuty a rozhodovaní o jej výške sa prihliada na závažnosť, spôsob konania a trvanie protiprávneho stavu. 4.17 Podľa § 19 ods. 13 zákona o volebnej kampani na konanie o pokutách sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

4.18 Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

4.19 Podľa § 198 ods. 1 SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom a) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, b) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.

4.20 Podľa § 198 ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.

4.21 Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

4.22 K námietke sťažovateľa, že ak zákon neupravuje situáciu, keď politická strana nemá v stanovenej lehote uhradené svoje finančné záväzky z osobitného účtu svojim veriteľom, je oprávnením sudcov odstraňovať nedostatky zákonnej úpravy svojim výkladom, kasačný súd uvádza, že zákon o volebnej kampani explicitne upravuje podmienky vedenia a financovania volebnej kampane, ukladá povinnosti politickým subjektom počas volebnej kampane a zároveň sankcie v prípade ich nesplnenia.

4.23 Podľa § 3 ods. 6 zákona o volebnej kampani na osobitný účet možno vkladať finančné prostriedky do 48 hodín predo dňom konania volieb. Na osobitný účet nesmú byť prijaté finančné prostriedky po lehote podľa prvej vety, bez ohľadu na účel, na ktorý majú byť použité. Zákon o volebnej kampani v ustanovení § 19 ods. 2 písm. b/ stanovuje rozpätie výšky pokuty od 10.000,- € do 100.000,- €, v prípade ak politická strana uvedenú povinnosť nesplní, pričom ministerstvo vnútra pri ukladaní pokuty a rozhodovaní o jej výške prihliada na všetky okolnosti správneho deliktu.

4.24 V danom prípade došlo nesporne k porušeniu povinnosti podľa § 3 ods. 6 zákona o volebnej kampani politickou stranou, keď na svoj osobitný účet žalobca (konkrétne predseda politickej strany) vložil finančné prostriedky dňa 03.03.2015, t.j. v čase volebného moratória. Rozhodujúci správny orgán, posúdiac všetky okolnosti správneho deliktu, uložil žalobcovi pokutu v najnižšej výške 10.000,- €, čo v dostatočnom rozsahu odôvodnil.

4.25 Kasačný súd k otázke sankčnej moderácie podľa § 198 SSP uvádza, že prijatím novej právnej úpravy - zákona č. 162/2015 Z. z. (SSP) došlo k zmene pôvodnej koncepcie plnej jurisdikcie. Rozhodovanie správneho súdu, priamo nahrádzajúce rozhodovanie orgánu verejnej správy, bolo pretavené do peňažnej moderácie (§ 192), sankčnej moderácie (§ 198) a plnej jurisdikcie vo veciach zaistenia (§ 230).

4.26 Sankčná moderácia predstavuje možnosť správneho súdu rozhodnúť o zmene sankcie, resp. o upustení od jej uloženia bez toho, aby došlo k zmene tej časti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba uznaná za vinnú zo spáchania priestupku, správneho deliktu alebo iného protiprávneho konania. Plnú jurisdikciu správneho súdu pri preskúmavaní rozhodnutia o sankcii za správny delikt však obmedzuje ustanovenie § 198 ods. 2 SSP, podľa ktorého správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť (zmeniť druh alebo výšku sankcie alebo upustiť od uloženia sankcie) len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy. Nakoľko z citovaných ustanovení zákona o volebnej kampani vyplýva, že žalovaný nemal možnosť znížiť uloženú sankciu pod dolnú hranicu stanovenú zákonom (10.000,- €), ani upustiť od jej uloženia, na tento postup nebol oprávnený ani správny súd a preto návrh žalobcu na sankčnú moderáciu s ohľadom na § 198 ods. 2 SSP správne zamietol.

4.27 Kasačný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní i v žalobe a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 4.28 Kasačný s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky sťažovateľa vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

5.

5.1 O trovách konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

5.2 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.