UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Pramukovej a JUDr. Moniky Školníkovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25 Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., Pribinova 25 Bratislava 811 09, IČO: 36 865 141, proti povinnému S. A., narodený XX.X.XXXX, trvalý pobyt C., štátny občan SR o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.541,53 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 14Er/8/2007, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 15CoE/443/2013-70 zo 14. januára 2014, takto
rozhodol:
I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací napadnutým uznesením výrokom I. potvrdil uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 14Er/8/2007-27 zo dňa 17.1.2012, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, exekúciu zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a oprávneného zaviazal na náhradu trov exekúcie. Odvolací súd súčasne výrokom II. napadnutého uznesenia zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania s poukazom na § 109 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). Predmetné uznesenie odvolacieho súdu bolo oprávnenému doručené dňa 18. augusta 2014 a oprávnený proti nemu dňa 16. septembra 2014 podal odvolanie.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) po predložení veci na rozhodnutie o odvolaní oprávneného skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť.
3. Oprávnený podal odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorý vo veci konal a rozhodoval ako súd odvolací, v nadväznosti na čo najvyšší súd uvádza, že: a) odvolaním možno napadnúť lenrozhodnutie súdu prvého stupňa, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný podľa § 9 ods. 1 a 2 OSP a § 10 ods. 1 a 2 OSP v znení účinnom ku dňu podania odvolania, resp. § 12 a § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v znení účinnom ku dňu rozhodovania najvyššieho súdu (rovnako viď rozhodnutia najvyššieho súdu z 29. apríla 2013 sp. zn. 3OboE/1/2013 a z 18. júna 2013 sp. zn. 3OboE/25/2013).
4. Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávneného nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil podľa ustanovenia § 161 ods. 1 a 2 CSP.
5. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože aj keď oprávnený z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o jeho odvolaní muselo zastaviť a povinnému teda vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenému, povinnému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
6. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.