3XOboE/2/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: K. K., nar. XX. V. XXXX., bytom C., zast. ustanoveným opatrovníkom Mestom Nitra, Štefánikova 60, IČO: 00 308 307, o vymoženie 762,60 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10Er/723/2006, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. januára 2014, č. k. 26CoE/29/2014-99, takto

rozhodol:

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Nitre uznesením z 31. januára 2014, č. k. 26CoE/29/2014-99 (ďalej len „odvolací súd“), v prvom výroku potvrdil uznesenie Okresného súdu Nitra zo 16. mája 2012, č. k. 10Er/723/2006-51 (ďalej len „súd prvej inštancie“) v časti výroku II., ktorým súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú, a v časti výroku III., ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil. V ďalšom výroku odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dňa 24. júna 2014 odvolanie oprávnený.

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) po predložení veci na rozhodnutie o odvolaní oprávneného skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť.

3. Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu odvolacieho. Najvyšší súd uvádza, že: a) odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvého stupňa, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania, a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný podľa § 9 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2 O.s. p. v znení účinnom ku dňu podania odvolania, resp. § 12 a § 34 C. s. p. v znení účinnom ku dňu rozhodovania najvyššieho súdu (rovnako viď rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. apríla 2013, sp. zn. 3OboE/1/2013 a z 18. júna 2013, sp. zn. 3OboE/25/2013).

4. Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil podľa ustanovenia § 161 ods. 1 a 2 C. s. p.

5. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 256 ods. 1 C. s. p. tak, že povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože aj keď oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo zastaviť a povinnému teda vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenému, povinnému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

6. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.