UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej H. I., narodená XX. K. XXXX, dátum úmrtia XX. T. XXXX., naposledy bytom Z. o vymoženie 1 674,97 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 26Er/185/2007, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 13. januára 2014 č. k. 23CoE/4/2013-55, takto
rozhodol:
I. Konanie o odvolaní oprávneného proti druhému výroku uznesenia Krajského súdu v Trnave z 13. januára 2014 č. k. 23CoE/4/2013-55 z a s t a v u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 13. januára 2014 č. k. 23CoE/4/2013-55 v prvom výroku návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku zamietol, v druhom výroku návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku zamietol, v treťom výroku odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Trnava z 25. januára 2012 č. k. 26Er/185/2007-26, ktorým bola zastavená exekúcia a vo štvrtom výroku odvolací súd povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
2. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený odvolanie, a to podľa obsahu odvolania proti druhému výroku, ktorým odvolací súd zamietol jeho návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Oprávnený odvolanie odôvodnil tým, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom [§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) OSP], napadnuté rozhodnutie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm. f) OSP] a súčasne, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Oprávnený zároveň namietol, že odvolací súd ho nesprávne poučil o nemožnosti napadnúť výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolaním. Navrhol uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorému bola vec predložená na rozhodnutie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu odvolacieho súdu, skúmal predovšetkým podmienky, za ktorých môže konať [§ 161 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)], pričom dospel k záveru, že v predmetnej veci ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť.
4. Oprávnený v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bol už sporovou stranou vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred najvyšším súdom, v ktorých tak, ako aj v tomto prípade, podal odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu. Najvyšší súd konanie o jeho odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu z 30. marca 2014 sp. zn. 4OboE/45/2013 a z 31. marca 2015 sp. zn. 4OboE/140/2014) s tým, že: a/ odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa (prvej inštancie), b/ rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (prvej inštancie), ale je rozhodnutím odvolacieho súdu, c/ najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcemu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 a § 10 ods. 1 a 2 OSP v znení účinnom ku dňu podania odvolania, resp. § 12 a § 34 CSP v znení účinnom ku dňu rozhodovania najvyššieho súdu). Pre rozhodnutie v tejto veci bol vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený podal odvolanie proti výroku uznesenia odvolacieho súdu (o zamietnutí návrhu na prerušenie konania), podstatný najmä ten najvyšším súdom ustálený záver, že odvolaním je možné napadnú len rozhodnutie súdu prvej inštancie a najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcemu proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný.
5. Funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávneného nie je daná, najvyšší súd preto konanie o odvolaní podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP zastavil.
6. Súčasne podľa lustrácie v Registri obyvateľov povinná H. I. po začatí odvolacieho konania zomrela dňa 27. mája 2019 v Zvončíne. Z uznesenia Okresného súdu Trnava z 1. apríla 2020 č. k. 39D/74/2019- 38, 3Dnot 93/19, vyplýva, že konanie o dedičstve bolo zastavené podľa § 187 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) z dôvodu, že poručiteľka nezanechala žiaden majetok.
7. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 8. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
9. Vzhľadom na úmrtie povinnej, po ktorej dedičské konanie bolo zastavené podľa § 187 ods. 1 CMP a nadobudnutie dedičstva nebolo potvrdené žiadnemu dedičovi, najvyšší súd by nemohol v odvolacom konaní pokračovať so žiadnym dedičom. Najvyšší súd by preto aj z tohto dôvodu odvolacie konanie musel zastaviť.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že vzhľadom na úmrtie povinnej žiadnemu z účastníkov exekučného konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.



