UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: U. V., nar. X. R. XXXX, bytom U. o vymoženie 85,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 19. júna 2013, č. k. 23CoE/177/2012-74, takto
rozhodol:
I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trnave uznesením z 19. júna 2013, č. k. 23CoE/177/2012-74, takto (ďalej len „odvolací súd“), v prvom výroku návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. V ďalšom výroku odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Trnava z 12. januára 2012, č. k. 23Er/273/2003-48 (ďalej len „súd prvej inštancie“), ktorým súd prvej inštancie exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku zatavil. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dňa 2. augusta 2013 odvolanie oprávnený.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) po predložení veci na rozhodnutie o odvolaní oprávneného skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť.
3. Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu odvolacieho. Najvyšší súd uvádza, že: a) odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania, a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný podľa § 9 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p. v znení účinnom ku dňu podania odvolania, resp. § 12 a § 34 C. s. p. v znení účinnom ku dňu rozhodovania najvyššieho súdu (rovnako viď rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. apríla 2013, sp. zn.3OboE/1/2013 a z 18. júna 2013, sp. zn. 3OboE/25/2013).
4. Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil podľa ustanovenia § 161 ods. 1 a 2 C. s. p.
5. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 256 ods. 1 C. s. p. tak, že povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože aj keď oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo zastaviť a povinnému teda vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenému, povinnému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
6. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.